Počty hospitalizácií naznačujú, že vírus nie je pod kontrolou

Štvrté dobrovo¾né kolo testovania na ochorenie Covid-19 v Horných Lefantovciach Ilustračná snímka. Foto: Henrich Mišovič/TASR

Z aktuálnych dát vyplýva, že počet hospitalizácií, ktorý má najlepšie odrážať pandemickú situáciu na Slovensku, stagnuje. Existujú preto hypotézy, že skutočný stav infikovaných neklesá a školy sú zatvorené zbytočne, pretože ohniská nákazy sú inde.

Máme za sebou pilotné testovanie a tri kolá plošného testovania, ktoré premiér označil za „atómovú zbraň“. S týmto tvrdením sa kontinuálne nezhodujú slovenskí vedci, ktorí poukazujú na skutočnosť, že AG testy majú pomerne nízku citlivosť zachytenia infikovaných a vysoký počet tých, ktorých falošne označia za pozitívnych.

Podľa viacerých odborníkov tak mohol byť 58-percentný úbytok počtu nakazených, ktorým sa chváli premiér, nedorozumením. Vyplývať by mohlo napríklad zo skutočnosti, že testovanie AG testami v menej zamorenom regióne povedie k väčšiemu podielu falošne pozitívnych. Uvádzanie počtu pozitívnych výsledkov namiesto dopočítania počtu pravdivo pozitívnych vytvára ilúziu odstránenia väčšieho počtu infikovaných, než je reálne.

Nepomôžu ani štatistiky

Situáciu komplikoval fakt, že dáta z AG testov sa dlho centrálne neevidovali a pozitívni pacienti neboli pretestovaní presnejšími PCR testami, v dôsledku čoho sme stratili prehľad o pandemickej situácii.

Viacerí odborníci sa pritom zhodujú, že klesajúce percento infikovaných súvisí do veľkej miery s lockdownom, ktorý máme na Slovensku od polovice októbra v ešte prínejšej forme.

Pri určení premorenosti populácie je zavádzajúce, že v novembri klesá počet vykonaných PCR testov a samosprávy nemajú kvôli GDPR zákonu možnosť odkontrolovať, či pozitívni pacienti zachytení AG testami dodržiavajú karanténu.

Najstabilnejším parametrom toho, či je vírus pod kontrolou a celoplošné testovania tak, ako boli urobené, mali význam, bude preto podľa vedcov počet hospitalizácií.

Čo ukazujú dáta

Proces od nákazy človeka až po to, kým sa dostane do nemocnice, trvá tri týždne. Dostávame sa tak na začiatok novembra, keď pomer pozitívnych výsledkov z celkového počtu vykonaných testov začal skutočne klesať.

Podobný jav by sme logicky mali po troch týždňoch registrovať aj v nemocniciach. Nedeje sa tak. Analytik Ivan Bošňák na internetovej platforme Dáta bez pátosu porovnáva našu situáciu s tou v Česku.

„Ak sme kulminovali s prírastkami nových prípadov 3. novembra a dnes je viac ako tri týždne od tohto PEAKU, tak nemocnice si už mali odfúknuť. Výrazne. Opakujeme, že v ČR sú nemocnice na 2/3 zahltenia v PEAKU (27.OKT). To by sme mali mať u nás nie 1 400, ale pod tisíc pacientov. Nemáme,“ píše.

Takýto stav je podľa neho možný len za podmienky, že nám v skutočnosti neklesajú počty nových prípadov. To môže byť spôsobené nedostatočným PCR testovaním a nedodržiavaním sociálneho dištancu v regiónoch s vysokou prevalenciou.

Školy nie sú ohniskom, prečo sú zatvorené?

Podľa Bošňáka dáta dokazujú, že šírenie vírusu nezastavili ani zatvorené školy. Existuje preto hypotéza, že sú zatvorené zbytočne, pretože väčšina nákaz sa deje v robotách, za ktorými ľudia často dochádzajú do štátov s horšou pandemickou situáciou.

„Keď rastie počet a pomer ľudí nad 65 rokov medzi nakazenými, tak rastie aj počet úmrtí, lebo majú nižšiu pravdepodobnosť to prežiť. Opäť nevyzerá, že by starkých nakazovali hromadne deti – ich vnúčikovia. Možno by sme sa mohli pozrieť o generáciu vyššie = na ich synov a dcéry pendlujúce kvôli práci a živeniu rodiny po republike, prípadne za hranice,“ rozvíja svoje stanovisko.

Štatistiky vrhajú nové svetlo do diskusie o opätovnom otvorení škôl, ktoré chce ÚKŠ podmieniť pravidelným testovaním učiteľov a žiakov.


Ďalšie články