Medzi americkými katolíkmi vyhráva aj napriek radikálnej potratovej politike Harrisová

Medzi katolíckymi latinskoamerickými voličmi vedie Harrisová v pomere 60 ku 30 percentám, medzi afroamerickými voličmi dokonca v pomere 82 ku 12 percentám a medzi ázijskými katolíkmi v pomere 58 ku 35 percentám.  

Harrisová vedie nad bývalým prezidentom aj v každej vekovej skupine, pričom najviac medzi katolíckymi voličmi vo veku 30 až 39 rokov a 40 až 49 rokov. Zaujímavé je, že najmenší náskok – na úrovni štatistickej chyby –, teda 44 ku 43 percentám, má Harrisová medzi 18- až 29-ročnými voličmi, mladými, ktorí patria do generácie Z, pričom mnohí z nich budú teraz voliť po prvýkrát.

Podobne zaujímavý je aj rozdiel medzi pohlaviami. Katolícke voličky podporujú Harrisovú v pomere 56 ku 37 percentám, no voliči zas inklinujú k Trumpovi v pomere 49 ku 43 percentám.

Najdôležitejšia je otázka ekonomiky

Zhoda medzi pohlaviami existuje v tom, že za zďaleka najdôležitejšiu otázku volieb považujú ekonomiku. Celkovo je to 51 percent. No pri druhej najdôležitejšej otázke sa ukazuje rozdiel, keďže pre katolíčky sú to potraty s takmer 13 percentami (v porovnaní so šiestimi percentami pre katolíckych mužov). No katolícki muži považujú za druhú najdôležitejšiu otázku bezpečnosť hraníc a prisťahovalectvo, čo dalo najavo 17 percent opýtaných (v porovnaní s 9,5 percenta u katolíckych žien).

Medzi všetkými katolíckymi voličmi sú po ekonomike ďalšími najdôležitejšími otázkami bezpečnosť hraníc a imigrácia s 13 percentami, potraty s 10 percentami a kriminalita s piatimi percentami.

Zhoda len v otázke zmeny pohlavia

Čo sa týka ďalších otázok, ukázalo sa, že väčšina katolíckych voličov (67 percent) si myslí, že športovci, ktorí sa narodili ako muži, ale teraz sa identifikujú ako ženy, by nemali mať možnosť súťažiť v ženských športoch (opak si myslí 18 percent). Rovná polovica amerických katolíkov je proti akejkoľvek možnosti zmeny pohlavia pre neplnoletých (14 percent si myslí opak).

V ďalších otázkach vidno skôr rozdelenie amerických katolíkov. Vojnu Izraela voči Hamasu považuje 41 percent respondentov za viac či menej prijateľnú, 39 percent za neprijateľnú a dvadsať percent si nie je istých.

Podobné je to v prípade vojny na Ukrajine, kde si 37 percent opýtaných myslí, že USA poskytujú Ukrajine príliš veľkú podporu, 36 percent sa domnieva, že poskytujú Ukrajine približne správnu podporu, a 28 percent tvrdí, že pomoc USA pre Ukrajinu je nedostačujúca.

Nevysvetliteľné voličské správanie katolíkov

Prieskum zisťoval aj to, ako často jeho respondenti navštevujú liturgiu, pričom sa ukázalo, že vo všetkých kategóriách vyhráva Harrisová nad Trumpom s výnimkou tých, ktorí navštevujú omšu viac ako raz za týždeň, kde vedie Trump v pomere 55 ku 30 percentám. Pre úplnosť dodajme, že 12 percent amerických katolíkov sa zúčastňuje na omši viac ako raz týždenne a 31 percent raz týždenne.

Zaujímavé je aj to, že Harrisovú podporuje aj 48 percent katolíckych voličov, ktorí v prieskume uviedli, že „prijímajú celé učenie cirkvi, a to sa odráža v tom, ako žijú“, rovnako ako 49 percent tých, ktorí veria v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii, a 56 percent tých, ktorí chodia na spoveď „aspoň raz za mesiac“.

Takáto silná podpora katolíkov zaráža viacerých politických komentátorov a expertov vrátane Timothyho Carneyho z American Enterprise Institute, ktorý sa pre portál Nation Catholic Register (NCR) vyjadril, že „Kamala Harrisová je pri obhajobe potratov extrémistka, ktorá prenasledovala pro-life aktivistov, pričom sa dá očakávať, že ako prezidentka urobí to isté. Katolík, ktorý ju podporuje, je pre mňa nevysvetliteľný“, uviedol Carney.

Portál pritom pripomína, že rozsah prieskumu, ktorý má byť prvým zo série, ktorý uskutoční EWTN News pred prezidentskými voľbami, neukazuje konkrétne politické dôvody príklonu katolíkov k Harrisovej, no identifikuje dve kľúčové podskupiny katolíckych voličov, ktoré sú pevne na jej strane, a to ženy a Hispánci.

Trump a ženy

Medzi nerozhodnutých patrí aj Cristal Amadorová, 29-ročná latinskoamerická katolícka sociálna pracovníčka pracujúca v meste Erie v Pensylvánii, ktorá sa každý týždeň zúčastňuje na omši v prevažne latinskoamerickej Farnosti svätého Štefana Uhorského.

Identifikuje sa ako hlboko oddaná katolíckej viere a znepokojuje ju Harrisovej postoj k potratom. Napriek tomu zastáva názor, že Trump „vystupuje nepriateľsky voči ženám“, čo komplikuje myšlienku podpory republikánskeho kandidáta.

„Na oboch stranách je teraz veľa za a proti,“ povedala pre NCR, pričom kľúčovou otázkou je pre ňu ekonomika. „Naozaj som videla potreby slobodných žien, ktoré pracujú od výplaty k výplate, pričom sa zvyšuje nájomné a všetko ostatné,“ povedala Amadorová. „Ktorákoľvek strana je ochotná pomôcť pracujúcej triede, tej som ochotná odovzdať svoj hlas.“

Portál pritom pripomína, že Harrisovej silnú podporu medzi ženami ukázali aj viaceré nedávne prieskumy. Podľa Carneyho to pre Trumpa môže byť problém, ktorý nemá riešenie, keďže podľa neho je Trump pre ženy mimoriadne nepríťažlivý". Ako možné dôvody pritom spomenul jeho sexuálne škandály a súdne pojednávania, ktoré sa vzhľadom na ne vedú, či to, že má už tretiu manželku.

Podľa Rachelle Walkerovej, ktorá je docentkou politológie na University of Mary, Trumpovi nepomohla ani nedávna séria výrokov a návrhov, ktoré podkopávajú priority hnutia za život a ktoré boli údajne robené s cieľom prilákať na jeho stranu ženy.

Podľa nej to však skôr oslabilo jeho podporu medzi katolíckymi ženami, pretože sa tým vytvorilo zdanie absencie silného pro-life kandidáta, čo podľa Walkerovej dalo „katolíckym ženám povolenie hlasovať o otázkach, ktoré nesúvisia s posvätnosťou života“.

Nepomohol ani Vance

Podľa Walkerovej Trumpovi v tomto segmente nepomohol ani výber senátora J. D. Vancea za viceprezidenta, ktorého výroky opisujúce prominentné demokratky ako „childless cat ladies“, teda bezdetné ženy, ktoré sa starajú o mačky, „ešte viac posilnili dojem nepriateľstva voči ženám“.

Portál pritom pripomína aj prieskumy, podľa ktorých je Vance najnepriaznivejšie vnímaný kandidát na viceprezidenta v 21. storočí. Walkerová k tomu pripomína, že to bol práve Vance, kto sľúbil, že Trump bude vetovať federálnu legislatívu zakazujúcu potraty, čím „vytvoril potenciál pre prostredie, v ktorom katolícki voliči veria, že je morálne prípustné hlasovať za ktoréhokoľvek z kandidátov“.

„Rovnomerné rozdelenie preferencií kandidátov, a to aj medzi tými, ktorí sa považujú za obzvlášť oddaných cirkevnému učeniu a praxi, nám môže ukazovať, že ani jeden z kandidátov nie je silným predstaviteľom katolíckych hodnôt,“ uviedla pre NCR Walkerová.

Harrisová je v otázke potratov omnoho radikálnejšia

Tu však dodajme, že Harrisová a jej viceprezidentský kandidát Tim Waltz sú v otázke potratov omnoho radikálnejší. Harrisová v kampani hovorí o zavedení federálneho zákona, ktorý by zaviedol „právo na potrat“, a tak zvrátil legislatívy štátov, ktoré ich obmedzujú.

Walz zas ako guvernér štátu Minnesota podpísal legislatívu, ktorá povoľuje potraty až do okamihu narodenia a zakazuje pomoc dieťaťu, ktoré prežilo potrat.

Jeho názory v tejto oblasti sú natoľko radikálne, že Nancy Pelosiová, predsedníčka Snemovne reprezentantov a prominentná demokratka, sa o ňom v minulosti vyjadrila, že pre radikálnosť v otázke potratov nemôže zastávať žiadnu z najvýznamnejších štátnych funkcií.

Tesný súboj pred vzájomnou debatou

Podľa viacerých prieskumov sú šance Trumpa a Harrisovej na celoštátnej úrovni vyrovnané. Ukázal to aj nedávny prieskum denníka New York Times a Siena College, podľa ktorého je podpora Trumpa na úrovni 48 percent voličov, zatiaľ čo Harrisová má podporu 47 percent. 

Nálady voličov môže najbližšie výraznejšie ovplyvniť prvá debata oboch kandidátov, ktorá sa má uskutočniť v utorok 10. septembra.

Treba pripomenúť aj to, že podľa prieskumu z roku 2020 bolo v USA 61,9 milióna katolíkov, čo je asi 18,7 percenta populácie zo všetkých Američanov. Katolícki voliči tak predstavujú len jednu zložku americkej spoločnosti, ich voličské preferencie však budú dôležité pri rozhodovaní, kto bude sedieť v Bielom dome a kto ich bude zastupovať.