Prehľad trhov: To, že zlé správy neexistujú a všetko vyrieši zníženie sadzieb, je výhovorka

Cena zlata sa správa, akoby už jeden motor lietadla horel.

Americké dlhopisy reagujú úplne inak. Výnosy desaťročných amerických dlhopisov sa správajú, akoby už boli sadzby na normatívnej úrovni. Nevidíme žiadne výrazné pohyby. Výnosy ľahko vzrástli, čo znamená, že investori do dlhopisov nepredpokladajú rýchle znižovanie sadzieb.

Naopak, americký realitný trh si situáciu vyložil po svojom a začal znova rásť, ako keby sa nič nedialo a hypotekárne úvery boli už na minimách. Akoby bolo opäť lacnejšie splácať hypotéku, než platiť za nájom. Pritom sadzby na hypotékach v USA sú stále veľmi vysoké.

K tomu pripočítame, že čoraz viac Američanov má obavy o svoju ekonomickú budúcnosť. Zadlženie na kreditných kartách rastie. Obavy majú aj z výsledkov amerických volieb. A nejde ani tak o konkrétneho kandidáta, ale o problém, ktorý nastane, ak v Bielom dome zasadne prezident, ktorého polovica národa nenávidí.

Aby toho nebolo málo, celú situáciu komplikuje cena ropy. Tá v posledných dňoch výrazne klesá, ako keby nebol dopyt po rope. Pokles dopytu po rope je v rozpore s tvrdením o dobrej kondícii svetovej ekonomiky. Rovnako tak cena ropy ignoruje bezpečnostnú situáciu na Blízkom východe. Napätie medzi Izraelom a Libanonom nebolo v posledných desiatich rokoch väčšie. Región sa môže čoskoro ocitnúť vo vojne, ktorá by zasiahla celý Blízky východ. Pravdepodobnosť konfliktu je vysoká, ale do ceny čierneho zlata sa premieta minimálne.

Tieto rôzne tendencie na trhoch zvyšujú napätie, ktoré sa jedného dňa prejaví. Každé finančné aktívum sa chová, ako keby videlo iba jeden detail z celej situácie – väčšinou ten, ktorý je preňho priaznivý. Ale časť nikdy nie je väčšia ako celok. Ako je na tom zvyšok sveta?

Európska ekonomika v problémoch

Tento týždeň sme sa v Európe dočkali dvoch zásadných predbežných indikátorov. Francúzsky zložený index PMI, ktorý je váženým priemerom indexu výrobnej produkcie a indexu podnikateľskej aktivity v službách odráža, ako na tom aktuálne je ekonomické prostredie vo Francúzsku. Zložený index PMI dosiahol v septembri podľa prvých odhadov 47,4 bodu.

Pozitívny efekt olympijských hier v auguste sa vyčerpal a francúzska ekonomika sa znova začala zmenšovať. To sa deje vždy, keď index nepresiahne hodnotu 50 bodov. Táto správa je veľmi zlá pre francúzsku vládu. Menšia ekonomika znamená pre štátny rozpočet nižšie príjmy. Nová francúzska vláda tak bude musieť v najbližších týždňoch nájsť nejaké zázračné riešenie, ktoré pomôže stabilizovať verejné financie. Pôjde to ťažko, pretože vláda riskuje, že jej môže byť kedykoľvek vyslovená nedôvera. Osud tejto vlády tak leží v rukách Národného zhromaždenia.

Zloženého indexu PMI sme sa dočkali aj v Nemecku. Na prvý pohľad sa môže zdať, že situácia je podobná ako vo Francúzsku. Zložený index PMI dosiahol 47,2 bodu, čo znamená, že aj nemecká ekonomika sa zmenšuje. Ale to nie je to najhoršie. Keď sa pozrieme na PMI index výroby, zistíme, že v septembri dosiahol 40,3 bodu. Nemecký priemysel teda výrazne oslabuje. Je len otázka času, kedy sa tento prepad odrazí aj na službách, ktoré od priemyslu závisia. Nemecký priemysel sa scvrkáva už od júla 2022. Taký veľký pokles aktivity sa čoskoro prejaví na HDP a povedie k nárastu nezamestnanosti.

Pokiaľ majú Francúzsko a Nemecko ekonomické problémy, je len otázkou času, kedy sa kríza rozšíri do ďalších krajín. Česká republika je prvá na rade, pretože jej napojenie na nemecký, najmä automobilový priemysel, je veľké.

Opatrný investor by si mohol povedať, že táto zlá situácia sa musí začať prejavovať na akciových indexoch týchto štátov. Tie sa zatiaľ držia, ale začínajú sa objavovať hlasy, že čoskoro to môže byť inak. Jedinou možnosťou, ako celú situáciu zachrániť, je znížiť sadzby na ďalšom zasadnutí ECB, rovnako ako Fed, minimálne o 50 bázických bodov.

Lepšie by však bolo zníženie o 75 bázických bodov. Problémom ECB je, že také veľké zníženie by dostalo sadzby v Európe pod 3 percentá. ECB by sa tak dostala veľmi blízko tomu, čo americký Fed považuje za normálne úrokové sadzby a riskovala by tým, že v budúcnosti výrazne oslabí euro voči doláru.

Čína znižuje svoje sadzby

Čínska centrálna banka sa rozhodla znížiť úrokové sadzby (MLF) určené pre finančné ústavy. Tie si teraz budú môcť požičiavať za historicky nízky úrok 2 percentá. Predtým banky museli počítať s úrokom 2,3 percenta. Zníženie sadzieb však nebolo všetko. Čínska centrálna banka poskytla ekonomike finančnú injekciu vo výške 300 miliárd jüanov (38 miliárd eur). Hlavným dôvodom je snaha dať pozitívny impulz umierajúcej čínskej ekonomike.

Najväčším strašiakom pre čínskych ekonómov je deflácia, ktorá dosahuje 0,6 percenta. Ako je známe, čínske štatistické údaje často odrážajú skôr prianie strany než reálnu situáciu. Z finančnej injekcie profitovali predovšetkým čínske akciové trhy, ktoré vzrástli. Je zaujímavé, že tento rast prichádza zhruba mesiac a pol po tom, čo sa veľké americké investičné fondy stiahli z čínskych trhov, pretože čínske akcie už niekoľko rokov stagnujú. Čínska burza totiž neodráža rast HDP tak, ako to býva v západných krajinách.

Aj napriek zníženiu zostáva veľká časť ekonómov skeptická. Zníženie sadzieb a finančná injekcia nebudú stačiť na to, aby sa čínska ekonomika rozbehla. Čínska vláda musí nájsť recept hlavne na to, ako zvýšiť spotrebu čínskych domácností, aby vnútorný dopyt mohol ťahať čínsku ekonomiku.

Komunistickej strane sa tiež dlhodobo nedarí vyriešiť problém nezamestnanosti medzi mladými ľuďmi. Práve vysoká nezamestnanosť mladých vedie k poklesu domáceho dopytu.

Vkráda sa mi na myseľ jedovatá poznámka. Čínska centrálna banka znižuje svoje sadzby, pretože čínska ekonomika nefunguje. Banka sa tak snaží dať pozitívny impulz. Americká centrálna banka znižuje svoje sadzby, pretože všetko funguje dobre. Inflácia klesá a pracovný trh je stabilný.

Nehľadiac na to, že pre čínsku centrálnu banku je znižovanie sadzieb priznaním porážky. Čína chcela dlhodobo byť ako niekdajšia nemecká marka, teda veľmi stabilná mena, ktorá funguje na relatívne vysokých úrokových sadzbách. Táto krajina teda znižuje sadzby nerada a z donútenia, zatiaľ čo USA s radosťou a vlastne „bez dôvodu“. Kde je chyba?

Záver: Zlé správy neexistujú

Akciová eufória môže ešte niekoľko týždňov pretrvávať. Trhy totiž našli geniálnu výhovorku – zlé správy neexistujú, pretože všetko vyrieši zníženie sadzieb. Ak sa ekonomika v Európe alebo v USA spomalí, bude to len ďalší dôvod na väčšie zníženie sadzieb. Zníženie sadzieb všetko vyrieši. A tak aj trhy porastú ďalej.

Samozrejme, centrálne banky nemajú neobmedzenú možnosť znižovať sadzby. Centrálni bankári tým iba potvrdzujú, že majú veľmi krátku pamäť. Inflačnú vlnu sme zažili hlavne kvôli nulovým úrokovým sadzbám. Čo budeme robiť, keď sa inflácia znovu vráti?