Premiér Robert Fico nedávno podal trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru v súvislosti s projektom výstavby priemyselného parku Valaliky, kde automobilka Volvo plánuje vyrábať elektromobily.
Priemyselný park má rozpočet na výstavbu vo výške vyše 730 miliónov eur a k 30. aprílu 2024 z nich bolo preinvestovaných 174,45 milióna eur. Park bude mať rozlohu vyše 340 hektárov a má štatút významnej investície.
Premiér hovorí o utajovaní znaleckých posudkov
Fico tvrdí, že predchádzajúce vedenie štátnej spoločnosti Valaliky Industrial Park (VIP) zatajilo dôležité znalecké posudky, ktoré upozorňovali na problém so spodnou vodou, čo údajne štátu spôsobilo škodu vo výške približne 50 miliónov eur. Predseda vlády okrem toho viní opozíciu z nesprávneho manažmentu projektu, čo vraj viedlo k nadmerným výdavkom na odvodňovanie a ďalšie úpravy terénu.
Vzhľadom na prezentovanú výšku škody pôjde o jednu z najväčších strát pre Slovenskú republiku v dôsledku trestného činu, za predpokladu, že sa skutočne potvrdia slová Roberta Fica. Bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek odmietol utajovanie akýchkoľvek problémov, pričom sa odvolal na zákon, podľa ktorého podobný postup ani nie je možný.
Neznáme trestné činy a neznámy páchateľ
Pri podanom trestnom oznámení je pomerne zaujímavé, že neboli medializované informácie o tom, aké trestné činy sú jeho obsahom. Premiér síce opakovane verejne používal pojmy ako „podvodníci non plus ultra“ či „kolosálny podvod“, no nie je zrejmé, či trestné oznámenie obsahuje podozrenie z týchto alebo iných trestných činov.
Robert Fico pri podávaní trestného oznámenia dokonca uviedol, že je smerované voči neznámemu páchateľovi, hoci opakovane verejne obvinil z pochybení manažment spoločnosti VIP a predstaviteľov súčasnej opozície.
Predseda vlády svoje podozrenia opiera aj o závery kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá zistila v súvislosti s výstavbou parku závažné nedostatky. V roku 2021 vykonal NKÚ kontrolu zameranú na vybrané obchodné spoločnosti v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva. Výsledky kontroly preukázali nedostatočnú koncepčnú, riadiacu a kontrolnú činnosť ministerstva vo vzťahu ku kontrolovaným spoločnostiam.
NKÚ sa pri kontrole zameral na dve hlavné riziká, a to neúčinné kontrolné mechanizmy a monitoring realizácie priemyselných parkov zo strany ministerstva a nedostatočné plánovanie, riadenie a realizáciu priemyselných parkov zo strany spoločností MH Invest a Valaliky Industrial Park, ktoré patria pod ministerstvo. Uvedené riziká sa kontrolou potvrdili.
Kontrola ukázala neuveriteľné zlyhania
Výsledky kontroly poukázali na pokračujúcu nedostatočnú riadiacu a kontrolnú činnosť ministerstva, ktorá vyplýva z jeho kompetencie v oblasti priemyselných parkov, ako aj z funkcie zakladateľa kontrolovaných obchodných spoločností. Tieto nedostatky spôsobili posun termínov a neplnenie míľnikov projektov priemyselných parkov stanovených v investičných zmluvách, ktorých neplnenie môže spôsobiť významné finančné škody. V prípade Valalík ide o sumu vo výške 22 miliónov eur, respektíve o možnosť odstúpenia investora z projektu.
Ministerstvo nepredložilo NKÚ žiadne dokumenty obsahujúce postupy alebo smernice používané pri implementácii investičných projektov a nevedelo preukázať ani nastavenie kontrolných mechanizmov, na základe ktorých sa monitoruje stav projektov priemyselných parkov. Výstupy ako sú napríklad monitorovacie správy, výročné správy či akékoľvek iné reporty pokroku projektov neexistovali, pričom tieto dokumenty sú základným nástrojom manažmentu pre identifikáciu rizík a ďalších postupov.
Ministerstvo nemalo zriadený žiadny útvar, ktorý by mal na starosti organizáciu záležitostí pri výstavbe priemyselného parku, a rovnako nedokázalo predložiť kontrolórom podporné dokumenty, analýzy, štúdie ani iné materiály, ktoré boli použité ako podklad pre uzavretie investičnej zmluvy s investorom. Nie je teda zrejmé, na základe čoho sa vlastne uzavrela takáto zmluva.
Kontrolóri teda dospeli k záveru, že nevykonávanie aktívneho dohľadu a monitoringu prípravy a realizácie projektu priemyselného parku umožnilo vznik pochybení v manažmente jeho budovania. Okrem možných finančných dôsledkov spočívajúcich v potrebe navyšovania finančných prostriedkov na realizáciu projektu a možných finančných sankcií za nedodržanie podmienok zmlúv hrozí Slovensku aj reputačné riziko, čo môže viesť k zníženému záujmu potenciálnych investorov o podnikanie v našom štáte.
Trestné oznámenie podal aj Najvyšší kontrolný úrad
V prípade spoločnosti Valaliky Industrial Park NKÚ zistil, že v spoločnosti absentoval interný projektový tím, ktorý by mal jasne vymedzené a stanovené zodpovednosti a kompetencie pre dokončenie projektu. Keďže nikto nebol oficiálne zodpovedný za plnenie míľnikov plánu, stavba sa dostala do omeškania.
Namiesto vytvorenia interného projektového tímu spoločnosť VIP využila služby externej firmy, čím porušila pravidlá finančnej disciplíny vo výške vyše 230-tisíc eur.
Zmluva uzatvorená medzi spoločnosťou Volvo a Slovenskou republikou navyše podľa záverov kontroly nesie znaky jednostrannej výhodnosti, pretože zmluvné pokuty si môže uplatňovať iba spoločnosť Volvo voči Slovenskej republike, a to až do výšky 22 miliónov eur. Slovenská republika si nemôže uplatniť žiadnu zmluvnú pokutu za nedodržanie zmluvy zo strany Volva.
NKÚ zistil v spoločnosti VIP také závažné nedostatky pri nakladaní s verejnými zdrojmi, že samostatne požiadal orgány činné v trestnom konaní, aby prešetrili konanie tejto obchodnej spoločnosti.
Závery kontroly hovoria o neúčinných mechanizmoch kontroly a monitoringu zo strany zodpovedných subjektov, týkajúcich sa postupu výstavby priemyselného parku. Toto zistenie platí aj pre ministerstvo. V dôsledku týchto skutočností dodatky k zmluvám spoločnosti VIP s dodávateľmi navýšili pôvodnú cenu o sto percent, a to až na hodnotu vyše 92 miliónov eur.
Zistené boli nedostatočné plánovanie, riadenie a realizácia priemyselných parkov, nesprávne plánovanie harmonogramu a zlá koordinácia projektov, chýbajúca interná a externá komunikácia a reportovanie, realizácia aktivít projektu bez dosiahnutia stanovených ukazovateľov a cieľov, nedodržanie termínov ukončenia projektu, ako aj neopodstatnenosť dodatkov k zmluvám.
Proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení nevzniesli kontrolované spoločnosti ani ministerstvo žiadne námietky.
Do úvahy prichádza niekoľko trestných činov
Rozsiahle pochybenia zistené kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu boli natoľko vážne, že okrem Roberta Fica podal podnet orgánom činným v trestnom konaní aj NKÚ. Správa o výsledku kontroly však nekonštatuje žiadne utajovanie znaleckých posudkov, ako to prezentoval Robert Fico, hoci jednoznačne potvrdila závažné zlyhania zo strany riadiacich orgánov.
V prezentovaných pochybeniach, ktoré môžu Slovenskú republiku stáť desiatky miliónov eur, možno badať naplnenie skutkovej podstaty viacerých trestných činov.
Ak by sa potvrdila verzia predsedu vlády o utajovaní znaleckých posudkov, ktoré v predstihu odhalili vysokú spodnú vodu a teda nevhodnosť súčasného umiestnenia priemyselného parku, rozhodne by išlo o podvod so závažnými následkami. Škoda vo výške 50 miliónov eur by predstavovala kvalifikáciu ako obzvlášť závažný zločin.
Dokazovanie zodpovednosti, či a kto skutočne utajil dané posudky a kto o nich mal vedieť, by bolo vecou vyšetrovania a interných štruktúr spoločnosti. Páchateľovi by v prípade preukázania viny hrozil trest odňatia slobody až na desať rokov.
Ak by išlo o utajovanie znaleckých posudkov alebo iné nezákonné zásahy zo strany politikov, tak ako to tvrdí Robert Fico, mohlo by dôjsť aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Nekompetentné riadenie spoločností v zmysle záverov NKÚ by mohlo napĺňať skutkovú podstatu trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Nevyhnutným predpokladom trestnoprávnej zodpovednosti pri tomto trestnom čine je, že člen štatutárneho orgánu spoločnosti porušil svoje obchodnoprávne povinnosti a vznikla škoda. Tento záver bol potvrdený kontrolou, minimálne v podobe porušenia pravidiel finančnej disciplíny podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Vzhľadom na zistenia NKÚ o chýbajúcej akejkoľvek relevantnej dokumentácii týkajúcej sa dôvodov uzavretia Investničnej zmluvy s investorom, je na mieste otázka, aké parametre o uzavretí zmluvy vlastne rozhodovali a prečo nie sú v papierovej podobe.
Zvyčajne daná dokumentácia slúži ako jasné vysvetlenie skutočností, prečo sa zmluva uzavrela za okolností a podmienok, za akých bola podpísaná. To zužuje priestor na podozrenia z korupcie či iných nezákonných praktík zvýhodňujúcich niektorú zo strán.
Zistenia NKÚ sú mimoriadne závažné a z hľadiska riadenia takej významnej a strategickej investície pre východ Slovenska došlo k nepochopiteľným zlyhaniam kompetentných osôb, vrátane Ministerstva hospodárstva.
Pochybenia pritom pramenili z čírej neschopnosti zodpovedných osôb, ktoré akoby nedokázali riadiť taký veľký projekt a dopúšťali sa základných chýb v procesoch výstavby. Táto skutočnosť spolu s mimoriadne vysokou predpokladanou škodou si jednoznačne zaslúžia preverenie orgánmi činnými v trestnom konaní.
Súčasné zistenia naznačujú, že už včera bolo neskoro začať konať.