Podľa zákona o minimálnej mzde majú každý rok zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov príležitosť sa na nej dohodnúť. Táto možnosť tu bude aj naďalej. Ak to stihnú do polovice júla, jej výška na nasledujúci rok je výsledkom tejto dohody.
Pokiaľ sa tak nestane, sumu mesačnej minimálnej mzdy majú možnosť prerokovať na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky ešte do konca augusta.
Predvolebný sľub priblížiť sa k tisícke by sa mal naplniť
Štandard sa už téme venoval v súvislosti s avizovanou zmenou od roku 2026. „Minimálna mzda sa stanoví ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Prvýkrát bude podľa nových pravidiel určená v roku 2026,“ informoval vtedy minister práce Erik Tomáš.
Dodal, že novela je súčasťou balíka zákonov, ktoré súvisia so zavedením európskej smernice týkajúcej sa minimálnej mzdy. Zároveň vyčíslil, že po schválení opatrenia by sa v roku 2027 jej výška blížila k tisícke. Bezprostredne po schválení zákona minister práce poďakoval kolegom za jeho podporu, za hlasovalo 119 poslancov.
Ukázal aj konkrétne číslo na rok 2026, ktorým je suma 920 eur. V nasledujúcom roku by podľa neho mala byť minimálna mzda vo výške 970 eur. Skonštatoval preto, že predvolebný sľub tak považuje za splnený.
Pozastavil sa aj pri medializovaných informáciách, ktoré na margo zvyšovania minimálnej mzdy zaznievajú. Odborná verejnosť, ale aj zamestnávatelia totiž zámer kabinetu kritizovali ešte v čase, keď bol len v pláne. Tomáš sa otvorene vyjadril aj na adresu často citovaného odborníka a exministra práce Jozefa Mihála, ktorý poukázal na to, že je dôležité pozrieť sa aj na odvodové zaťaženie.
Je však nevyhnutné poznamenať, že Mihál ukázal príklad rodičov s minimálnou mzdou v súvislosti so zmenami, ktoré pre rodinný rozpočet bude znamenať zníženie daňového bonusu na deti. Ten sa totiž na výške mzdy v konečnom dôsledku prejaví.
Minister práce je však presvedčený, že vyššia minimálna mzda v hrubom znamená aj jej vyššiu sumu v čistom. "Objavia sa aj ďalšie názory, či nízkopríjmovým ľuďom neznížiť odvody," dodal. Túto otázku je ochotný riešiť v spolupráci s ministrom financií Ladislavom Kamenickým.
Pripomenul však, že vyššie odvody po odpracovaných rokoch nakoniec prinesú aj vyššie dôchodky. Preto je podľa neho dôležité akékoľvek zmeny starostlivo zvážiť.
V závere tlačovej konferencie sa vyjadril, že nechce počúvať tvrdenia, ako vyššia minimálna mzda spôsobí nejaké významné prepúšťanie.
Prijaté zmeny pozitívne vnímajú aj odborári. Minimálna mzda je podľa nich základným nástrojom zvyšovania miezd v národnom hospodárstve. Jej výška určuje minimálnu hodnotu práce, ktorú je povinný zamestnávateľ zaplatiť zamestnancovi za odpracovaný čas.
"KOZ SR dôrazne požadovala prehodnotenie spomínaného automatu pri výpočte minimálnej mzdy a jeho návrat k 60-percentnému podielu minimálnej mzdy na priemernej," hovorí pre Štandard Martina Nemethová, hovorkyňa konfederácie.
Schválenú zmenu vnímajú nielen ako snahu o zlepšenie mzdových podmienok zamestnancov, ale aj ako potrebnú legislatívnu úpravu súvisiacu s implementáciou smernice EÚ o primeraných minimálnych mzdách.
Zamestnávatelia pravdepodobne nebudú nadšení
Zvyšovať by sa mal čistý príjem, myslia si tí, ktorí prácu ľuďom dávajú. Napríklad podľa odhadov Klubu 500 za minimálnu mzdu v súčasnosti pracuje okolo 200-tisíc pracovníkov, a to najmä v štátnej a verejnej sfére.
No a práve tá sa dotýka všetkých zamestnancov (formou jej prepojenia na výšku minimálnych mzdových nárokov, ako aj príplatkov za prácu cez víkend, v noci a vo sviatok). Tým, že má Slovensko jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v EÚ, sa jej zvyšovanie podľa Klubu 500 stalo nástrojom na zvyšovanie príjmov štátneho rozpočtu.
„Klub 500 zásadne nesúhlasí s deklarovaným zámerom zvýšiť minimálnu mzdu na Slovensku formou zvyšovania percentuálneho podielu minimálnej mzdy na priemernej mzde v Slovenskej republike,“ zaznelo od združenia firiem zamestnávajúcich viac ako 500 zamestnancov koncom marca.
Najväčší zamestnávatelia si nevedia vysvetliť fakt, že z minimálnej mzdy si štát na odvodoch a daniach zoberie 40 percent. Pripomínajú, že do roku 2013 minimálna mzda rámcovo kopírovala nezdaniteľnú časť základu dane, pričom bola zavedená aj odvodová odpočítateľná položka. Znamenalo to, že zamestnanci s minimálnou mzdou neplatili takmer žiadnu daň z príjmu a výrazne nižšie odvody.
„Klub 500 sa necíti byť zodpovedný za to, ako štát hospodári, ale priamo sa nás dotýka to, že štát takto priamo vyťahuje peniaze od našich zamestnancov, aby vykrýval výdavky verejnej správy, ktoré zjavne nemá záujem znižovať. A to nie je fér,“ skonštatoval za združenie hovorca Tibor Gregor ešte v marci.
Nový model výpočtu minimálnej mzdy bude mať podľa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR výrazný dosah na podnikateľské prostredie aj v kontexte zavedenia konsolidačného balíčka. Firmy sprevádzajú rastúce obavy z pripravovaných zmien, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť ich činnosť.
Už teraz sa podniky snažia vyrovnať s neľahkou situáciou, keď riešia napríklad nárast vstupných surovín a nákladov na dopravu (u ktorých je predpoklad, že budú rásť aj v nadväznosti na implementovanie opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov), klesajúci dopyt, nenaplnené výrobné kapacity, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ale aj zvýšenie mzdových nákladov z dôvodu zvýšenia minimálnej mzdy a opätovného naviazania viacerých príplatkov na ňu a podobne.
"Dlhodobo upozorňujeme, že pre zamestnávateľov je problematické práve opätovné naviazanie príplatkov na minimálnu mzdu," hovorí pre Štandard hovorkyňa AZZZ Miriam Filová. "Navrhovali sme, aby všetky mzdové zvýhodnenia, ktoré sú v súčasnosti naviazané na minimálnu mzdu, a teda s jej rastom rastú aj tieto mzdové zvýhodnenia, boli od nej odpojené tak, ako tomu bolo ešte nedávno," dodáva s tým, aby tieto zvýhodnenia neboli závislé od minimálnej mzdy, ale boli stanovené pevnými sumami.
Naviazanie povinného mzdového zvýhodnenia na minimálnu mzdu podľa asociácie nadmerne zaťažuje zamestnávateľov, ktorých výrobný proces nedovoľuje rozvrhnutie pracovného času tak, aby práca nebola vykonávaná v sobotu, nedeľu a v noci (najmä nepretržité prevádzky). "Týka sa to aj tých zamestnávateľov, ktorí využívajú energeticky náročné procesy, kde je potrebná kontinuita a je nemožné takýto proces prerušiť (napríklad sklársky alebo chemický priemysel)," vysvetľuje Filová.
Dodáva, že namiesto antisystémového zvyšovania minimálnej mzdy navrhujú zavedenie odpočítateľnej položky a jej naviazanie na rast minimálnej mzdy. To by znamenalo, že ľudom sa zvýšia čisté príjmy, ale zároveň nevzrastú náklady práce pre zamestnávateľov.
"Obávame sa, že konsolidačný balíček v kombinácii s ďalšími 'prosociálnymi' opatreniami bude nielenže zvyšovať tlak na firmy, ale bude brániť aj hospodárskemu rastu, ohrozí to schopnosť investovať a vytvárať pracovné miesta," uzatvára AZZZ s dôvetkom, že Slovensku reálne hrozí, že firmy presunú svoju činnosť do krajín, kde je priaznivejšie podnikateľské prostredie.
