V oboch mestách sa pochod stretol s odporom zo strany Antify, ktorá sa vždy snaží pochodu zabrániť, alebo ho aspoň značným spôsobom narušiť. Vlani, keď sa kolínsky pochod konal po prvýkrát, polícia situáciu nezvládla a pochod centrom mesta bol pre blokádu zastavený, zástancovia života čelili fyzickým útokom a boli im zničené transparenty. Tento rok bola situácia v Kolíne pokojnejšia a až na jednu menšiu blokádu a striekanie džúsu na účastníkov pochodu zo strany Antify prešiel pochod pokojne.
Berlínsky pochod sa konal už po dvadsiatykrát a tunajšia polícia je vďaka veľkému množstvu demonštrácií, ktoré sa v hlavnom meste konajú, omnoho viac „vycvičená“. Keď sme sa pochodu zúčastnili vlani, len pár metrov od nás sa snažila členka Antify hodiť do davu balón s práškovou farbou. Policajt v civile reagoval okamžite a balón s farbou dopadol na „aktivistku“. Policajt ju okamžite zaistil.
Takéto „drobnosti“ sú bežnou súčasťou pochodu za život a stačia na to, aby demotivovali rodiny s malými deťmi pochodu sa zúčastniť – nikdy totiž nemáte záruku plnej bezpečnosti. Antifa pochod lemuje po stranách trasy, oddelenej zátarasami, a sprevádza tými najhrubšími nadávkami, ktoré rozhodne nie sú nič pre detské uši.
Berlínsky pochod je preto - z pohľadu vekového priemeru účastníkov - výrazne starší než slovenský a tehotné ženy či malé deti sú skôr zriedkavosťou. Polícia v Berlíne tento rok opäť bránila pochod pred rozbesnenými členmi Antify zamaskovanými pod FFP2 masky. Protistrana však má každým rokom väčší problém s mobilizovaním a je ich čoraz menej. Keď som sa jednému policajtovi poďakovala za jeho službu, dal jasne najavo, ktorá strana mu je sympatickejšia, pretože reagoval slovami: „Pre vás s radosťou.“ Dovolím si tvrdiť, že nebol jediný.
