Sankcie sa zameriavajú na najvyššie vedenie gruzínskej vlády, vrátane miliardára a bývalého premiéra Bidzinu Ivanišviliho.
Litva, Lotyšsko a Estónsko oznámili zavedenie sankcií voči gruzínskym predstaviteľom, ktorí sa podieľali na potláčaní protestov proti odmietaniu európskej integrácie. Informoval o tom litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis.
„Tri pobaltské štáty sa spoločne dohodli na sankciách proti tým, ktorí potlačili legitímne protesty v Gruzínsku. Odporcovia demokracie a porušovatelia ľudských práv nie sú v našich krajinách vítaní,“ napísal Landsbergis na sociálnej sieti X.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo aj ďalšie krajiny EÚ a USA, aby nasledovali ich príklad.
Masové protesty v Gruzínsku vypukli koncom októbra po parlamentných voľbách, ktoré vyhrala strana Gruzínsky sen. Situáciu vyostrilo rozhodnutie vlády odložiť rokovania o členstve v EÚ do roku 2028. Protesty, ktoré zasiahli mestá ako Tbilisi, Batumi či Kutaisi, si vyžiadali desiatky zranených. Demonštranti požadujú odstúpenie vlády, nové parlamentné voľby a návrat k európskej integrácii.
Použitie násilia proti protestujúcim už odsúdila aj Európska únia. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a komisárka pre rozšírenie Marta Kosová pohrozili Gruzínsku následkami, vrátane sankcií. K reakcii EÚ by však musela dôjsť na základe konsenzu všetkých členských krajín.
Podporu protestujúcim vyjadrila aj gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová, ktorá označila parlament za nelegitímny a odmietla sa vzdať svojho mandátu.
(lup)