Dodajme, že toto nariadenie sa bude týkať všetkých škôl vrátane cirkevných, aj keď niečo také už na prvý pohľad odporuje nielen biológii (učivo základnej školy), ale aj náuke cirkvi. No a to bude v praxi znamenať, že štát bude nútiť všetkých riaditeľov škôl alebo administratívnych pracovníkov klamať o základných údajoch bývalých študentov. Pričom ten, kto sa vzprieči, bude zákonite čeliť sankcii z porušenia zákona.
Progresivizmus ako z učebnice, napokon, pred štyrmi rokmi ho chcel presadiť už vtedajší minister školstva Branislav Gröhling z SaS, no kvôli odporu konzervatívnej časti Matovičovho poslaneckého klubu sa mu to nepodarilo.
Dnes minister školstva Tomáš Drucker (ale aj Erik Kaliňák zo Smeru) toto ustanovenie bránia ako bezproblémové, keď tvrdia, že novela len napĺňa požiadavku ombudsmana a akéhosi okresného súdu.
Samozrejme, niečo také už dobre poznáme.
Progresívci totiž veľmi dobre vedia, že so svojou radikálnou ideológiou stoja proti väčšinovému názoru spoločnosti, a tak ju nepretláčajú štandardne, teda predložením zákona o zmene pohlavia, ale všemožne svoje snahy schovávajú. No a potom štát tlačia k zmene legislatívy pod zámienkou nutnosti zhody s rôznymi vyhláškami alebo súdnymi rozhodnutiami, pri ktorých si súd v rozpore s úmyslom legislatívca vymyslí akési nové právo. Tieto praktiky voláme salámová metóda a súdny aktivizmus.
Spomínate si ešte na Lengvarského gender revolúciu, teda dokument s názvom štandardný postup, ktorý umožnil zmenu dokladov bez nutnosti chirurgickej zmeny pohlavia? Aj tam to prebiehalo veľmi podobne – tlakom ombudsmanky, aby Slovensko zosúladilo svoju legislatívu s rôznymi súdnymi rozhodnutiami a vyhláškami iných ministerstiev a úradov a snahou potichu, bez pozornosti verejnosti pretlačiť dokument, ktorý výrazne zmení legislatívu.
Tie isté metódy môžeme sledovať aj v prípade vysvedčení, keďže ministerstvo školstva zmienku o nich schovalo do dvoch viet v novele, ktorá má spolu päťdesiat strán. A pritom sa odvoláva na tlak zo strany ombudsmana, aj keď ten nemá právomoc ministerstvo k niečomu donútiť a až smiešne sa vyhovára aj na rozhodnutie prvostupňového okresného (!) súdu.
Od vlády, ktorej premiér sľuboval stavať hrádzu proti progresivizmu, by pritom človek čakal, že ak sa jedná o genderové veci, tak sa koalícia vzoprie aj tlaku veľkých európskych súdov a pôjde do sporu, aj keby nám hrozili reálne sankcie. No našim staviteľom hrádze proti progresivizmu – zdá sa – stačí, že na nich vycerila zúbky okresná čivava a oni pustili do gatí.
Pogresívci pritom vedia, že im takéto malé ústupky úplne stačia, pretože tie majú vďaka ich ľuďom, ktorých je plný štátny aparát, tendenciu sa množiť.
Ak totiž dnes vláda schváli vydávanie nových vysvedčení po zmene pohlavia, progresívci budú môcť nabudúce tvrdiť, že by sa podľa rovnakej logiky mala prispôsobiť aj situácia na ministerstve vnútra a zosúladiť umiestnenie väzňov do ciel podľa ich nových dokladov. A teda umiestniť biologického muža, ktorý má nové doklady vydané hoci aj v inom štáte EÚ, do ženskej väznice. Veď na Západe je to bežná prax, všakže.
A rovnako tak bude v budúcnosti ťažko obhajovať, aby sme naše deti ako doposiaľ učili na školách, že zmena pohlavia nie je možná a že pohlavie máme až na malé výnimky dané už pri počatí. Veď aj samotný školský zákon v časti o vydávaní vysvedčení bude predsa hovoriť niečo iné.
No a napokon, ak je možná zmena pohlavia, ako potom obhájime, že manželstvo je zväzok muža a ženy?
Ak sa vám to zdá príliš pritiahnuté za vlasy, tak vedzte, že presne takéto prípady riešili bulharské súdy, ktoré sa vzopreli tým európskym a odmietli vydávanie dokladov so zmeneným pohlavím. Pritom bulharský ústavný súd argumentoval práve tým, že uznávanie zmeny pohlavia by odporovalo bulharskej ústave, ktorá mimo iného rovnako ako tá naša tvrdí, že manželstvo je výhradne zväzkom muža a ženy. No a niečo také je, samozrejme, neudržateľné, ak ľudia môžu meniť pohlavie.
Progresívci naoko pôsobia nespokojne, ale v skutočnosti si mädlia dlane. Dobre vedia o všetkých ďalších dierach v novele školského zákona, ktoré sú natoľko veľké, že ich fungovanie v školstve veľmi neohrozujú. Aj preto ich sieť médií o novele vzorne mlčí.
A čaká, kým súčasná vláda napriek svojim rétorickým cvičeniam o stavaní hrádze po červenom koberci otvorí ich ideológii aj vládne dvere.
