Takmer 60 potápačov sa v piatok ponorilo do vôd Popradského, Velického, Štrbského a Nového Štrbského plesa. Asi polovica si vybrala za miesto ponoru najväčšie z nich, a to Štrbské pleso.
„Býva dobrým zvykom v ostatných rokoch organizovať podujatie Čisté vody, ktoré spolu s akciou Čisté hory zavŕšia letnú turistickú sezónu. Zameriavame sa na plesá v najviac navštevovaných lokalitách, aby sme ich odľahčili od neporiadku, ktorý ostáva po návštevníkoch,“ uviedol koordinátor podujatia Čisté vody za Správu Tatranského národného parku Peter Spitzkopf.
Tohto roku sa koná už 31. ročník, čo sa prejavuje aj na množstve a charaktere odpadkov, ktoré potápači pod hladinou Štrbského plesa nachádzajú.
„Trend je určite klesajúci. V prvých ročníkoch to bol najmä ťažký stavebný odpad ako pozostatok po stavebnej činnosti na ich brehoch, ale aj hokejové či lyžiarske brány, píly. Toho sa už plesá zbavili. Momentálne ide len o veci, ktoré tam zaveje vietor, alebo ich do vody hodia nedisciplinovaní turisti. V ostatných rokoch prevláda najmä plastový odpad v podobe pohárov či rôznych obalov z potravín,“ dodal Spitzkopf.
Potvrdzujú to aj potápači, ktorí sa po približne polhodinovom pobyte v Štrbskom plese začali postupne vynárať z hmly a vody. Tá mala len okolo šesť stupňov. Väčšina z nich niesla v sieťovanom vreci len pár kíl odpadkov. Viac vážil potápačský výstroj, ktorý má približne 30 kilogramov.
[link url =https://standard.sk/747689/pokusenie-osviezit-sa-v-plesach-moze-vyjst-draho-nici-sa-tak-i-vzacny-ekosystem]Zaujímavým úlovkom bol pirátsky klobúk z dna jazera. „Pravdepodobne pochádza z Benátskej noci, ktorá sa tu konala. Asi vtedy fúkal silný vietor. Našli sme ho v hĺbke približne štyri metre. Viditeľnosť bola len asi dva až dva a pol metra. Teplota bola znesiteľná,“ povedal potápač Branislav Benkovský zo Senca.
Slamený klobúk sa podarilo objaviť aj ďalšiemu potápajúcemu sa, okrem neho našiel aj detské plastové okuliare či náramok.
S takmer prázdnym vreckom sa vynorila aj ďalšia dvojica. „Našli sme len jeden pohár, nejaký papierik. Celkom pekne na to všetko, čo sa tu predtým vyskytovalo. Teraz je to úžasné, čisté,“ povedal Karol Jendrušák z Piešťan.
„Nie je toho veľa, ale stále čosi nájdeme. Plasty, vrecúška, ale žiaden poklad, nič cenné. Hodnotné je aj to, že sme predmety vylovili z vody a prispeli k čistote plies,“ zhodnotil Ján Golda z Prešova.
Niektorým mužom sa dokonca nepodarilo pod hladinou nájsť nič. „Vrecko je prázdne. Zrejme včera musela byť nejaká akcia, lebo my sme nič neobjavili. Sme dvaja najlepší čističi a nenatrafili sme na nič,“ povedal so žartom Jozef Fida z Košíc. Nevylúčil, že ľudia sa poučili a už neodhadzujú odpadky do plies.
Potápači vchádzali do vody vždy vo dvojiciach. Na brehu bola zároveň kontrola všetkých, ktorí sa ponorili. Musel sedieť počet tých, ktorí sa do plesa vnorili, s tými, ktorí z neho vyšli. Aj tohto roku boli stavy na oboch stranách rovnaké.
Medzi tými, ktorí sa ponorili do vôd Štrbského plesa, sa nachádzal aj Pavol Kráľ. Ten bol takmer 30 rokov koordinátorom daného podujatia. V súčasnosti už ako dôchodca sa mohol konečne pripojiť k tým, ktorí čistili tatranské vodné plochy.
„Po 30-tich rokoch konečne môžem ísť do vody, lebo akciu už neorganizujem. Bol som aj minulý rok. Nechystám sa vyhrať. Sám som zvedavý, koľko toho nájdeme. Cítim sa perfektne. Konečne si to užívam. V rámci akcie Čisté vody som musel stáť na brehu, organizovať podujatie, odpovedať na otázky a do vody som sa nedostal. Teraz si konečne môžem dovoliť ísť do jazera,“ povedal Kráľ.
[link url =https://standard.sk/764267/zmeny-vo-vysokych-tatrach-organizovanie-podujati-bude-jednoduchsie]Aj keď je všeobecná predstava, že tatranské jazerá sú krištáľovo čisté, nie je to podľa Kráľa celkom tak. „Ide o individuálnu záležitosť. Záleží aj od ročného obdobia, či prší alebo nie, aké je počasie, prípadne, aké boli poveternostné vplyvy pred ponorom. Každé jazero pracuje, voda sa mení. Je to nevyspytateľné,“ dodal.
Potápanie v tatranských plesách je pre potápačov istým spôsobom sviatkom. „V jazerách sa chce potápať každý. Už len z toho dôvodu, že bežne je to zakázané. Jedinou možnosťou dostať sa do vody, je práve akcia Čisté vody. Každý potápač si chce do svojho denníka zapísať, že sa potápal v tatranskom plese. Výnimočnosť je už v tom, že tu mohol byť,“ informoval nás Pavel Svitánek z Potápačského klubu Vodnár z Popradu.
Potvrdzuje tiež, že tatranské plesá nie sú až také priezračné a čisté, akoby si mnohí mysleli. Vplyv na kvalitu a čistotu vôd má podľa Svitáneka aj globálne otepľovanie. Vyššie teploty spôsobujú, že sa tu rýchlejšie množia riasy, takže viditeľnosť sa znižuje.
Počas piatkovej akcie Čisté vody sa do tatranských plies ponorilo 59 potápačov. Najviac, a to 29, čistilo Štrbské pleso. Popradské malo na starosti 14 potápajúcich sa, do Velického sa vnorilo desať a len šiesti boli pod vodou v Novom Štrbskom plese, ktoré je umelým jazerom.
Z tatranských plies vylovili 68 kilogramov odpadu. Najviac, a to až 49,5 kilogramu, vytiahli zo Štrbského plesa, čo súvisí aj s počtom potápačov. Najmenej neporiadku našli v Novom Štrbskom plese, odkiaľ získali len tri kilá.
[link url =https://standard.sk/780391/na-popradskom-festivale-horskych-filmov-sa-predstavi-aj-devat-slovenskych-snimok]Vlani sa podarilo potápajúcim sa zo štyroch tatranských plies vytiahnuť 104 kilogramov odpadu. Tohto roku k čisteným vodným plochám pribudne aj zatopený lom v popradskej mestskej časti Kvetnica. Ten má hĺbku aj viac ako 20 metrov. Do jeho vôd sa ponoria v sobotu.
Podujatie Čisté vody je už dlhé roky sprievodným podujatím Medzinárodného festivalu potápačských filmov, ktorý sa tento víkend koná vo Vysokých Tatrách.