Vedieť hrať šach patrí k všeobecnému vzdelaniu, tvrdí prvý slovenský veľmajster

Prvá celonárodná strešná organizácia šachu na Slovensku vznikla 29. júna 1924 v Trenčianskych Tepliciach. Osem klubov z Banskej Bystrice, Bratislavy, Košíc, Nitry, Ružomberka, Trenčína, Trnavy a Vrútok vtedy založilo Slovenskú šachovú župu. Jej prvým predsedom bol Vavro Šrobár. SŠZ je po viacerých transformáciách jej nástupnickou organizáciou a tento rok tak oslavuje jubileum.

Sieň slávy slovenského šachu nateraz existuje vo virtuálnej rovine. Zhmotnená podoba s kolekciami vzdávajúcimi hold laureátom a exponátmi z histórie by mala byť zriadená čoskoro. „Otázka neznela, či o takomto kroku uvažujeme. Správna a úplne legitímna otázka bola, prečo ju ešte nemáme,“ cituje tlačová správa prezidenta SŠZ Milana Romana, ktorý je vo funkcii od októbra 2020.

Do Siene slávy slovenského šachu ako prvý vstúpil dnes už 79-ročný Ján Plachetka, ktorý nepochybne patrí k najvýznamnejším šachovým osobnostiam u nás. „Šachu som sa venoval väčšinu života. To samotné hranie mi už nespôsobuje až takú rozkoš, ale stále to mám rád. Aj sa rád pozriem na dobrý šach, keď hrajú druhí ľudia. Je to pre mňa aj taká nostalgia, spomínam na tie najlepšie časy a podobne,“ povedal prvý slovenský medzinárodný veľmajster v povojnovej ére.

Tento prestížny titul mu oficiálne udelili už v roku 1978 počas kongresu Medzinárodnej šachovej federácie v Buenos Aires. O štyri roky neskôr na šachovej olympiáde v Luzerne získal ako člen česko-slovenského tímu striebro. Neskôr pôsobil aj ako tréner alebo kapitán reprezentačných družstiev.