Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Newyorská prokuratúra súhlasí s odročením rozsudku proti Trumpovi

Sudca Juan Merchan, ktorý posudzoval prípad podplácania pornoherečky Stephanie Cliffordovej, pôvodne plánoval odročiť prípad na neurčito, žaloba ho však vyzvala, aby rozsudok vyhlásil v roku 2029, teda po uplynutí prezidentovho mandátu.

Prokuratúra navrhla sudcovi, aby dal obom stranám čas do 9. decembra na preskúmanie prípadu a prípadné ďalšie podania vo veci. Predbežný dátum vynesenia rozsudku je 26. november, televízia BBC očakáva ďalší odklad.

Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania Cliffordovej výmenou za jej mlčanlivosť v predvolebnej kampani v roku 2016. Exprezident s ňou mal údajne pomer, a advokátovi Michaelovi Cohenovi mal nariadiť, aby jej zaplatil za nezverejnenie informácií.

S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov, keď Trump údajne maskoval platby pre Cohena ako jeho pravidelné odmeny v celkovej výške 130 miliónov dolárov. Hoci prokurátor nepreukázal rozdiel medzi platbami pre Cohena a platbami pre Cliffordovú – ktorá vystupuje pod menom Stormy Danielsová –, porota ho uznala vinným.

Najvyšší súd USA však v júli v inom prípade rozhodol, že americkí prezidenti a exprezidenti majú „absolútnu imunitu“ v súvislosti s výkonom funkcie a „prinajmenšom predpokladanú imunitu pri skutkoch v širšom okruhu úradných povinností“.

Sudca Merchan minulý týždeň vyhovel žiadosti manhattanského okresného prokurátora Alvina Bragga o pozastavenie všetkých konaní vo veci s cieľom zvážiť, ako k prípadu pristupovať vzhľadom na blížiacu sa Trumpovu inauguráciu 20. januára 2025.

Obhajoba chce, aby Merchan rozsudok úplne zrušil na základe rozhodnutia o prezidentskej imunite, a tiež vzhľadom na blížiace sa funkčné obdobie nového prezidenta.

Newyorská prokuratúra však argumentuje, že obvinenia v tomto prípade nesúvisia s oficiálnymi prezidentskými aktivitami. Zdôraznila, že súdne konanie aj výrok poroty prišli ešte pred júlovým verdiktom Najvyššieho súdu.

„Ľudia si hlboko vážia úrad prezidenta, uvedomujú si požiadavky a povinnosti spojené s týmto úradom a uznávajú, že inaugurácia obžalovanej osoby vyvolá bezprecedentné právne otázky. Takisto hlboko rešpektujeme základnú úlohu poroty v našom ústavnom systéme,“ píše sa v podaní prokuratúry.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Putin je vraj pripravený rokovať s Trumpom o Ukrajine

Ruský prezident je ochotný rokovať s novozvoleným prezidentom USA o prímerí, vylúčil však väčšie územné ústupky aj možnosť vstupu Ukrajiny do NATO, povedali pre agentúru Reuters piati anonymní predstavitelia Kremľa.

Donald Trump zvíťazil v amerických prezidentských voľbách v čase, keď Moskva kontroluje časť Ukrajiny o rozlohe takmer 111-tisíc štvorcových kilometrov a postupuje najrýchlejším tempom od začiatku invázie vo februári 2022. Republikán v predvolebnej kampani prisľúbil, že rusko-ukrajinskú vojnu ukončí do 24 hodín.

Pätica súčasných i bývalých predstaviteľov Ruska v podrobnej správe informovala, že prezident Vladimir Putin by mohol súhlasiť so zmrazením konfliktu pozdĺž súčasnej frontovej línie. Traja z nich tiež priblížili, že Kremeľ môže prejaviť ochotu pri rokovaniach o presnom rozdelení štyroch obsadených oblastí.

Donecká, Luhanská, Záporožská a Chersonská oblasť sú z väčšej časti pod kontrolou Moskvy, ktorá v septembri 2022 vyhlásila ich jednostrannú anexiu. Hoci Kremeľ tvrdí, že štvorica oblastí je „plne“ súčasťou Ruska, a teda pod ochranou jadrového dáždnika, ruské pozemné sily kontrolujú približne 70 až 80 percent ich rozlohy.

Asi 26-tisíc štvorcových kilometrov územia týchto štyroch oblastí stále drží ukrajinská armáda, citoval Reuters dáta z otvorených zdrojov.

Putin môže byť naklonený aj stiahnutiu sa z menších častí územia Charkovskej a Mykolajivskej oblasti na severe a juhu Ukrajiny, dodali ďalší dvaja predstavitelia.

Šéf Kremľa tento mesiac vyhlásil, že akákoľvek dohoda o prímerí by mala odrážať realitu na mieste, a vyjadril obavy, že krátkodobé prímerie by len umožnilo Ukrajine prezbrojiť sa s pomocou západných štátov.

„Ak neexistuje neutralita, je ťažké si predstaviť existenciu akýchkoľvek dobrých susedských vzťahov medzi Ruskom a Ukrajinou,“ povedal Putin 7. novembra v rámci vystúpenia vo Valdajskom klube. „Prečo? Pretože by to znamenalo, že Ukrajina bude neustále využívaná ako nástroj v nesprávnych rukách a na úkor záujmov Ruskej federácie,“ dodal.

Dva zdroje tiež pre Reuters vysvetlili, že povolenie Kyjevu používať americké zbrane dlhého dosahu na ruské územie skomplikovalo tieto podmienky vyjednávania. Ak sa nedohodnú na prímerí, Rusko bude v bojoch pokračovať, uzavreli.

(sab)

Minúta  |  

Zavedenie bezpečnostného projektu na školách posunuli do konca septembra 2025

Projekt by mal okrem iného pre školy zabezpečiť kamerový systém.

Pilotnú a "rollout" fázu systémového riešenia bezpečnosti na základných a stredných školách by mohlo Ministerstvo vnútra (MV) SR pripraviť do konca septembra 2025. Vyplýva to z návrhu na zrušenie a zmenu niektorých úloh z uznesení vlády Slovenskej republiky, ktorý vláda schválila. Pôvodne mal rezort obe fázy pripraviť bezodkladne.

Minister vnútra SR Matúš Šutaj Eštok (Hlas) pred rokovaním vlády spresnil, že odklad vláda prijala pre technickú implementáciu projektu. Opätovne odmietol, že by kamery na školách zasahovali do práv detí.

„V priemere je to päť kamier. Jedna kamera smeruje na vchod do školy a zvyšné štyri kamery, v priemere, smerujú na vonkajší perimeter," uviedol Eštok.

Na projekte sa po novom budú podieľať iba rezorty vnútra a školstva. Úlohy vyplývajúce z uznesenia vlády pre Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR teraz vláda zrušila. Podľa predkladateľov totiž MIRRI SR nemá potrebné odborné znalosti ani tím na prípravu bezpečnostnej projektovej dokumentácie pre školské zariadenia.

„Úloha je rozdelená na prípravu dokumentácie pre dve fázy - pilotnú a 'rollout'. Splnenie úlohy závisí od vypracovania dokumentácie pre obe fázy. Predpokladaný termín vypracovania projektovej dokumentácie pilotnej fázy je najskôr do konca roka 2024 a vypracovania projektovej dokumentácie pre 'rollout' fázu najskôr do septembra 2025," uviedol rezort v materiáli.

Ministerstvo okrem toho navrhlo zrušiť ďalšie staršie úlohy vyplývajúce z predošlých uznesení vlády. Ako dôvod rezort uviedol duplicitu úloh či zmenu situácie.

Projekt, ktorý si vyžiada viac ako 62 miliónov eur, budú najprv pilotne realizovať v troch školách, a následne ho rozšíria na ďalšie školy, ktoré sa prihlásia.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda schválila legislatívne opatrenia pre evidenciu cudzincov a ID karty pre Ukrajincov

Kabinet odobril aj návrh na skrátené legislatívne konanie, keďže elektronizácia evidencie je míľnikom v Pláne obnovy a odolnosti a novelu zákona o pobyte cudzincov musí prijať parlament do konca roka.

Vláda schválila legislatívne opatrenia na zavedenie elektronizácie procesov evidencie cudzincov aj možnosť vydávania ID karty ako dokladu pre odídencov z Ukrajiny. Vyplýva to z materiálu, ktorý predložilo Ministerstvo vnútra SR.

„Legislatívna úprava sa navrhuje aj v súvislosti s požiadavkou vyplývajúcou z aplikačnej praxe v prípade overovania pozvaní pozývateľov, ktorí sú právnickými osobami, a to tak, aby sa odbúrala nadmerná administratívna záťaž pre pracovníkov overujúcich tieto doklady," uviedol rezort v materiáli.

Návrh novely zákona rezort vnútra nepredložil do medzirezortného pripomienkového konania. Ako uviedol, dôvodom je hrozba značnej hospodárskej škody. Nevykázanie splnenia tohto míľnika plánu obnovy by totiž štátu zabránilo požiadať o piatu platbu z plánu. Slovensko by tým podľa ministerstva prišlo o preplatenie investícií vo výške viac ako pol miliardy eur.

V prípade, že novelu zákona schvália poslanci v Národnej rade SR a podpíše ju aj prezident SR Peter Pellegrini, účinnosť by mala nadobudnúť 15. decembra.

(tasr)

Minúta  |  

Vodič zrazil chodkyňu a ušiel. Žena na mieste zomrela

Polícia vyšetruje tragickú dopravnú nehodu, ktorá sa stala v utorok o 16:30 na parkovisku na ulici Park obrancov Mieru v Košiciach.

Neznámy vodič doposiaľ neidentifikovaného vozidla narazil v tmavom priestore medzi garážami a obytnými blokmi do 82-ročnej chodkyne.

„Podľa doterajších informácií sa doposiaľ nestotožnený vodič pravdepodobne dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke a s autom narazil do chodkyne, ktorá spomínaným miestom prechádzala bez viditeľne umiestneného reflexného prvku,“ uviedla košická krajská polícia na svojej facebookovej stránke.

Vodič si nesplnil povinnosti účastníka nehody a z miesta odišiel, pričom zranená žena na mieste podľahla zraneniam.

„Po prvotných úkonoch na mieste dopravnej nehody a jej zadokumentovaní vec prevzal vyšetrovateľ odboru kriminálnej polície OR PZ v Košiciach, ktorý začal trestné stíhanie pre trestný čin usmrtenia a neposkytnutia pomoci po dopravnej nehode,“ informovala polícia.

Verejnosť žiada o pomoc pri objasňovaní nehody. Ak ste v tom čase prechádzali daným úsekom alebo máte videozáznam, ktorý by mohol pomôcť nájsť vodiča a jeho vozidlo, oznámiť to môžete telefonicky na bezplatné číslo 158, osobne na akomkoľvek útvare Policajného zboru, alebo prostredníctvom súkromnej správy na oficiálnej facebookovej stránke Polícia SR – Košický kraj.

(lipa)

Minúta  |  

Západné štáty predložili atómovej agentúra rezolúciu odsudzujúcu Irán

Francúzsko, Nemecko, Británia a USA v rezolúcii pre Radu guvernérov Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) argumentovali „nedostatočnou spoluprácou“ Teheránu v jadrových otázkach.

„Text bol formálne predložený“ v utorok krátko pred polnocou, povedal pre agentúru AFP jeden zo zdrojov, pričom druhý túto informáciu potvrdil po začatí stretnutia MAAE vo Viedni, kde táto agentúra OSN sídli.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí predtým varoval pred predložením novej rezolúcie. Upozornil, že takýto krok celú záležitosť „len ďalej skomplikuje“.

Nemenovaní diplomati pre AFP uviedli, že Paríž, Berlín a Londýn plánovali predložiť rezolúciu s avizovaným znením tak, aby sa o nej hlasovalo pravdepodobne vo štvrtok. Objasnili, že rezolúcia má za cieľ zvýšiť diplomatický tlak na Irán, aby sa vrátil k dodržiavaniu pravidiel využívania jadra a reflektoval dlhodobé obavy MAAE.

Arákčí v stredu v telefonickom rozhovore so svojím francúzskym kolegom Jeanom-Noëlom Barrotom povedal, že iniciatíva európskych mocností je „v jasnom rozpore s pozitívnou atmosférou vytvorenou pri interakciách“ medzi Iránom a MAAE.

Šéf iránskej diplomacie narážal na návštevu generálneho riaditeľa MAAE Rafaela Grossiho, ktorý 13. novembra pricestoval do Iránu, aby navštívil jadrové zariadenia vo Fordú a Natanze. Irán vnímal túto jeho cestu pozitívne.

Vedúci iránskeho jadrového programu Mohammad Eslámí tiež varoval pred akoukoľvek „intervenčnou rezolúciou“ zameranou na iránsky jadrový program a pohrozil „okamžitými protiopatreniami“.

Podľa dôvernej správy MAAE, s ktorou sa v utorok oboznámila agentúra AFP, Irán v posledných mesiacoch napriek medzinárodným požiadavkám znova zvýšil svoje zásoby vysoko obohateného uránu.

Podnikol však aj kroky na to, aby rozširovanie týchto zásob zastavil: deň po Grossiho odchode z Iránu, 16. novembra, inšpektori MAAE overili, že „Irán začal realizáciu prípravných opatrení zameraných na zastavenie nárastu svojich zásob uránu obohateného na 60 percent U-235“, a to v podzemných závodoch Fordú a Natanz.

Irán súčasne naďalej trvá na tom, že jeho jadrový program má výlučne mierové ciele.

Arákčí minulý štvrtok na rokovaní so šéfom MAAE uviedol, že Irán je „ochotný rokovať“ na základe svojho „národného záujmu“ a „neodňateľných práv“, ale nie je „pripravený rokovať pod tlakom a zastrašovaním“.

V sobotu tiež Arákčí povedal, že ak bude vo Viedni prijatá rezolúcia proti Teheránu, Irán prijme vo svojom jadrovom programe nové opatrenia, ktoré sa Západu „určite nebudú páčiť“.

Tento diplomat bol hlavným vyjednávačom Iránu na rokovaniach, ktoré v roku 2015 vyústili do jadrovej dohody obmedzujúcej jadrový program Iránu výmenou za uvoľnenie sankcií. Táto dohoda však „padla“ v roku 2018 po jednostrannom odstúpení Spojených štátov, ktorých prezidentom bol vtedy Donald Trump. Spojené štáty následne opäť uvalili na Irán prísne sankcie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.