Ťahanie Pčolinského za vlasy

Patrím ku kritikom toho, čo sa deje v bezpečnostných zložkách. V dvoch textoch som sa nedávno venoval tomu, prečo vyvoláva obvinenie bývalého šéfa SIS Pčolinského a bývalého šéfa NAKA Zuriana neistotu a chaos.

Ale to, čo sme dnes sledovali v parlamente a okolí, bol len ďalší chaos. Neprimeraná reakcia na problémy, ktorým čelíme.

Stačí si položiť jednoduchú otázku: K čomu by asi hypotetické vystúpenie Vladimíra Pčolinského v parlamente viedlo? Čo by sa potom zmenilo?

Nezmenilo by sa nič, len zákopy by sa prehĺbili a ak je skutočne vážny problém v bezpečnostných zložkách, vyostril by sa aj ten. Pčolinského, ako napovedá jeho fotka, netreba ťahať za vlasy, nemá to efekt.

Politici majú konať úplne inak.

Za stav polície je zodpovedný policajný prezident, ak to nezvláda, zodpovednosť nesie minister vnútra, a ten sa zodpovedá premiérovi a parlamentu. Boris Kollár je teda ako koaličný partner silnejší ako všetky hlasy Roberta Fica, Petra Pellegriniho a zvyšku opozície dokopy. Bez Kollára má koalícia 76 hlasov, čiže väčšinu o jeden hlas, povedzme poslanca Čepčeka (pokojne si dosaďte iné meno). Ak si je Kollár istý, že Pčolinský je nevinný a je obeťou nejakej hry, ako dnes opäť tvrdil, mal by tému riešiť s ministrom vnútra, prípadne s premiérom.

To, čo sa dnes stalo, však nebola len politická reality šou. Bolo to aj ďalšie gesto silnejúcej opozície. Namiesto toho, aby pôdorys sporu kreslil Kollár a tá časť vládnej koalície, ktorá má obavy o stav v bezpečnostných zložkách a ktorá nesie zodpovednosť aj za riešenie problémov, tempo diktuje Robert Fico.

Obeťou tohto vývoja je vláda ako celok a najmä Eduard Heger. Práve na jeho autoritu sa útočí najviac.

Má to aj jednu výhodu, Eduard Heger je po dnešku definitívne spojený s osudom Pčolinského a Zuriana. Keďže verí v inštitúcie a v zákony, ako povedal, nesie priamu zodpovednosť, ak sa ukáže, že inštitúcie sú v konflikte so zákonmi, ako to majú napovedať zistenia SIS pod vedením Vladimíra Pčolinského.