Pokiaľ ide o lekárov, ktorí už mesiac bojujú s vládou o „platový automat“, asi nezaškodí pripomenúť, v čom je jadro sporu. Vláda v rámci „konsolidácie“ lekárom nesiahla na platy, ktoré sa im prudko zvýšili za Hegerovej vlády (2022). Hrá sa len o tempo ďalšieho zvyšovania platov zdravotníkov.
Lekári očakávali automatické zvýšenie platov o 9,7 percenta. Tak sa predsa dohodli s Hegerom... Keďže dnes v priemere zarábajú necelých päťtisíc eur (aj s príplatkami), išlo by o navýšenie o takmer 500 eur mesačne. V čase tvrdých úsporných opatrení by to bolo veľkorysé zvyšovanie platového štandardu. Štát by to stálo 250 miliónov eur.
Vláda preto žiadala, aby sa lekárom a sestrám dvihli platy len o tri percentá (o 150 eur). Obmedzenie malo trvať jeden rok. No aj to je pre lekárov neprijateľné. Lekárske odbory začali okamžite zbierať hromadné výpovede. Na ministra zdravotníctva tlačia, aby sa ich konsolidácia netýkala, a aby sa im ďalej zvyšovali platy v plnom rozsahu.
Nový minister má na dohodu čas do piatku.
Ak neustúpi, čaká nás vydieranie s výpoveďami lekárov. Ak ustúpi, bremeno s platmi zdravotníkov ďalej porastie. A vláda bude sekať inde. Teda: bude šetriť na iných skupinách. Inak sa jej rozpadne rozpočet.
Mimochodom, už v roku 2022 sme varovali, že lekári zašli za hranu a vynútili si také platové podmienky, ktoré budú pre ďalšie vlády neudržateľné. Pretože Slovensko na to jednoducho nemá.
Slovenskí lekári totiž po „dohode“ s Hegerom zarábajú viac ako lekári v Česku alebo Poľsku.
A v pomere k priemerným mzdám dokonca zarábajú oveľa viac ako lekári v Rakúsku či v Nemecku. Práve pomerné porovnanie je pritom kľúčové. Ukazuje na možnosti daňových poplatníkov. V Nemecku lekár zarába 1,7-násobok priemernej mzdy. V Poľsku je to 2,3-násobok, v Česku 2,5-násobok… A na Slovensku je to rekordný – veľmi ťažko udržateľný – 3,2-násobok hrubého platového priemeru.
Slovom, rozdiel medzi lekármi a tými, ktorí sa im skladajú na výplaty, je na Slovensku drastický. Lekári to, samozrejme, vedia. No roky argumentovali tým, že ich nezaujímajú hrubé platové pomery na Slovensku, ale platové pomery lekárov v Európe. Vraj chcú zastaviť odlev lekárov za hranice…
Dnes, keď zarobia viac ako ich kolegovia v Česku, to už asi neplatí.
No platí niečo iné. Lekári tvrdia, že chcú len to, čo im garantovali dohody s Hegerovou vládou – a následne nové zákony o „platovom automate zdravotníkov“. Ten im zaručoval nielen každoročnú valorizáciu (pokrytie inflácie), ale každoročné zvyšovanie platov.
V istom zmysle majú pravdu. Žiadajú dodržať to, čo sa im sľúbilo v roku 2022, keď stiahli výpovede.
Treba však dodať, že to, čo sa im sľúbilo, sa dodržať nedá. Aspoň nie v čase rozpočtovej krízy a s ohľadom na potreby iných skupín, ktorým hrozí prepad do chudoby. Ak sú platy nejakej vybranej skupiny výrazne nad pomery a možnosti spoločnosti, je to deformačné. Aj finančne, aj politicky, aj morálne.
Navyše, to, čo podpísali lekári s Hegerom v roku 2022, nebola dohoda. Bol to výsledok vydierania, pod ktorý sa odmietol podpísať minister financií (Matovič). Lekárske odbory využili slabé, menšinové postavenie vlády. A s Hegerom vytreli podlahu ako s handrovým panákom.
Možno si spomínate, že ministerstvo financií na jeseň 2022 ponúklo lekárom veľkorysú a prelomovú dohodu – dorovnanie ich platov na českú úroveň (hoci Slovensko je finančne slabšie). Ak by lekárske odbory prikývli, vytlačili by z vlády maximum možného. No lekárske odbory neprikývli. Pokračovali v nátlaku. Až dovtedy, kým nezlomili v páse vtedajšieho sekretára vlády Hegera.
Ten potom nepodpisoval dobre pripravenú a tvrdo vyrokovanú dohodu. Pribehol podpísať kapitulačné tlačivá, z ktorých sa minister financií chytil za hlavu.
A drží sa za ňu dodnes. Aj keď sa už volá inak.
