Nie vláda sa má postarať o základné školy, sociálnu pomoc a domovy pre seniorov. Mestá, obce majú mať viac slobody, aby to urobili. To znamená viac financií a viac kompetencií. Ale aj viac zodpovednosti.
Nie vláda sa má starať o stredné školy, cestovný ruch a regionálny rozvoj. Prirodzené regióny majú mať slobodu, teda viac financií a právomocí, aby to urobili. Ale aj viac zodpovednosti.
Platí to aj na úrovni národného štátu. Nie Európska únia sa má starať o slobodu, bezpečie a dôstojný život slovenských občanov. My ako národný štát, my ako občania Slovenskej republiky to máme urobiť. My, ako dospelý národ a štát, máme slobodu a zodpovednosť. Nedajme si ich vziať. My nepotrebujeme “eurotatkov” a “euromacochy”, aby nám ako nesvojprávnym nedospelým deťom hovorili, čo máme robiť.
Za posledných 20 rokov riešila Európa tri strategické otázky: jadrovú energetiku, masovú ilegálnu migráciu a zákaz spaľovacích motorov. Vo všetkých týchto strategických otázkach sme mali pravdu my a nie EÚ. Bez ohľadu na zloženie aktuálnej vlády urobila Slovenská republika lepšie rozhodnutia ako EÚ. Preto je suverénny národný štát s právom veta v EÚ inštitúciou, na ktorej máme stavať.
Obnova a zoštíhlenie vlády
Naše vlády bez ohľadu na zloženie chcú robiť tristo vecí naraz, ale žiadnu neurobia poriadne. To hovorím aj sebakriticky. Vláda, ktorej som bol členom, prijala Plán obnovy, v ktorom boli zadefinované desiatky akože reforiem, ktoré mali obnoviť konkurencieschopnosť Slovenska. Veľa nových stratégií, veľa nových cieľov, veľa noriem a regulácií, ktoré treba dodržiavať a kontrolovať, veľa nových úradníkov a veľa nových papierov.
Reforma nemocníc, reforma národných parkov, reforma súdnictva, reforma vysokého školstva – aké sú výsledky? Iba ďalší chaos. Som preto presvedčený, že vládu treba zásadne zoštíhliť, minimálne o tretinu. A všetky kompetencie, ktoré sa dajú, treba presunúť na mestá, obce a prirodzené regióny.
Čo sa týka zoštíhlenia vlády, namiesto šestnástich rezortov plus premiér by ich malo byť desať plus premiér. Ministerstvá zahraničia, obrany, vnútra, spravodlivosti a financií považujeme za zmysluplné. Ostatné ministerstvá však treba pozlučovať a nechať im iba tie kompetencie, ktoré nepresunieme na mestá, obce a prirodzené regióny.
Mali by sme mať jedno ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia. Regionálny rozvoj treba posunúť na kraje. Mali by sme mať ministerstvo infraštruktúry – energetickej, dopravnej, digitálnej aj telekomunikačnej. Cestovný ruch treba presunúť na kraje.
Mali by sme mať ministerstvo rodiny, práce a podnikateľského prostredia. Toto má byť rozvojové ministerstvo, kde investujeme do našej budúcnosti – demografickej aj ekonomickej. Aktívne opatrenia na trhu práce treba posunúť na kraje. Mali by sme mať ministerstvo zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Toto má byť ministerstvo pomoci tým, ktorí to potrebujú. Rozhodovanie o sociálnej pomoci by sme mali posunúť na samosprávy.
A mali by sme mať ministerstvo vzdelávania, vedy, kultúry a športu. Maximum škôl, aj vysokých, maximum múzeí, divadiel, galérií by sme mali posunúť na kraje. Na centrálnej úrovni by mali zostať iba erbové inštitúcie – napríklad SND, SNM, UK a podobne.
Našim rodinám je v zásade jedno, kto to urobí. Záleží im na tom, aby to fungovalo dobre. Vláda nemá miestnu znalosť problémov. Tak posuňme vo veciach miestne a regionálne príslušných právomoci tomu, kto túto znalosť má – teda rodinám a samosprávam. Navyše, ak budú ľudia chcieť, budú si to môcť lepšie postrážiť.
Nemýľme si štát a vládu. Slovenskú republiku tvoria najmä ľudia, rodiny, obce a mestá, ako aj prirodzené regióny. Posilnením týchto inštitúcií a súčasným zoštíhlením vlády posilníme aj náš štát ako celok.
Obnova inštitúcií je predpokladom obnovy Slovenska ako atraktívneho rodinného štátu s rastúcou dynamickou ekonomikou. Posunutím kompetencií z vlády na rodiny a samosprávy dáme priestor slobode, iniciatíve a kreativite v riešení problémov. Nebojme sa toho. Ťažisko Slovenska treba posunúť nadol.
