Školy zverejňujú na internete fotky žiakov. Aké možnosti majú rodičia v prípade nesúhlasu

Zverejňovanie fotografií detí na sociálnych sieťach je naozaj horúcou témou, najmä keď ide o školy a vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa čoraz častejšie snažia prostredníctvom týchto platforiem ukázať aktivity svojich žiakov.

Často to znamená zverejnenie fotografií z rôznych podujatí a výletov, ale aj z bežných školských prác či vystúpení. Výsledkom je, že na internete ľahko nájdeme snímky detí, ktoré sú pre väčšinu z nás úplne neznáme.

Hoci na prvý pohľad vyzerá zverejňovanie fotografií s virtuálnym svetom nevinne, otázkou ostáva ochrana detí pri publikovaní fotiek na internete, ktorá je citlivou témou. Pretože môže viesť k rizikám, od zneužitia identity maloletých, sledovania ich pohybu, až po vznik digitálnej stopy, ktorú neskôr nedokážu ovplyvniť.

Ako teda školy zabezpečujú ochranu detí v súlade s pravidlami GDPR a aké práva majú rodičia, ktorí nesúhlasia so zverejňovaním fotografií svojich detí?

Štandard sa pozrel na to, ako sa takéto situácie riešia v praxi, aby nedošlo k porušeniu GDPR [General Data Protection Regulation, v preklade Všeobecné nariadenie o ochrane údajov, pozn. red.].

Plným názvom ide o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016.

Nariadenie hovorí, že škola musí mať jasný právny základ na zverejnenie fotografií žiakov. Zaručuje tým, že osobné údaje (v tomto prípade fotografie) sú spracúvané bezpečne a s ohľadom na súkromie detí.

„Zo súhlasu musí byť zrejmé, kto dáva súhlas, komu je určený, na aký účel, v akom rozsahu, na ako dlho, a súčasne je potrebné v ňom riešiť aj súhlas so zverejňovaním osobných údajov,“ zdôrazňuje pre Štandard Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky.

Súčasné deti budú mať najväčšiu digitálnu stopu v histórii

Predpokladá sa, že deti narodené v súčasnosti budú mať najväčšiu digitálnu stopu v histórii, upozorňuje portál Bezpečne na nete.sk.

„Okrem toho si vaši sledovatelia môžu urobiť snímku obrazovky s vaším príspevkom a bez vášho súhlasu ju použiť. Napríklad na vytvorenie posmešného meme. Niektoré vaše príspevky takto môžu zostať na internete aj v prípade, že sa ich rozhodnete zo svojho profilu odstrániť,“ zdôrazňuje portál.

Ak rodič s fotografovaním nesúhlasí, dieťa na fotke retušujeme

Svoje skúsenosti so zverejňovaním fotografií detí a so súhlasom či nesúhlasom rodičov opísala pre Štandard aj učiteľka jednej zo základných škôl.

„Ak rodičia odmietnu podpísať súhlas na uverejnenie fotiek na sociálnych sieťach alebo webstránke školy, žiak sa na fotkách buď neobjaví, alebo sa jeho tvár na spoločných záberoch rozmaže,“ vysvetľuje vyučujúca a dodáva, že s takýmito prípadmi sa stretávajú zriedkavo. Škola totiž nemá vlastný profil na sociálnych sieťach a zverejňovanie obmedzuje iba na oficiálnu školskú stránku.

Zamestnanec ďalšej školy, gymnázia, na ktorom vyučuje geografiu a anglický jazyk, pre Štandard povedal, že písomný dokument o ochrane osobných údajov rozdávajú rodičom prvákov na začiatku roka. Podpisom súhlasia so spracovaním osobných údajov ich dieťaťa po celý čas jeho štúdia.

Spomínaným písomným dokumentom škola zaručuje, že osobné údaje, ktoré poskytli rodičia dobrovoľne a sú uchované, nebudú počas obdobia platnosti súhlasu použité na žiaden iný účel než na ten, na ktorý bol súhlas získaný.

Napríklad, ak škola požiada študentov alebo rodičov o súhlas so zverejnením ich fotografií v tlačenom študentskom časopise, to, že ide o dobrovoľnú voľbu, znamená, že študenti alebo rodičia môžu slobodne súhlas odmietnuť bez obáv, že by im škola odoprela vzdelanie alebo akékoľvek služby.

Križo zo Slovenskej komory učiteľov: Škola nepotrebuje súhlas na fotenie, iba na zverejnenie

Podľa psychológa Viktora Križa zo Slovenskej komory učiteľov (SKU) nepovoľuje Medzinárodný dohovor o právach dieťaťa rodičom brániť dieťaťu vo fotení, ak o to samo prejaví záujem.

„Existuje už nejaké medzinárodné rozhodnutie, v rámci ktorého to dieťa vyhralo. Súd sa totiž priklonil k tomu, že dieťa si môže uplatňovať svoje práva postupne, ako nadobúda rozum,“ tvrdí pre Štandard Križo. Rodičia sú podľa neho síce zákonnými zástupcami, ale dieťa nie je bez právnej svojprávnosti.

Ak ide o GDPR a fotografovanie, už dva roky platí, že škola nepotrebuje súhlas rodiča na fotenie podľa § 11 ods. 6 školského zákona, iba súhlas na zverejnenie, tvrdí ďalej psychológ.

„Čiže je možné to vyriešiť aj tak, že sa dieťa odfotí napríklad spolu s triedou, ale trieda sa odfotí aj bez neho, a dieťa dostane fotografiu, na ktorej je zobrazené. Na verejnosť však pôjde verzia bez neho,“ hovorí člen Slovenskej komory učiteľov, ktorý opisuje túto prax ako kompromisné riešenie v citlivých prípadoch.

Z pohľadu psychológa by sa, ako pre Štandard uvádza, najprv snažil dôkladne porozumieť obavám rodiča. „Mal som prípad, keď bolo dieťa pod medzinárodnou ochranou ako svedok. To bolo úplne jasné, dokonca malo v škole iné meno ako v skutočnosti,“ vysvetľuje Križo, pričom dodáva, že ide o extrémne prípady, v ktorých situácii rozumie.

V bežných prípadoch je podľa psychológa kľúčové čo najtransparentnejšie komunikovať aj s dieťaťom. Križo upozorňuje, že vylúčenie zo strany rodiča môže mať vážne následky, a preto sa väčšinou snaží apelovať na rodiča a ako odborník hľadať riešenia, ktoré zahŕňajú kompromisy.

„Ako psychológ nikdy nejdem v rozpore so sebou samým. Ak by som s rodičom nesúhlasil, neviem, či by som chcel dieťaťu vysvetľovať svoju nesúhlasnú pozíciu. Ale áno, môžeme ho učiť, ako sa s tým vyrovnať,“ dodáva Križo.

„Tvoje dieťa nie je pupok sveta. Jeho fotka nikoho nezaujíma“

Na sociálnych sieťach a diskusných fórach sa o svoje názory na túto tému delia aj rodičia. Postoje v komentároch sa rôznia.

Niektoré mamy považujú publikovanie záberov svojich detí za neškodné a prirodzené. „Nie si celebrita a neuveríš, ale tvoje dieťa nie je pupok sveta,“ píše jedna z diskutujúcich na adresu druhej, ktorá považuje za správne svoje dieťa mediálne chrániť.

Ďalšia skupina rodičov vníma sociálne siete ako potenciálne riziko a nechce svoje dieťa vystavovať možnému nebezpečenstvu zverejňovaním fotografií.

„V našej škôlke zamažú tvár dieťaťa. V skupine na Facebooku sme len tí, ktorých deti navštevujú škôlku. Ak dieťa skončí, vymažú priateľa,“ opisuje systém v predškolskom zariadení jedna z mamičiek.

Do diskusie sa zapojila aj matka z Holandska, ktorá taktiež poukazuje na dôležitosť bezpečnosti. „V tejto krajine často dochádza k únosom ľudí a detí, nikdy by som nedala súhlas na zverejnenie fotky môjho syna. Jasné, že ho ľudia vidia vonku, ale nevieš, akí všelijakí úchyláci a skupiny sú, aby si mohli naštudovať, kde a kedy sa pohybuje a v čom je oblečený,“ vyjadruje svoje obavy Slovenska žijúca v zahraničí.

Používateľka Nela opisuje svoju skúsenosť. „So zverejňovaním fotiek, ktoré sú na reklamné účely, som nesúhlasila, ale fotografie určené iba rodičom cez školskú aplikáciu som povolila.“

Čo robiť v prípade nesúhlasu so zverejnením fotiek svojich detí?

Ak rodič nesúhlasí so spracovaním osobných údajov svojho dieťaťa (v tomto prípade nesúhlasí s jeho verejným fotografovaním), môže jednoducho súhlas neudeliť, pokiaľ je spracovanie závislé od súhlasu. Škola je povinná tento nesúhlas rešpektovať.

„Rodič má navyše právo na výmaz osobných údajov,“ zdôrazňuje Úrad na ochranu osobných údajov SR. Zabezpečené musí byť totiž podľa nariadenia taktiež to, aby dotknutá osoba mala možnosť odvolať svoj súhlas tak jednoducho, ako ho poskytla, a to kedykoľvek.

Stredoškolský pedagóg tvrdí, že rodičia na ich škole môžu svoj súhlas odvolať aj pred skončením pôvodne určenej lehoty, a to buď emailovou žiadosťou, telefonicky alebo zaslaním písomnej žiadosti.

V prípade, že by boli osobné údaje detí zneužité, majú zákonní zástupcovia právo podať sťažnosť na Úrad ochrany osobných údajov Slovenskej republiky, ktorý už v minulosti identifikoval porušenia povinností v oblasti ochrany osobných údajov aj na základných školách.

„To aj v prípade, ak došlo k zverejneniu fotiek a videí žiakov bez primeraného právneho základu,“ dodáva orgán.

Ako je to s GDPR v táboroch, aquaparkoch či na univerzite v Anglicku?

Štandard sa zaujímal aj o detské tábory, v ktorých deti trávia čas letných prázdnin. O skúsenosti s touto témou sa podelila dlhoročná detská animátorka Henrieta Štefanovová, ktorá uvádza, že tábory, v ktorých pracovala, vždy požadovali od rodičov spolu s prihláškou aj informovaný súhlas. Podľa jej slov tak nikdy nevznikol žiadny problém počas táborov.

„Dnes už väčšina rodičov pri rozhodovaní, či dieťa prihlásia na tábor, zrejme počíta s tým, že budeme natáčať a fotiť. Občas sa dokonca stáva, že si rodičia vypýtajú fotky a videá na pamiatku,“ hovorí Henrieta. Zároveň však upozorňuje na odlišný prístup, keď pracovala ako animátorka v letnom aquaparku, kde sa situácia týkajúca sa zverejňovania fotografií a videí ukázala byť trochu komplikovanejšia.

„Tam sa tých detí premelie toľko, že informované súhlasy jednoducho nemáme šancu dať každému. Preto to zvykne fungovať len na komunikácii a slovnej dohode s rodičom,“ vysvetľuje Štefanovová. Podľa jej slov sa v tomto prostredí častejšie stáva, že rodičia nesúhlasia so zverejňovaním fotografií a videí ich detí.

„Chápem to, ale pravda je, že ako animátori sme sa často dostávali do situácie, keď sme museli deti pri hrách rozdeliť do skupín podľa toho, kto má a kto nemá súhlas GDPR, aby sme vedeli, ktoré fotky môžeme zverejniť,“ objasňuje prístup v praxi detská animátorka.

Malému Kubkovi podľa jej slov mamka zrejme nevysvetlí, prečo si neželá, aby sa fotil s animátorom. „A keď Kubko plače, lebo sa chce odfotiť so svojím diplomom zo súťaže, s ostatnými deťmi a animátorom, je na nás, aby sme sa s tým popasovali,“ dodáva Henrieta s tým, že na jednej strane sú ako zamestnanci tlačení vytvárať obsah pre sociálne siete, no na strane druhej sa rodičia čím ďalej tým viac odvolávajú na pravidlá GDPR.

Ešte prísnejšie je to podľa jej slov v Anglicku, kde robí ako zahraničná študentka prehliadky areálu školy.

„Všetko je robené elektronicky, aby sa predišlo situáciám, že by papier s menami mohol zostať niekde zabudnutý. Po každej prehliadke sme kontrolovaní, či skutočne vymazávame dokumenty s mennými zoznamami, aby sa informácie neuchovávali dlhšie, než je dohodnuté,“ popisuje Slovenka študujúca v zahraničí. Na záver dodáva, že každý rok je povinná absolvovať celodenný kurz o GDPR, v rámci ktorého sa vzdeláva, čo si v súvislosti s ochranou osobných údajov na univerzite môže alebo nemôže dovoliť.