Vízia obnovy Slovenska

Za predsedu Kresťanskej únie som bol zvolený s víziou obnovy Slovenska ako atraktívneho rodinného štátu s dlhodobo rastúcou dynamickou ekonomikou.

Súčasťou tejto vízie je konzervatívny prístup k slovenským inštitúciám: znamená to posilniť tie, ktoré napriek problémom fungujú. A súčasne zoštíhliť či zrušiť také, ktoré nefungujú dobre.             

Viac slobody a zodpovednosti pre rodiny, mestá, obce a regióny

Posilniť znamená viac slobody, viac financií, viac kompetencií. A súčasne to znamená aj viac zodpovednosti. Znamená to zmenu zmýšľania. Ide o to, aby sme sa pozerali na rodinu, na mestá a obce, na prirodzené regióny a na náš národný štát ako na dospelé a svojprávne inštitúcie. Nie ako na deti, ktoré nie sú za seba zodpovedné a má sa o ne starať niekto iný – to je v prípade slobodného a dospelého jedinca nedôstojné. 

Nie vláda má rozhodovať o výchove dieťaťa. Rodina sa má o to starať, má mať slobodu a zodpovednosť vybrať pre svoje dieťa školu a obsah vzdelávania. Akú rodinu chceme podporovať? Je to rodina tvorená otcom, mamou a deťmi. Je to manželstvo jedného muža a jednej ženy. Takáto rodina je najlepším domovom pre výchovu detí. A nielen to, rodina je aj základnou sociálnou a ekonomickou jednotkou štátu, ktorá je navyše prínosom pri dôchodkovom zabezpečení a sociálnej pomoci. Preto chceme podporovať súdržné rodiny, preto chceme, aby boli rodiny ekonomicky nezávislé. 

Nie vláda sa má postarať o základné školy, sociálnu pomoc a domovy pre seniorov. Mestá, obce majú mať viac slobody, aby to urobili. To znamená viac financií a viac kompetencií. Ale aj viac zodpovednosti.

Nie vláda sa má starať o stredné školy, cestovný ruch a regionálny rozvoj. Prirodzené regióny majú mať slobodu, teda viac financií a právomocí, aby to urobili. Ale aj viac zodpovednosti.

Platí to aj na úrovni národného štátu. Nie Európska únia sa má starať o slobodu, bezpečie a dôstojný život slovenských občanov. My ako národný štát, my ako občania Slovenskej republiky to máme urobiť. My, ako dospelý národ a štát, máme slobodu a zodpovednosť. Nedajme si ich vziať. My nepotrebujeme “eurotatkov” a “euromacochy”, aby nám ako nesvojprávnym nedospelým deťom hovorili, čo máme robiť.

Za posledných 20 rokov riešila Európa tri strategické otázky: jadrovú energetiku, masovú ilegálnu migráciu a zákaz spaľovacích motorov. Vo všetkých týchto strategických otázkach sme mali pravdu my a nie EÚ. Bez ohľadu na zloženie aktuálnej vlády urobila Slovenská republika lepšie rozhodnutia ako EÚ. Preto je suverénny národný štát s právom veta v EÚ inštitúciou, na ktorej máme stavať. 

Obnova a zoštíhlenie vlády

Naše vlády bez ohľadu na zloženie chcú robiť tristo vecí naraz, ale žiadnu neurobia poriadne. To hovorím aj sebakriticky. Vláda, ktorej som bol členom, prijala Plán obnovy, v ktorom boli zadefinované desiatky akože reforiem, ktoré mali obnoviť konkurencieschopnosť Slovenska. Veľa nových stratégií, veľa nových cieľov, veľa noriem a regulácií, ktoré treba dodržiavať a kontrolovať, veľa nových úradníkov a veľa nových papierov.

Reforma nemocníc, reforma národných parkov, reforma súdnictva, reforma vysokého školstva – aké sú výsledky? Iba ďalší chaos. Som preto presvedčený, že vládu treba zásadne zoštíhliť, minimálne o tretinu. A všetky kompetencie, ktoré sa dajú, treba presunúť na mestá, obce a prirodzené regióny.

Čo sa týka zoštíhlenia vlády, namiesto šestnástich rezortov plus premiér by ich malo byť desať plus premiér. Ministerstvá zahraničia, obrany, vnútra, spravodlivosti a financií považujeme za zmysluplné. Ostatné ministerstvá však treba pozlučovať a nechať im iba tie kompetencie, ktoré nepresunieme na mestá, obce a prirodzené regióny.

Mali by sme mať jedno ministerstvo pôdohospodárstva a životného prostredia. Regionálny rozvoj treba posunúť na kraje. Mali by sme mať ministerstvo infraštruktúry – energetickej, dopravnej, digitálnej aj telekomunikačnej. Cestovný ruch treba presunúť na kraje.

Mali by sme mať ministerstvo rodiny, práce a podnikateľského prostredia. Toto má byť rozvojové ministerstvo, kde investujeme do našej budúcnosti – demografickej aj ekonomickej. Aktívne opatrenia na trhu práce treba posunúť na kraje. Mali by sme mať ministerstvo zdravotného, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia. Toto má byť ministerstvo pomoci tým, ktorí to potrebujú. Rozhodovanie o sociálnej pomoci by sme mali posunúť na samosprávy.

A mali by sme mať ministerstvo vzdelávania, vedy, kultúry a športu. Maximum škôl, aj vysokých, maximum múzeí, divadiel, galérií by sme mali posunúť na kraje. Na centrálnej úrovni by mali zostať iba erbové inštitúcie – napríklad SND, SNM, UK a podobne.

Našim rodinám je v zásade jedno, kto to urobí. Záleží im na tom, aby to fungovalo dobre. Vláda nemá miestnu znalosť problémov. Tak posuňme vo veciach miestne a regionálne príslušných právomoci tomu, kto túto znalosť má – teda rodinám a samosprávam. Navyše, ak budú ľudia chcieť, budú si to môcť lepšie postrážiť. 

Nemýľme si štát a vládu. Slovenskú republiku tvoria najmä ľudia, rodiny, obce a mestá, ako aj prirodzené regióny. Posilnením týchto inštitúcií a súčasným zoštíhlením vlády posilníme aj náš štát ako celok.

Obnova inštitúcií je predpokladom obnovy Slovenska ako atraktívneho rodinného štátu s rastúcou dynamickou ekonomikou. Posunutím kompetencií z vlády na rodiny a samosprávy dáme priestor slobode, iniciatíve a kreativite v riešení problémov. Nebojme sa toho. Ťažisko Slovenska treba posunúť nadol.