Jaroslav Daniška

Tento týždeň sa otriasala slovenská politika na viacerých poschodiach, čomu sme sa aj náležite venovali, ale popri tom mi viackrát prišlo na myseľ, kam sa v politike dostal Ondrej Dostál. Bolo mi z toho smutno. S Ondrejom sa roky poznáme, v politike mal dobrých učiteľov a dobré vzory, ale on, žiaľ, zablúdil úplne inde.

Začnem malou poznámkou o politike. Na politiku sa možno pozerať rôzne, cez ideové spory, cez korupciu, rozšírený kariérizmus a oportunizmus, cez úspechy či porážky, ktoré politik dosiahol. Weber kedysi rozlíšil tých, čo žili pre politiku a tých, čo žili z politiky. Boli časy, keď hlavným kritériom bola cnosť.

Keď sa rozprávame o Ondrejovi Dostálovi, musíme dať bokom všetkých tých, ktorí sú v politike kupcami, tých, ktorí politiku brali ako obchod a z politiky žili. Či už išlo o milióny alebo poslanecké tisíce. Dajme bokom aj politických vojačikov, tých, čo vždy ochotne poslúchali, pretože názor nemali alebo sa ho obávali mať. Obchodníkov a kupcov je v našej politike asi väčšina, ale v pamäti po nich – v tom lepšom prípade – nezostane nič. V tom horšom po zlodejoch zostane pachuť a majetok získaný zločinom. A dajme bokom aj intrigánov, ktorých je v politike vždy viac ako je únosné.

Existuje ešte jedno kritérium, a tým by som chcel pomeriavať Ondreja Dostála.