V minulosti mala rodina mnoho kompetencií. Oveľa viac ako vtedajšie štátne útvary. Riešila vzdelávanie, sociálny systém, dôchodkový systém, zdravotné poistenie, poľnohospodárstvo či kultúru. Netvrdím, že sa máme vrátiť na lazy a obrábať pole na voloch, ako sa to dialo pred sto rokmi. Tvrdím niečo oveľa šokujúcejšie. Rodina je jediná úroveň, na ktorej môže praktickým spôsobom fungovať komunizmus. Dokonca bez toho, aby niekomu ubližoval.
Ako to bolo za starých čias
Určite ste počuli príbehy o tom, ako rodičia poslali deti radšej na pole ako do školy. Keď však prišla doba profesijnej špecializácie, bola to práve rodina, ktorá sa postarala o výdavky na štúdium. Dôvodom bola zmena motivácie a subjektívne určenie hodnoty vzdelávania pre každého mladého jednotlivca v rodine. Rodičia najlepšie vedeli, aké má ich dieťa predpoklady a potenciál.
V minulosti bolo zvykom, že sa remeslo dedilo z otca na syna. Moji predkovia boli hrnčiari po celé generácie Odovzdávali si skúsenosti, zručnosti, nástroje či obchodné kontakty. Vplyvom technologického pokroku a nutnosti špecializácie jednotlivca sa táto niť pretrhla. S tým nič nenarobíme.
Z pravnuka roľníka je dnes programátor alebo psychiater. Prečo by ale zo syna odborníka na efektívne spracovanie dreva nemohol byť ešte väčší špecialista na výrobu drevených frézovaných kazetových stropov? Stačí dať väčšiu voľnosť rodinám k hľadaniu optimálneho spôsobu vzdelávania pre svoje deti. Motivácie na úrovni rodiny k tomu sú.
Zdravá rodina nepotrebovala žiaden verejný sociálny systém alebo kariérne poradenstvo. Všetko sa to dialo prirodzene a spontánne. Nezamestnanosť zasahovala buď celú komunitu, alebo nikoho. Keď boli dobré časy, práce bolo dosť a núdza bola skôr o pracovnú silu. Keď boli časy zlé, rodina to riešila presťahovaním, ako sa to často riešilo v medzivojnovom období napríklad cestou do Ameriky.
Rodičia mali viac detí, nielen kvôli pracovnej sile, ale aj preto, že ak by sa niektoré z nich „nevydarilo“, aby sa o nich mal kto na staré kolená postarať. Takýto dôchodkový systém nepoznal čierneho pasažiera.
Čo spôsobil technologický pokrok
Technologický pokrok a voľný obchod v 19. storočí vyvolal kontrarevolúciu v podobe masových hnutí. Pomazané hlavy v Nemecku vtedy vymysleli štátny dôchodkový systém. Hlavná motivácia bola zobrať masovým hnutiam z rúk kolektivistické chúťky.
Toto krátkodobé riešenie vypustilo z lampy oveľa hrôzostrašnejšieho džina, ktorý časom priniesol neudržateľný dôchodkový systém s čiernymi pasažiermi, ktorý sa plazí spoločnosťou až doteraz. Keď sa nám táto pyramídová hra zrúti, možno si spomenieme na princíp rodiny, ktorý je osvedčený nekonečným horizontom.
Zdravotný systém išiel ruka v ruke s tým dôchodkovým. Nebolo zriedkavé, že rodiny, ktoré na to mali peniaze, mali svojho rodinného lekára. Tento vedel o všetkých zdravotných neduhoch naprieč generáciami. Vplyvom špecializácie v medicíne sa k tomuto systému nedá vrátiť. Vo Francúzsku však rodinných ambulantných lekárov vidíme. Majú na starosti všeobecnú, detskú a gynekologickú oblasť.
V prípade vážneho ochorenia či úrazu nebolo nezvyčajné, že sa celá rodina poskladala na liečbu. Prišlo im to prirodzené. Slabý záchvev tohto zadupaného pudu vidíme v zbierkach na vzácne ochorenia detí, na ktoré sa skladajú cudzí ľudia pohnutí príbehom. O čo viac by sa skladala rodina?
Plánovať v nekonečnom horizonte
Tento článok píšem na stole, pri ktorom pracoval môj dedko. Napravo mám nákres záhrady a výsadby poľa, ktorý načrtol niekoľko hodín pred svojou smrťou v 93 rokoch. V jeho plánoch nie je ani náznak krátkodobého poľnohospodárstva pre krátkodobý zisk. Všetko plánoval v nekonečnom horizonte, akoby skrotená príroda v jeho záhrade mala slúžiť naveky. Ak by sme sa k prírode správali takýmto spôsobom, vyhli by sme sa väčšine prírodných katastrof zapríčinených človekom.
Môjho starého otca nikto k takému počínaniu nenútil, žiadna regulácia, žiaden úradník či byrokratický formulár. Rátal s nekonečným horizontom prirodzene. Záhradu zdedil po svojich predkoch a chcel ju odovzdať ďalej. Zdravé poľnohospodárstvo formuje prostredie viac, ako si myslíme.
Zdravého jednotlivca zasa formuje zdravá rodinná kultúra. Prvé knižky, po ktorých siahne malé dieťa, ktoré sa naučilo práve čítať, pochádzajú väčšinou z rodinnej knižnice. Príbehy, skúsenosti a znalosti, ktoré nazveme skôr morálne ponaučenia ako vzdelávacie materiály, tiež pochádzajú od rodiny. Je to ako osvedčený recept na dobrý život. Viera v Boha a náboženstvo sa tiež odovzdávajú z pokolenia na pokolenie.
Komunizmus a iné masové hnutia mnoho z týchto nekonečných nití popretŕhali. Kompetencie, ktoré počas nekonečnej histórie ľudstva patrili rodine, si uchvátili bezduché úrovne verejnej správy, ktorých jediná motivácia je zahŕňanie moci. Prirodzené vzory v rodine, ktoré máme od narodenia, však ostávajú. Keď sme stratení, vždy sa k nim môžeme vracať.
Nie som naivný. Ak nenastane jadrová apokalypsa a neskončíme v jaskyniach s kamennými nástrojmi, spoločnosť už nebude taká jednoduchá ako kedysi. O čo sa však pokúsiť môžeme, a ja sa to práve snažím robiť, je prinavrátenie týchto princípov naspäť do života. Nenechajme technokraciu vyhrať a nenávratne zapudiť všetky osvedčené princípy z minulosti.
