Stredoveké klenoty na Slovensku. Alebo o jedinečných patrocíniách našich chrámov

Neveľký kostolík zasvätený týmto svätcom nájdeme na kopci nad dedinkou Gemerský Jablonec na juhu Gemera neďaleko hraníc s Maďarskom. (titulná fotografia) Postavili ho ešte v románskom štýle niekedy v priebehu prvej polovice 13. storočia. Jeho stavebníkom bol podľa všetkého tamojší rod Almágyiovcov. Napriek stáročiam si udržal svoju pôvodnú podobu bez väčších prestavieb a pochváliť sa môže hodnotným kazetovým stropom zo začiatku 18. storočia.

Zasvätenie svätým Abdonovi a Senenovi je doložené v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 – 1337 a je jedinečné nielen na území Slovenska, ale aj na území celého bývalého Uhorského kráľovstva. Nie je celkom jasné, prečo chrám dostal takéto zriedkavé patrocínium. Možno len predpokladať, že to nejako súviselo s osobnými preferenciami stavebníka.

Svätá Kunhuta, cisárovná (Veľký Šariš, okres Prešov)

Ako svätica je uznávaná Rímskokatolíckou i Pravoslávnou cirkvou. Má sviatok 3. marca a zobrazuje sa s korunou na hlave v cisárskych šatách, s radlicou či kostolom. Za svätú ju vyhlásil pápež Inocent III. v roku 1200. Je uctievaná ako ochrankyňa tehotných žien, detí a chorých a je patrónkou Luxemburska, Litvy i nemeckej diecézy Bamberg.

Kunhuta alebo Kunigunda sa narodila okolo roku 975 ako jedno z detí luxemburského grófa Siegfrieda. Vydala sa za bavorského vojvodu Henricha IV., ktorý sa neskôr ako Henrich II. stal cisárom Svätej ríše rímskej (1014 – 1024). Ako manželka mala byť podľa legendy obvinená z nevery a podrobila sa Božiemu súdu – chôdzi po rozžeravených radliciach. Túto skúšku zvládla bez zranenia, a tak sa jej cisár verejne ospravedlnil a odprosil ju. Po smrti manžela niekoľko mesiacov panovala ako cisárovná a potom žila až do smrti v roku 1033 v kláštore, kde sa venovala charite a starostlivosti o chorých.

Kaplnku svätej Kunhuty, jedinú sakrálnu stavbu zasvätenú tejto svätici u nás, nájdeme netradične pri futbalovom ihrisku v meste Veľký Šariš neďaleko Prešova. Pôvodne ju však postavili v 16. storočí v areáli niekdajšieho kláštora augustiniánov ako neveľkú stavbu s polygonálnym ukončením. Pri stavbe využili starší múr, ktorý zakomponovali do západného priečelia. Keďže stavitelia do interiéru osadili kamenné články klenby z ranogotického obdobia, dlhý čas sa odborníci domnievali, že kaplnka vznikla ako presbytérium nedostaveného kláštorného kostola. V nepokojnom 17. storočí objekt dokonca upravili na dvojpodlažnú sýpku. Mesto v roku 2023 začalo pripravovať komplexnú obnovu kaplnky.

Úctu k svätej Kunhute podľa všetkého priniesli do Veľkého Šariša nemeckí kolonisti, ktorí sa tu začali usádzať už od 13. storočia. Voľbu tohto patrocínia zrejme ovplyvnila aj vlna záujmu o túto kráľovskú sväticu, ktorá sa na Západe zdvihla v 80. rokoch 15. storočia, keď v roku 1484 v Bruseli vyšli legendy a kniha opisujúca jej život. Na Slovensku ide o veľmi zriedkavo sa vyskytujúcu sväticu, jej vyobrazenie nájdeme už len na jednom z oltárov v Bardejove.

Svätý Servác, biskup (Vrbov, okres Kežmarok)

Ako svätý biskup je uznávaný Rímskokatolíckou i Pravoslávnou cirkvou. Má sviatok 13. mája a zobrazuje sa v pontifikálnom rúchu s pluviálom, biskupskou mitrou, páliom, berlou a kalichom v ruke. Je uctievaný ako patrón kováčov, tesárov i vinárov, ale aj ako ochranca proti ochoreniam nôh, reume či potkanom a myšiam. Je tiež patrónom belgického Tongerenu a holandského Maastrichtu. Patrí medzi tzv. ľadových mužov/svätcov spolu so svätými Pankrácom a Bonifácom.

Servác sa narodil zrejme v 4. storočí pravdepodobne v Arménsku. Stal sa biskupom v meste Tongeren na území dnešného Belgicka a neskôr v Maastrichte v dnešnom Holandsku. Podieľal sa na viacerých diskusiách so zástupcami ariánov. Podľa tradície zomrel v roku 384 v povesti svätosti a pochovaný je v maastrichtskej Katedrále svätého Serváca, ktorá sa stala významným pútnickým miestom.

Jediný kostol zasvätený svätému Servácovi nájdeme u nás v spišskej dedinke Vrbov neďaleko Kežmarku. Jeho pôvod siaha až do prvej polovice 13. storočia, keď ho postavili vo vyvýšenej polohe ako pomerne veľkú románsku stavbu, neskôr významne prestavanú v 14. a 18. storočí.

Zasvätenie svätému Servácovi je doložené už v roku 1308, v roku 1466 tu dokonca mali farára menom Servác. Nezvyčajné patrocínium, s ktorým sa stretávame najmä v Belgicku, Holandsku, Francúzsku a Nemecku, sem podľa všetkého priniesli nemeckí osadníci, ktorí sa tu usadili v susedstve oveľa staršej slovanskej osady. V roku 1268 sa už Vrbov spomína aj ako villa Menardi a neskoršie bežne ako Menhardsdorf.

Na bronzovej krstiteľnici z roku 1484 je znázornená pečať Vrbova s vyobrazením tohto svätca. Jeho obraz sa nachádza aj na hlavnom barokovom oltári z roku 1781.

Svätý Žigmund, kráľ a mučeník (Pezinok-Grinava, okres Pezinok)

Ako svätec je uznávaný Rímskokatolíckou i Pravoslávnou cirkvou. Má sviatok 1. mája (v Česku 30. apríla) a zobrazuje sa s kráľovskou korunou a ďalšími atribútmi kráľovskej moci. Je uctievaný ako patrón kajúcnikov i monarchov, ale aj ako ochranca proti bahennej zimnici a brušnej prietrži. Je tiež patrónom Česka či arcidiecézy Mníchov-Freising.

Žigmund bol v rokoch 516 – 523 kráľom Burgundska a pôvodne vyznával ariánsku vieru. Na katolicizmus prestúpil okolo roku 500. Neslávne sa zapísal do dejín tým, že pre dvorské intrigy dal zabiť vlastného syna z prvého manželstva. Svoj čin však oľutoval a kajal sa v kláštore, ktorý sám založil. V roku 523 napadli kráľovstvo Frankovia, ktorí Žigmunda porazili, zajali a napokon ho dali spolu s manželkou a deťmi sťať a ich telá hodiť do studne.

Kostol zasvätený svätému Žigmundovi nájdeme v Grinave, mestskej časti Pezinka. Ide o gotickú stavbu z prvej tretiny 14. storočia, ktorú postavili na miernej vyvýšenine ako jednoloďový objekt s polygonálnym presbytériom a predstavanou západnou vežou. Kostol vznikol zrejme ešte ako súčasť staršej baníckej dediny zvanej Myr, ktorá v roku 1256 patrila do panstva Bratislavského hradu, a teda do vlastníctva samotného kráľa.

Ležala medzi Pezinkom a Svätým Jurom a na jej území sa nachádzali kráľovské bane na zlato. Naposledy sa spomína v roku 1338. Časť jej územia bola pripojená k Svätému Juru a na druhej vznikla dodnes existujúca Grinava. Výber nezvyčajného patrocínia tak mohol súvisieť jednak s kráľovským vlastníctvom, keďže svätý Žigmund je patrónom aj monarchov, ako aj s preferenciami prichádzajúcich kolonistov z nemeckého prostredia, ktorých kráľ začal usádzať v malokarpatskej oblasti.

V kostole sa nachádza neogotický oltár z roku 1910, uprostred ktorého je socha svätého Žigmunda. Ako súčasť zariadenia sa spomína aj obraz svätého Žigmunda z roku 1898.

Svätá Agnesa a svätá Cecília

Špecifickým prípadom sú aj patrocíniá svätej Agnesy a svätej Cecílie. Ani jedno už v súčasnosti na Slovensku nenájdete. V oboch prípadoch navyše poznáme len jeden chrám, ktorý každé z nich niesol.

Kostol svätej Agnesy z druhej polovice 13. storočia stál na Spiši v obci Ruskinovce. Dnes už neexistuje ani kostol, ani obec. Obom sa stalo osudným vytvorenie Vojenského obvodu Javorina. Samotný kostol bol hodnotnou ranogotickou stavbou so vzácnymi, len z malej časti odkrytými gotickými freskami. Po rokoch sporov pamiatkarov a vojakov, keď slúžil ako sklad sena či umelých hnojív, došlo v roku 1976 k jeho zbúraniu.

Gotický Kostol svätej Cecílie z obdobia okolo roku 1300 s výnimočnými freskami mal šťastnejší osud. Stále stojí v gemerskej dedinke Kyjatice, ale o svoje patrocínium prišiel, keď už niekoľko sto rokov patrí Evanjelickej cirkvi.

Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.sk.