„Máme byť s WHO spoľahlivým a presvedčeným partnerom, vždy otvoreným tejto vízii, ktorá je typická pre multilateralizmus: veľké globálne problémy sveta sa musia riešiť prostredníctvom tohto multilaterálneho prístupu hľadiac na celé ľudstvo a nie na iné veci.”
Rozhodnutie vyvolalo znepokojenie potratárov
Niektorí pro-choice aktivisti namietajú, že Svätá stolica sa vraj už desiatky rokov na pôde OSN snaží zamedziť pokroku v takzvaných ženských právach a v právach LGBTI osôb. Obávajú sa, že teraz sa na rokovaniach vo WHO môže vyraďovať a diskriminovať na základe náboženstva.
Pozície Svätej stolice najmä proti potratom, takzvaným sexuálnym a reprodukčným právam, ako aj za náboženskú slobodu a práva rodičov „môžu nevyhnutne vyvolať trenie“ v diskusii vo WHO, priznáva taliansky denník Il Fatto Quotidiano. Hlása ich na pôde OSN aj iných organizácií. Prisúdenie statusu pozorovateľa pre tento subjekt medzinárodného práva vnímajú s „veľkým znepokojením obzvlášť aktivisti podporujúci potraty“, dopĺňa periodikum. Zároveň zdôrazňuje, že Apoštolský stolec sa venuje najmä etickým témam a veľkú časť článku venuje slovám pápeža Františka o tom, že „potrat je vážny hriech, ktorý ukončuje nevinný život“.
Svätá stolica v OSN
„Svätá stolica sa intenzívne zapája do rokovaní OSN o otázkach týkajúcich sa práv sexuálneho a reprodukčného zdravia. Stála misia sa čoraz viac opiera o sekularizované technické tvrdenia a empirické dôkazy, strategicky interpretuje normy v oblasti ľudských práv spôsobmi, ktoré sú v súlade s jej vlastným postavením, a rámcuje sexualitu a reprodukciu v kontexte rodiny.“
Ešte v roku 2014 to uviedli autori odborného článku v medzinárodnom časopise Reproductive Health Matters (Na reprodukčnom zdraví záleží). Svätá stolica je podľa nich fundamentálne konzervatívna vo svojej pozícii a dynamická vo svojich reakciách a formulovaní argumentov. Predstavuje vraj „utopický pohľad na rodinu, v ktorom sa s každou ženou zaobchádza s rovnakou dôstojnosťou, no v dejinách ľudstva to nikdy neexistovalo“, myslia si autori. Popritom uznávajú, že stále strategickejšie používa nástroje medzinárodného práva spôsobom, ktorý vyúsťuje do „súboja práv“, vysvetľujú:
„S umom stavia sexuálne a reprodukčné práva proti rodinným právam, právo na potrat stavia proti právu na život a právo na celkovú sexuálnu výchovu stavia proti právu rodičov (vychovávať svoje deti).”
Autori síce zastávajú protichodné stanoviská ako Svätá stolica, no nehovoria, že by jej prístup bol nelegitímny. Jej konanie na medzinárodnej scéne vnímajú v kontexte „náboženského oživenia“ v medzinárodných vzťahoch a toho, že sa často usiluje vytvárať spojenectvá s konzervatívnymi štátnymi a neštátnymi aktérmi. Nepriamo tiež dodávajú, že tým vytvára prekážky „v boji za realizáciu práv na sexuálne a reprodukčné zdravie v meniacom sa globálnom politickom prostredí”.
V súvislosti s takzvanými sexuálnymi a reprodukčnými právami Svätá stolica hovorí skôr o právach rodín, a preto by sa mala rodina dostať do pozornosti v každej agende. Vyzdvihuje pritom integrálny ľudský rozvoj, zodpovedné rodičovstvo a vystríha pred spoločenskou podporou potratov.
