Ten si v uplynulých dňoch významne pohoršil tým, ako vystupoval v kauze trenčianskeho gymnázia a akcie s dúhovým festivalom, kde pôsobil, akoby vo vláde zastupoval Progresívne Slovensko. Problémom pre antiprogresívnu koalíciu je, že táto kauza však nie je jeho ojedinelým výstrelkom. Naopak, bližší pohľad ukazuje, že v Druckerovom prípade ide o systémový problém.

A to v prvom rade preto, že kauza Trenčín znova vyniesla na svetlo vládny (!) návrh zákona, ktorého hlavným cieľom je v prospech moderných, čítaj dúhových ideológií obmedziť vplyv rodičov na výchovu ich detí. Tu pritom Drucker chystá kolosálny podvod na voličoch koalície a tiež všetkých rodičoch, ktorých deti študujú na slovenských školách.

Cez víkend to priznal aj sám minister, ktorý na sociálnych sieťach napísal silácky status, v ktorom uviedol, že „je čas urobiť poriadok a zaviesť pravidlá v tom, ako sa na školách riešia citlivé témy“ (čiže aj tie inkluzívne, transrodové a queer).

V danom príspevku minister Drucker píše, že pripravil zmenu zákona, ktorá „zavádza jasné pravidlá“ podľa ktorých „ak sa škola rozhodne vzdelávať nad rámec školského vzdelávacieho programu, bude musieť postupovať buď so súhlasom rady školy a pedagogickej rady, alebo so súhlasom rodičov“.

Druckerov kolosálny podvod spočíva v tom, že sa tvári, že chce urobiť s ideológiami na školách poriadok, čo evokuje snahu vytlačiť ich odtiaľ, avšak keď sa človek na jeho návrh pozrie poriadne, zistí, že chce vlastne „moderné ideológie na školách“ zabetónovať a vplyv rodičov na školy, a teda aj výchovu ich detí čo najviac potlačiť.

A to preto, že školské vzdelávacie programy sú tak široké, že zmestiť do nich LGBT ideológiu, ktorá sa tvári ako agenda ľudských práv, alebo niečo podobné, je možné aj v prípade prvého stupňa základných škôl. No a podobne nefunkčný nástroj je aj súhlas pedagogickej rady, keďže tú tvorí riaditeľ a zopár učiteľov.

Na našich školách sa pritom nachádza nemálo riaditeľov a učiteľov, ktorí na školu pokojne zavolajú aj ľudí z projektu Sexuálna výchova (ktorí už dnes skutočne chodia po školách). Ak máte dosť silný žalúdok, keďže v tomto nechutnom videu sa používajú vulgarizmy a hovorí sa v ňom o análnom a orálnom sexe, erotických pomôckach a ďalších nechutnostiach, krátku ukážku z ich pôsobenia si môžete vypočuť tu:

Drucker teda prichystal podvod, pri ktorom môže riaditeľ alebo aktivistický učiteľ otvoriť dvere školy doslova úchylným ľuďom a obchodníkom s erotickými hračkami, ktorí sa tvária ako „učitelia sexuálnej výchovy“. A rodičom, ktorým by to mohlo vadiť, zavrie ústa vzdelávacím programom alebo "odborníkmi", rovnako ako to urobil pri kauze trenčianskeho gymnázia.

Drucker teda jasne ukázal, že namiesto potláčania LGBT ideológie na školách chce potláčať vplyv rodičov na výchovu ich detí.

Okrem toho, ministrove zjavne progresívne úmysly ukazuje aj krátky pohľad na ľudí, ktorými sa Drucker obklopil a ktorým dáva vo svojom rezorte stále väčší priestor.

Aj v Štandarde sme už písali o jeho pochybných nomináciách vo veľmi dôležitej komisii pre emocionálnu a sociálnu gramotnosť, ktorej členmi sú napríklad Zuzana Bendíková a Radka Mikšík, autorky kontroverznej učebnice sexuálnej výchovy, ktorá propaguje masturbáciu a voľný sexuálny životný štýl, pričom zamlčiava jeho riziká a ktorá pred rokom a pol pobúrila verejnosť. Z verejne dostupných zdrojov je pritom jasné, že aj ďalší členovia tejto komisie sa na problematiku sexuálnej výchovy pozerajú podobne.

Taktiež je známe, že Drucker ako poradcov zamestnáva Radoslava Baťa a Ábela Ravasza. Tu pripomeňme, že Baťo pred voľbami v roku 2020 pracoval na kampani koalície PS/Spolu a Ravasz kandidoval v posledných voľbách za stranu SaS. Hlavne Baťov rukopis bol pritom citeľný v Druckerovom stanovisku ku kauze trenčianskeho gymnázia.

No a to všetko pre voliča antiprogresívnej koalície znamená, že agende aj ľuďom, ktorých vo voľbách vyhodil von oknom, teraz Drucker otvára dvere a pozýva ich späť. Preto nečudo, že mnohí voliči to vnímajú ako podvod, ktorý však môže vyjsť celú koalíciu pomerne draho.

Drucker má totiž potenciál stiahnuť dole všetky strany koalície. Stranu Smer preto, že je jej hlavným reprezentantom a teda akýmsi garantom zmeny. SNS preto, lebo tá sa pasovala za hlavného zástupcu konzervatívnej agendy (všimol si tu niekto rast Republiky na úkor SNS?). No a ani v Hlase by nemali zabúdať na to, že hlavnú časť ich podpory tvoria bývalí voliči Smeru. A ak nemajú krátku pamäť, určite si spomenú, čo robilo s ich preferenciami, keď na nich začal pred poslednými voľbami útočiť Robert Fico za flirtovanie Hlasu s PS.

Preto sa zdá, že Fico a Šutaj Eštok opakujú pri Druckerovi starú politickú chybu.

Za posledných dvadsať rokov totiž u nás pre každú vládu, ktorá mala vo svojich radoch liberálov či progresívcov (druhá Dzurindova, Radičovej, Matovičova, Hegerova, aj tretia Ficova), aj strany, ktoré spravili tú istú chybu a teda sa snažili spojiť s „pokrokovými silami“ (SDKÚ, Sieť, Most, Za ľudí, OĽaNO), platilo, že ich to napokon zničilo. To ukazuje na fungovanie priam železného zákona politického úpadku, podľa ktorého kto sa spojí s liberálmi či progresívcami, odsudzuje sa na politickú prehru.

Problémom progresívcov je totiž to, že oni sa nezodpovedajú voličom, ale ideologickej agende. Preto je aj Druckerovi jedno, čo politici koalície pred voľbami sľubovali voličom. Jeho úlohou totiž nie je biť sa za to, aby dodržal sľuby voličom, ale presadzovať „agendu“. A on ako správny zväzák urobí pre potreby ideologickej módy hocičo, pokojne potopí aj vlastnú vládu či stranu.

Preto sa ukazuje, že politicky je pre koalíciu väčším problémom ako Zuzana Dolinková práve minister školstva Tomáš Drucker. A jeho paktovanie s progresivizmom.