Preskočiť na obsah
  |  

Trump skritizoval ostreľovanie Ruska americkými raketami

Vypúšťanie amerických rakiet na ruské územie povolila Ukrajincom minulý mesiac administratíva dosluhujúceho prezidenta Joea Bidena.

Novozvolený prezident USA Donald Trump kritizoval dodávku amerických rakiet dlhého doletu ATACMS na Ukrajinu a ich odpálenie na ciele hlboko na ruskom území. Trump to povedal v rozhovore pre americký časopis Time, ktorý ho vo štvrtok vyhlásil za tohtoročnú osobnosť roka.

„Veľmi dôrazne nesúhlasím s odpaľovaním rakiet stovky kilometrov do Ruska. Prečo to robíme? Len túto vojnu eskalujeme a zhoršujeme ju,“ povedal bývalý a nastupujúci šéf Bieleho domu.

„Počty mladých vojakov ležiacich na poliach všade naokolo sú desivé. Je to šialené, čo sa deje,“ dodal Trump, a zároveň priznal, že sprostredkovanie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou je ťažšie, ako sa pôvodne domnieval.

(mja)

  |  

Scholz je otvorený ďalším rokovaniam s Putinom. Aj napriek frustrácii

Nemecký líder Olaf Scholz však povedal aj to, že je potrebné naďalej dávať Putinovi najavo, že podpora Berlína pre Ukrajinu nebude slabnúť.

Nemecký kancelár povedal, že je ochotný opäť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a to napriek „frustrujúcim“ rozhovorom, ktoré s ním viedol minulý mesiac.

Scholz hovoril s Putinom prvýkrát po takmer dvoch rokoch 15. novembra, pričom ho vyzval na stiahnutie ruských vojsk z Ukrajiny a naliehal na neho, aby prejavil ochotu rokovať s Kyjevom. Ruský prezident však zopakoval postoj Moskvy, že akákoľvek dohoda o prímerí by mala zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ruska a územné zisky na juhovýchode Ukrajiny.

„Je potrebné to urobiť a urobím to znova. Nesmieme si však robiť žiadne ilúzie,“ povedal Scholz a dodal, že stiahnutie ruských vojsk položí základy mieru.

Ukrajina reagovala na oživenie komunikačných liniek s Moskvou zo strany Berlína nahnevane, pričom prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že sa tým otvorila „Pandorina skrinka“, ktorá má Putina vyviesť z medzinárodnej izolácie.

(mja)

  |  

Národný ústav detských chorôb pripravuje krízový plán, dôvodom sú výpovede lekárov

Aktuálne Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) v Bratislave eviduje 123 výpovedí lekárov, štyria lekári výpoveď stiahli.

"Každý deň situáciu monitorujeme a pravidelne komunikujeme s vedúcimi predstaviteľmi jednotlivých kliník a ostatných pracovísk ako aj samotnými zamestnancami s cieľom zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre detských pacientov aj v situácii, že nedôjde k dohode a lekári výpovede nesiahnu," uviedla hovorkyňa ústavu Dana Kamenická.

Deklaruje, že NÚDCH pripravuje krízový plán zabezpečenia zdravotnej starostlivosti v nemocnici, komunikuje s vedúcimi pracovníkmi dotknutých kľúčových pracovísk a všetky procesy a služby nastavuje tak, aby bola zabezpečená akútna zdravotná starostlivosť pre všetkých detských pacientov v ústave.

"Operatívne tiež komunikujeme s rodičmi detí, ktoré majú v danom období naplánované operácie a iné výkony, ktoré znesú odklad," dodala.

Na znak nespokojnosti so situáciou v zdravotníctve podalo v uplynulom období výpovede vyše 3300 lekárov naprieč celým Slovenskom. Výpovede sú ochotní stiahnuť, ak vláda začne plniť ich požiadavky. Trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022. Výpovedná lehota lekárom vyprší 31. decembra.

Na výpovede reaguje aj legislatíva, súvisiaca s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorú parlament schválil v stredu. Priniesť má rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti. Počas nej budú zdravotníci povinní poskytovať zdravotnú starostlivosť.

(tasr)

  |  

Zelenskyj navštívil vojakov na frontovej línii v Záporožskej oblasti

Ukrajinský prezident navštívil príslušníkov 27. raketovej delostreleckej brigády, ktorá dostala aj pomenovanie „divízia HIMARS“, keďže používa rovnomenné americké rakety, oznámil Volodymyr Zelenskyj na platforme Telegram.

Zo stretnutia zverejnil videozáznam. Prihovára sa na ňom vojakom v bunkri a udeľuje im štátne vyznamenania. „Ďakujem vám za vašu službu a obranu našej krajiny a národa. Nech HIMARS nesklamú, nech zasiahnu nepriateľské ciele,“ povedal im.

Rusko dobylo časť Záporožskej oblasti krátko po tom, ako vo februári 2022 spustilo inváziu na Ukrajinu. Celú oblasť však nemá pod kontrolou, hoci ju predvlani anektovalo, rovnako ako aj Doneckú, Luhanskú a Chersonskú oblasť, ktoré taktiež ovláda len sčasti, pripomenula agentúra AFP.

Mesto Záporožie, metropola Záporožskej oblasti, je v ostatných týždňoch terčom ruských náletov. Pri utorňajšom ruskom raketovom útoku tam podľa najnovších údajov ukrajinského ministerstva vnútra zahynulo 11 ľudí a ďalších 22 utrpelo zranenia. Medzi zranenými je aj päťročné dievča.

(tasr)

  |  

V Roosveltovej nemocnici stiahlo výpovede takmer dvadsať lekárov

Nemocnica aj po stiahnutí osemnástich výpovedí naďalej eviduje výpoveď z pracovného pomeru u 216 lekárov.

Banskobystrická Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta avizuje, že v prípade reálneho ukončenia pracovného pomeru vyše 200 lekárov vo výpovednej lehote bude musieť pristúpiť k obmedzeniu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

"Obmedzenie sa dotkne väčšiny oddelení a takmer všetkých chirurgických. Urobíme všetko preto, aby sme boli schopní zabezpečiť akútnu zdravotnú starostlivosť a starostlivosť o onkologických pacientov," skonštatovala hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.

V Rooseveltovej nemocnici pracovalo k 31. júlu tohto roka 458 lekárov. Nemocnica sa v súčasnosti snaží namodelovať možný spôsob zabezpečenia zdravotnej starostlivosti od budúceho roka. "Všetky kroky a fungovanie nemocnice koordinujeme a komunikujeme s našim zriaďovateľom Ministerstvom zdravotníctva SR," dodala hovorkyňa.

Stiahnutie deviatich výpovedí lekárov oznámila aj Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach, vo výpovednej lehote aktuálne evidujú 343 lekárov.

"Aj v prípade, ak lekári svoje výpovede do konca roka nestiahnu, UNLP Košice zabezpečí pacientom poskytovanie neodkladnej zdravotnej starostlivosti aj po 31. decembri. Oddelenia, kde lekári nie sú výpovednej lehote, budú poskytovať zdravotnú starostlivosť bez obmedzení," uviedla hovorkyňa Ladislava Šustová.

Z celkovo 44 medicínskych pracovísk najviac lekárov podalo výpoveď na deviatich z nich. Podľa Šustovej je v UNLP viacero oddelení, kde výpoveď nepodal ani jeden lekár, prípadne len malý počet.

V nemocniciach naprieč Slovenskom podalo v novembri výpovede vyše 3 300 lekárov nespokojných so situáciou v zdravotníctve. Lekári trvajú najmä na plnení bodov memoranda z roku 2022, ktoré s lekárskymi odborármi podpísal vtedajší vládny kabinet.

(tasr)

  |  

Európska centrálna banka znížila kľúčové úrokové sadzby po štvrtýkrát v tomto roku

Zároveň si ponechala otvorené dvere pre ďalšie uvoľňovanie menovej politiky, keďže inflácia sa blíži k jej cieľu a hospodárske oživenie v eurozóne sa spomaľuje.

Rada guvernérov sa rozhodla znížiť tri kľúčové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) o 25 bázických bodov. Úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií sa tak s účinnosťou od 18. decembra 2024 znížia na 3,00 percenta, 3,15 percenta a 3,40 percenta. Píše Reuters.

Celková inflácia v eurozóne má podľa najnovších projekcií ECB dosiahnuť 2,4 percenta v roku 2024 a postupne ďalej klesať až na 2,1 percenta v roku 2027. Priemerná jadrová inflácia bez zahrnutia nestálych cien potravín a energií by mala klesnúť z úrovne 2,9 percenta v roku 2024 na 1,9 percenta v roku 2027.

ECB konštatovala, že v dôsledku jej nedávnych rozhodnutí o znížení sadzieb postupne klesajú ceny úverov pre podniky aj domácnosti. Podmienky financovania však zostávajú prísne, keďže menová politika je stále reštriktívna a minulé zvyšovanie úrokových sadzieb sa naďalej premieta do nesplatených úverov.

ECB ďalej uviedla, že v porovnaní so septembrovými odhadmi teraz počíta s pomalším hospodárskym oživením. Tempo hospodárskeho rastu tak má podľa aktuálnych projekcií dosahovať 0,7 percenta v roku 2024, 1,1 percenta v roku 2025, 1,4 percenta v roku 2026 a 1,3 percenta v roku 2027. Oživenie by sa malo opierať najmä o rastúce reálne príjmy domácností a zvýšenú investičnú aktivitu firiem. Postupné slabnutie účinkov reštriktívnej menovej politiky by malo časom viesť k oživeniu domáceho dopytu.

Rada guvernérov ECB zopakovala, že je odhodlaná zabezpečiť trvalé ustálenie inflácie na cieľovej úrovni dvoch percent v strednodobom horizonte. Menovú politiku mieni naďalej upravovať na základe podmienok v ekonomike bez toho, aby sa zaviazala ku konkrétnemu smerovaniu sadzieb.

(tasr)