Daniel Kojnok

V minulosti mala rodina mnoho kompetencií. Oveľa viac ako vtedajšie štátne útvary. Riešila vzdelávanie, sociálny systém, dôchodkový systém, zdravotné poistenie, poľnohospodárstvo či kultúru. Netvrdím, že sa máme vrátiť na lazy a obrábať pole na voloch, ako sa to dialo pred sto rokmi. Tvrdím niečo oveľa šokujúcejšie. Rodina je jediná úroveň, na ktorej môže praktickým spôsobom fungovať komunizmus. Dokonca bez toho, aby niekomu ubližoval.

Ako to bolo za starých čias

Určite ste počuli príbehy o tom, ako rodičia poslali deti radšej na pole ako do školy. Keď však prišla doba profesijnej špecializácie, bola to práve rodina, ktorá sa postarala o výdavky na štúdium. Dôvodom bola zmena motivácie a subjektívne určenie hodnoty vzdelávania pre každého mladého jednotlivca v rodine. Rodičia najlepšie vedeli, aké má ich dieťa predpoklady a potenciál.

V minulosti bolo zvykom, že sa remeslo dedilo z otca na syna. Moji predkovia boli hrnčiari po celé generácie Odovzdávali si skúsenosti, zručnosti, nástroje či obchodné kontakty. Vplyvom technologického pokroku a nutnosti špecializácie jednotlivca sa táto niť pretrhla. S tým nič nenarobíme.

Z pravnuka roľníka je dnes programátor alebo psychiater. Prečo by ale zo syna odborníka na efektívne spracovanie dreva nemohol byť ešte väčší špecialista na výrobu drevených frézovaných kazetových stropov? Stačí dať väčšiu voľnosť rodinám k hľadaniu optimálneho spôsobu vzdelávania pre svoje deti. Motivácie na úrovni rodiny k tomu sú.