Na demonštrovanú „toleranciu“ narušiteľov pochodu poukázal aj jeden z rečníkov, predseda spolku Lekári za život Paul Cullen. „Ten, kto sa tu zasadzuje za právo na život, je hanobený tým najhorším spôsobom. Účastníci sú napádaní skupinami, ktoré sa hrdia toleranciou a otvorenosťou, ale tu prejavujú netoleranciu a úzkoprsosť voči najzraniteľnejším. Za to by sa mali hanbiť,“ skritizoval vandalov Cullen, ktorý je tiež členom predstavenstva spolkového zväzu Právo na život.
Práve toto fundamentálne právo, ktoré predchádza všetky ostatné, chceli podľa jeho slov organizátori pochodu v Kolíne vyzdvihnúť. Vyjadril tiež ľútosť na tým, že je nutné zdôrazňovať niekdajšie samozrejmosti. Medicínske zariadenia nesmú podľahnúť tlaku, aby kliesnili cestu kultúre smrti. „Tu sa musíme postaviť na odpor a brániť lekársku slobodu svedomia. Žiaden lekár nesmie byť nútený vykonať medicínske zákroky odporujúce jeho svedomiu.“
Cullen osobitne upozornil na zadné dvierka, keď sa tlak na budúcich lekárov vyvíja už počas štúdia medicíny. „Lekár predsa musí stáť na strane života. Nesmieme pripustiť interakciu medzi lekárom a pacientom s cieľom usmrtenia pacienta.“
Život potrebuje priateľov
Kresťanská demokratka Susanne Wenzelová zasa zhodnotila legislatívnu situáciu v Nemecku negatívne a zdôraznila motto podujatia: „Život potrebuje priateľov!“ Politička už v minulosti prejavila svoj nekompromisný postoj v otázke práva na život a je tiež známa svojou otvorenou kritikou menovania kontroverzných členov Pápežskej akadémie pre život. Rovnako jasne prejavila svoj postoj v otázke ochrany života aj v Kolíne: „Neexistuje ľudské právo na potrat, ale existuje bezpodmienečné právo na život.“
So skúsenosťami z poradenskej praxe pre tehotné ženy v konfliktných situáciách sa podelila Sandra Sinderová z organizácie Akcia právo na život pre všetkých, ktorá pranierovala nedostatok podpory zo strany politikov, lekárov i celej spoločnosti. Ďalšia liberalizácia „práva na potrat“ je podľa Sinderovej len odmietnutím solidarity zo strany spoločnosti a neustále prehlbuje osamotenosť. „Každý, kto počúva s otvorenou mysľou a milujúcim srdcom, si všimne nedostatok prijatia, spoločenstva a emocionálnej a finančnej istoty, ktoré sprevádza človeka pri jeho rozhodnutí pre alebo proti potratu.“
Suverénne rozhodnutie ženy pre potrat podľa motta „Moje telo, moja voľba“ skúsená poradkyňa nezažila. Po stovkách rozhovorov s dotyčnými ženami však potvrdila inú skúsenosť: „Nikdy som nevidela ženu v tehotenskom konflikte, ktorá by sa rozhodla pre potrat po tom, čo sa dokázala zbaviť svojich katastrofických myšlienok a strachov. Strach je totiž opakom slobody.“
Všetky tieto témy nechýbajú ani na internetovej stránke www.bratislavazazivot.sk, ktorá pozýva na podobný pochod v našom hlavnom meste v nedeľu 24. septembra popoludní. Je to príležitosť „osláviť život a zároveň apelovať na ukončenie diskriminácie jednej skupiny ľudí – tých najzraniteľnejších.“
