Iste, poznáme to. Je to starý trik a stará zbraň progresívcov. Niečo ako brokovnica s dvojitou hlavňou.

LGBTI agenda vraj nie je obyčajná ideológia, ale ideológia zameraná na ľudské práva. Preto vraj patrí do škôl, do umenia, do futbalu… Všade. A progresívci nie sú obyčajná strana, ale strana s vedúcou úlohou v spoločnosti, ktorá sa bije za práva ľudí. To je prvá hlaveň progresívnej brokovnice. Jednu z ideológií povyšuje nad ostatné ako predpísanú. Lebo práva sú predsa univerzálne.

Druhá hlaveň pracuje na tom istom princípe z opačného konca. Kto sa postaví progresívcom a ich dúhovej agende, ten nie je len ich politický rival. Je nepriateľ spoločnosti, ktorý ohrozuje ľudské práva. A preto ho treba hnať pred prokurátora. Ako extrémistu a bezpečnostnú hrozbu. Logické, nie?

Boľševicky logické…

Tento typ logiky si osvojilo aj Druckerovo ministerstvo školstva.

Ani tu sa však spor neskončil. Potom, čo na prípad upozornil Štandard, sa k téme vyjadril aj premiér Fico. Akciu s queer plagátmi a dúhovými odznakmi pre uvedomelých žiakov odsúdil ako nápad pomäteného profesora, ktorý vraj jeho vláda nepodporuje.

Trochu pri tom zavádzal.

Minister Drucker totiž opäť pritvrdil. Akcie sa v stredu opäť zastal, hovoril o „primitívnej kampani zúfalcov, ktorí nemajú Slovensku čo ponúknuť“. Pridal aj reči o „popieraní faktov“ alebo o „hybridnej hrozbe“. V súlade s progresívnymi príručkami odporcom dúhovej agendy poradil, aby sa viac vzdelávali.

Drucker to povedal o lídroch Republiky, ktorí prípad otvorili. No z kontextu celkom nutne vyplýva, že to hovoril aj o ľuďoch ako Fico. Aj Fico mal predsa výhrady k dúhovému festivalu na gymnáziu. Navyše žiada, aby sa progresívne a LGBTI kampane na školách zákonom obmedzili. Je to súčasť jeho „hrádze proti progresívnym ideológiám“. Ohlásil ju na Devíne ako kostru svojho politického boja.

Nakoniec Fico s prekvapením zisťuje, že ho jeho vlastní ľudia vyhlasujú za zúfalca a hybridnú hrozbu. A nie, netvrdí to nejaký okrajový koaličný poslanec, tvrdí to zástupca vlády a minister školstva.

Tento spor môže na mnohých pôsobiť malicherne a otravne, ako súčasť nepodstatných kultúrnych vojen. No zdanie klame. Ide o jeden z kľúčových sporov.

Jeho prvý rozmer je politický. Fico sa hrá na bojovníka proti progresivizmu. A jeho minister Ducker sa hrá na ministra PS. Nejde pritom len o Druckera, ale aj jeho širší tím. Nájdete tam ľudí, ktorí Fica považujú za bezpečnostnú hrozbu, zlo, Putinovho agenta. Jedným z príkladov je Rado Baťo, bývalý poradca Radičovej či Kisku. Autor výroku „Fico je extrémista”…

Jednoducho, vo vláde, respektíve na ministerstvách sú ľudia, ktorí idú Ficovi a jeho koalícii otvorene po krku. Aby sa uvoľnil priestor pre progresívnu vládu.

Druhý rozmer je širší a principiálny. V tomto spore vlastne ide o to, či sa má progresivizmus so svojou LGBTI agendou presadiť ako širšia štátna doktrína, ktorá ovládne základné a stredné školy, univerzity, kultúru, šport, médiá a dokonca aj vedu. V duchu hesla „právo je viac ako politika“. Alebo ostane len jednou z ponúk na politickom ihrisku, ktorú bude možné vo voľbách odmietnuť.

Príklad progresívneho ministra vo Ficovej vláde ukazuje, že druhá možnosť bude schodná len ťažko. Bez ohľadu na to, či voľby vyhrá Matovič alebo Fico.

Alebo inak: ak niekto pri listovaní v progresívnej tlači usúdi, že s Ficom nastupuje autokracia, nech si spomenie, ako mu jeho minister v drese PS odkázal, že je zúfalec. A ako mu poradca ministra odkazuje, že je extrémista.

2. Ukrajinská plynová karta

V pondelok bolo ďalšie kolo stretnutí slovenskej a ukrajinskej vlády. Dopadlo výborne pre Ukrajinu a zle pre Slovensko.

Fico bol na Ukrajine mimoriadne ústretový, mierny, krotký. Slovenská vláda Ukrajincom prisľúbila ďalší balík štátnej vojenskej pomoci, pokračovanie dodávok munície zo slovenských štátnych zbrojoviek, spoločné projekty vo vojenskom priemysle a podporu členstva v EÚ „bez akýchkoľvek podmienok“.

Slovom, Fico rokoval v úctivom predklone. Mal na to vážny dôvod. Ukrajinci už rok hovoria o zastavení tranzitu ruského plynu do Európy. Fico potreboval uprosiť ukrajinského premiéra, aby neoznamoval kategorické rozhodnutia. A aby nechal priestor pre ďalšie rokovania.

Neuspel.

Ukrajinci sa poďakovali za slovenskú vojenskú pomoc a oznámili, že od januára končia s prepravou ruského plynu do EÚ. Slovensko si má plyn zháňať inde.

A s tým bude problém. Nepohli ním ani Matovič, ani Heger, ani Ódor. Pretože prepravné náklady na „alternatívny plyn“ by boli neúnosne vysoké. Dôvody, prečo je Slovensko závislé od rusko-ukrajinského tranzitu viac ako iné krajiny, sme vysvetlili v samostatnom komentári.

Ak Ukrajinci naozaj zastavia tranzit ruského plynu, Slovensko bude platiť za plyn skokovo viac. Ak bude vláda cenu dočasne dotovať, zaplatíme to aj tak. Cez ďalšie kolá finančnej konsolidácie a inflácie. Navyše, Slovensko príde o príjmy z medzinárodného tranzitu.

Spor o ukrajinský tranzit by mal za normálnych okolností zamestnať Európsku úniu. Brusel má na ukrajinskú vládu silné páky, keďže na jej účty posiela 50 miliárd eur ročne. Pre Úniu by mali byť na prvom mieste záujmy Európy a Európanov. Nie geopolitické hry. Žiaľ, v posledných rokoch je to naopak.

Lídrom EÚ by malo záležať na udržaní ukrajinského tranzitu z troch dôvodov. Po prvé, Európa a špeciálne vnútrozemské štáty strednej Európy stále potrebujú okrem alternatívnych dodávok aj ruský plyn. Ak vypadne z hry, plyn bude ešte drahší. Protiruské obchodné sankcie by mali byť nastavené tak, aby za ne neplatili Európania neúnosnú cenu.

Po druhé, ukrajinský tranzit zabezpečuje miliardové príjmy aj Ukrajine. Ak sa zavrie, platby EÚ na podporu Ukrajiny porastú.

Po tretie, ak Ukrajina definitívne zablokuje tranzit ruského plynu, Rusko už nebude mať dôvod šetriť ukrajinskú plynovú infraštruktúru. Je vysoko pravdepodobné, že niektoré z jej častí by boli terčom ruských raketových útokov. To by Ukrajine spôsobilo rozsiahle ekonomické škody.

A aj tie by nakoniec musela preplácať submisívna EÚ. Nie Británia, ktorá si zvykla financovať Ukrajinu prevažne z európskeho vrecka.

EÚ však v tejto veci zatiaľ nepodniká nič. Lebo počas vojny stratila svojprávnosť. Jej bojovou úlohou je spôsobovať finančné škody Rusku. Aj za cenu násobne vyšších škôd pre Európu a Ukrajinu.

Našťastie, stále je možné, že s riešením príde Ukrajina. Vo vlastnom záujme. Môže sa to urobiť tak ako pri sporoch o tranzit ropy, kde Ukrajina predstiera, že už neprepravuje zlú ruskú ropu, ale dobrú európsku (áno, obchodne je naozaj európska). Prípadne sa môže tolerovať, že Rusko nebude cez Ukrajinu posúvať do Európy zlý ruský, ale dobrý azerbajdžanský plyn (obchodne azerbajdžanský).

Možností je veľa. Isté je len to, že ani jedna nebude korešpondovať so zdravým rozumom. Alebo s ekonomikou a ekológiou.

3. Malá Pellegriniho pomsta

Prezident Pellegrini sa prvýkrát vážnejším spôsobom postavil proti Ficovej vláde. Počas rokovaní vlády s nahnevanými lekárskymi odbormi (konsolidačný balík) udrel po stole, zastal sa platových požiadaviek lekárov a vyzval vládu, aby ustúpila.

Môžeme predpokladať, že motívy prezidenta neboli čisto vecné.

Nebolo to tak dávno, čo lekárske odbory prevalcovali ministra financií Matoviča, zlomili premiéra Hegera ako slamku a z jeho vetchej vlády vytrieskali maximum. Bolo to v novembri 2022.

Lekári zašli pri vydieraní ďaleko za hranu možností daňových poplatníkov a vynútili si výrazne vyššie platy ako v susednom Česku.

Od roku 2023 nemocniční lekári zarábali aj s príplatkami priemerne 4 600 eur mesačne. So záväzkom, že ich platy sa budú ďalej každoročne zvyšovať. Automaticky.

Keďže štátna kasa je po pandemických lockdownoch, po celonárodných výteroch dutín a po plošnom očkovaní „zadarmo“ poloprázdna, vláda presadila konsolidačný balík. Jeho súčasťou má byť aj dočasné (jednoročné) spomalenie zvyšovania platov lekárov a sestier na tri percentá. Pre lekárov je však aj toto neprijateľné. Vláde pohrozili, že začnú zbierať výpovede.

Vláda začala s Visolajského odbormi rokovať o kompromisoch. Možno zbytočne. Prezident verejne žiada, aby pri lekároch vo všetkom ustúpila.

Okrem marketingových dôvodov tu zrejme boli aj politické. Prezidenta Pellegriniho nahneval pád ministerky Dolinkovej. V Hlase patrila k jeho spojencom. Po výmene vedenia v strane začala strácať podporu. Pri konsolidačnom balíku ministerku nepodržal ani nový šéf strany Šutaj Eštok, ani premiér Fico. Dolinková to za týchto podmienok vzdala.

Prezidenta muselo zaskočiť, že vo vláde medzi prvými končia práve jeho ľudia. Neodpustil si poznámky, že očakával koniec inej ministerky (Šimkovičovej). Oznámil, že demisiu Dolinkovej neprijme, kým nedostane návrh na nového ministra. A vláde verejne odkázal, aby pristúpila na všetky podmienky lekárskych odborov.

Ťah prezidenta môžeme považovať za malú pomstu za Dolinkovú. A za podraz voči vláde, ktorá sa opovážila na jediný rok trochu spomaliť tempo zvyšovania platov lekárov.

4. Numerológovia

Na záver si ešte neodpustíme pár slov o numerológoch. Numerológovia sú ľudia, ktorí ignorujú vedecké poznanie (napríklad biológiu, ktorá pri človeku pozná len dve pohlavia) a fanaticky veria v moc čísel.

Dnes ich nájdeme v radoch lídrov LGBTI a queer hnutí. A tiež v radoch ich politického krídla z PS.

Možno si spomeniete, čo bolo na Slovensku témou dňa presne pred rokom. Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Burda vypísal esejistickú súťaž pre konzervatívnych autorov. A okamžite sa pod ním zatriasla stolička. Progresívna úderka kričala, že musí skončiť. Jednak preto, že progresívci neznesú polemické, konzervatívne názory. A potom preto, že dekan súťaž ohlásil počas výročia streľby v Teplárni.

Burda sa bránil celkom racionálne. Riešil bežnú akademickú prácu, ktorá nebola ničím kontroverzná. A neriešil dátumy, čísla, výročia…

Bola to chyba, odkázali mu queer numerológovia. Z Teplárne si urobili pútnické miesto, z dátumu magické číslo a pútnický čas…

Dekan (právnik) sa musel numerológom ospravedlniť.

Tento rok sa to zopakovalo v širšom formáte. Nová šéfka Slovenského národného divadla Ťapáková zrušila účasť divadla na festivale Drama Queer. Progresívni odborníci na moc čísel vypočítali, že sa tak stalo v týždni číslo 41. Blízko dátumu, keď sa 12. októbra 2022 strieľalo a vraždilo v Teplárni.

Numerológ, europoslanec za PS a majiteľ slušnosti Hojsík obvinil Ťapákovú z kreténizmu. Lebo prikladá nedostatočnú váhu dátumom a kalendáru. Ďalší náčelníci z Hojsíkovho kmeňa vopred varovali, že v tomto týždni nestrpia nijaké útoky na LGBTI komunitu.

Ich hnev má pritom fantómovú povahu. Na LGBTI komunitu sa predsa neútočilo ani pred rokom esejistickou súťažou, ani tento rok pri dramaturgii národného divadla. Navyše, polemika s queer politikou predsa nie je útok na queer osoby.

Progresívni kazatelia a pútnici sú trochu zmätení. Jediné, čo na ich znepokojených slovách sedí, sú čísla.

Ich príkazy môžeme rešpektovať len ťažko. No ich hnev treba vziať na vedomie. Toto už nie je len nová forma náboženského hnutia. Je to sekta.