Vladimír Palko

V uplynulých dvoch týždňoch sa stali tri udalosti, ktoré otvárali jednu a tú istú otázku. Viac ako stovka penzionovaných amerických generálov a admirálov zverejnila vyhlásenie, v ktorom upozornila na hrozbu nárastu progresivizmu, socializmu a marxizmu v USA. Podľa nich je v Amerike konflikt, aký tu nebol od roku 1776, a to konflikt medzi podporovateľmi marxizmu a progresivizmu na strane jednej a podporovateľmi ústavnosti a slobody na strane druhej. Podľa nich Demokratická strana tento progresivizmus a marxizmus vo svojich radoch víta.

O pár dní nato bol z amerických vesmírnych síl prepustený podplukovník Matthew Lohmeier, lebo publikoval knihu s názvom Neodolateľná revolúcia: Dobytie a zničenie americkej armády ako cieľ marxizmu, v ktorej tvrdil zhruba to isté, čo tvrdili penzionovaní generáli.

Denník Štandard informoval o týchto udalostiach na Slovensku ako prvý. O tretej, ktorá sa udiala niekoľko dní pred spomenutými dvomi, informovať nemohol, lebo to bola neverejná online diskusia, na ktorej som predniesol referát. Organizovalo ju Spoločenstvo Ladislava Hanusa a moderoval ju Šimon Sádovský. Nuž a témou bolo to, čo riešili aj generáli s podplukovníkom, a síce či je ľavicový liberalizmus pokračovaním, inováciou marxizmu. Teda či je neomarxistický.

Domnievam sa, že to je neomarxizmus

V knihe Levy prichádzajú som formuloval vzťah medzi marxizmom a témami moderného ľavicového liberalizmu v trochu slabšej súvislosti, a síce v tom zmysle, že pre mnohých ľavičiarov na Západe sa stal ľavicový liberalizmus náhradnou ideológiou po sklamaní zo sovietskeho komunizmu, ku ktorému začalo dochádzať po odhaleniach podstaty stalinizmu, najmä od 60. rokov.