Trumpov plán: Ukrajinu rozdelí demilitarizovaná zóna, postrážia ju európske vojská
Návrh je recykláciou predvolebných vyjadrení JD Vancea. Práve úspešný kandidát na viceprezidenta Spojených štátov v polovici septembra zverejnil časti návrhu na prímerie v rusko-ukrajinskej vojne.
Rusko by si ponechalo dobyté ukrajinské územia. Zvyšok Ukrajiny by podľa neho zostal nezávislým suverénnym štátom.
Súčasná frontová línia – ktorá sa deň za dňom posúva na západ, najmä v Doneckej oblasti – by sa podľa návrhu ustálila ako demilitarizovaná zóna so silnými opevneniami proti prípadnému ďalšiemu postupu síl Moskvy.
Výmenou za to by Rusko získalo prísľub ukrajinskej neutrality. „Nevstúpi do NATO, nevstúpi do nejakých takýchto spojeneckých inštitúcií,“ načrtol Vance v rozhovore pre podcast Shawn Ryan Show.
Nech ju strážia európske vojská
Takmer 1 300-kilometrová hranica či frontová línia medzi Ruskom a Ukrajinou by však potrebovala bezpečnostnú prítomnosť zvonka, ktorá by zabránila možnému rozhoreniu takto zmrazeného konfliktu.
Na otázku, či by ju zabezpečovali americké vojská, jeden z členov Trumpovho tímu poradcov reagoval záporne. Odmietol tiež nasadenie „Američanmi platených“ medzinárodných organizácií, ako je OSN.
„Môžeme sa postarať o výcvik a inú podporu, ale hlaveň zbrane bude európska,“ povedal. „Neposielame amerických mužov a ženy, aby udržiavali mier na Ukrajine. A nebudeme za to platiť. Nech to urobia Poliaci, Nemci, Briti a Francúzi,“ dodal poradca pod zámienkou anonymity.
Trump sa v predvolebnej kampani často obracal na európskych členov NATO, aby prijali väčšiu zodpovednosť za situáciu v Európe, v ktorej sa nachádza aj Ukrajina. Aj Vance na niekoľkých mítingoch priblížil, že rozhodujúcim regiónom sveta nebude Európa, ale Tichomorie – Taiwan pre továrne na čipy, Japonsko, Filipíny či Austrália.
Ako pripomenul denník Telegraph, demilitarizovanú zónu by netvorila len frontová línia, ale aj časť súčasnej hranice medzi Ruskom a Ukrajinou na severovýchode pri mestách Charkov či Sumy. Línia by končila v podstate pri trojmedzí spolu s Bieloruskom.
Rozdielne názory poradcov
Bývalý a budúci prezident USA v rámci kampane niekoľkokrát zopakoval, že vojnu na Ukrajine ukončí za jeden deň, či ešte pred svojou inauguráciou, ktorá je naplánovaná na 20. januára 2025. V prezidentskej debate so súčasnou viceprezidentkou Kamalou Harrisovou odmietol svoje plány komentovať.
„Nemôžem vám dať tieto plány, pretože ak vám ich dám, nebudem ich môcť použiť,“ povedal v televízii ABC. Podľa jeho poradcov však žiaden špecifický plán nemá.
Journal tiež priblížil rozdiely medzi jednotlivými skupinami spolupracovníkov zvoleného prezidenta. Výsledný plán môže závisieť od toho, ako vyskladá svoj kabinet. Na jednej strane sú podľa denníka ľudia okolo exministra zahraničia Mikea Pompea, ktorý kritizoval Bidenovu administratívu za príliš pomalé poskytovanie pomoci a pravdepodobne sa bude brániť dohode, ktorá by sa dala interpretovať ako ruské víťazstvo. Na druhej strane pravdepodobný poradca pre národnú bezpečnosť Richard Grenell, by zrejme tlačil k ústupkom práve Kyjev.
Zákaz vstupu do NATO
Traja anonymní poradcovia pre WSJ opísali aj ďalšiu súčasť plánu s demilitarizovanou líniou. Ukrajina by dostala neoficiálny zákaz vstupu do NATO na 20 rokov. Počas toho by Američania Kyjev masívne vyzbrojovali, aby Rusko odradili od útoku.
Kyjev aj Moskva uviedli, že vojnu nebude možné ukončiť do 24 hodín, ako tvrdí Trump. Ukrajina neuznáva ruskú okupáciu svojich území, hoci v minulosti niektorí jej predstavitelia pripustili, že niektoré z nich bude možno potrebné oslobodiť diplomatickou cestou.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok na budapeštianskom samite vyhlásil, že úvahy o uzavretí prímeria s Ruskom bez toho, aby sa najprv dohodli bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, sú „veľmi nebezpečné“ a nezodpovedné.
Ústupky Putinovi označil Zelenskyj za „neprijateľné pre Ukrajinu a samovraždu pre celú Európu.“ Prvý muž Ukrajiny trvá na tom, že členstvo v NATO je jediný spôsob, ako zaručiť, že Rusko znovu nezaútočí.
(sab, est, tasr)