Preskočiť na obsah
  |  

Visolajský napísal Pellegrinimu: Nútiť jednotlivca pracovať prekračuje hranice demokracie

Predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) požiadal prezidenta, aby nepodpísal novelu zákona s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti a vrátil ju do parlamentu.

"Myslíme si, že prijatie tejto novely nie je schopné efektívne riešiť problémy slovenského zdravotníctva, naopak konflikt eskaluje," podotkol Peter Visolajský.

"Sme presvedčení, že poslanci Národnej rady by mali mať na pamäti, že takéto zákony formujú novú politickú kultúru. Nútiť jednotlivca pracovať, keď sa slobodne rozhodol odísť, prekračuje hranice demokracie a narúša demokratické princípy," dodal predseda LOZ.

V tejto súvislosti Petra Pellegriniho požiadal o možnosť osobného stretnutia, aby "sme mohli podrobnejšie prediskutovať naše obavy a navrhnúť alternatívne prístupy, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu situácie v slovenskom zdravotníctve."

"Veríme, že vaše rozhodnutie môže prispieť k ochrane demokratických hodnôt na Slovensku," uzavrel.

Poslanci parlamentu v stredu podvečer schválili legislatívu, ktorá súvisí s opatreniami na zabezpečenie dostupnosti ústavnej zdravotnej starostlivosti. Za návrh hlasovalo 74 zákonodarcov. Legislatíva má priniesť rozšírenie definície mimoriadnej udalosti aj o kritickú nedostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Návrh zároveň zavádza nové skutkové podstaty trestného činu porušovania povinností za mimoriadnej situácie a trestného činu vyhýbania sa výkonu povinností za mimoriadnej situácie. Prináša tiež možnosť územne limitovať vyhlásenie mimoriadnej situácie. Inými slovami povedané, lekári tak budú musieť počas mimoriadnej situácie pracovať, inak im hrozí väzenie.

„Štát nateraz nedisponuje dostatočne širokými a vhodnými možnosťami smerujúcimi k dosiahnutiu týchto cieľov, keďže neexistuje iný, rovnako účinný prostriedok, ktorý by menej zasahoval do základných práv a slobôd a zároveň viedol k dosiahnutiu všetkých legitímnych cieľov,“ argumentovalo ministerstvo.

Legislatíva má nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia.

(max, gko)

  |  

Návrat Vlhovej na svah je stále otázny

Pôvodne sa naša lyžiarka po zranení kolena chcela vrátiť do kolotoča Svetového pohára v decembri, ale stále pociťuje nepohodlie v kolene, nezlučiteľné s plnou lyžiarskou záťažou - problémy má s chrupavkou.

Ako informovali Niké Ski Team Petra Vlhová a Sport Management Company, od operácie kolena olympijskej šampiónky v slalome ubehlo desať mesiacov. Po úspešnej šesťmesačnej prvej fáze rehabilitácie, následnom kondičnom tréningu a modifikovanom lyžiarskom sústredení sa tím rozhodol pre intenzívny šesťtýždňový program na posilnenie fyzických parametrov. Následne plánovali členovia tímu postupný prechod na plnú lyžiarsku záťaž.

"Vyšetrenia a testy, ktoré Petra absolvovala na kontrole v nemocnici La Tour v Ženeve za prítomnosti nášho lekárskeho špecialistu Dr. Maxima Grosclauda a operatéra Dr. Oliviera Siegrista, potvrdili veľmi dobrý stav operovaných segmentov predného skríženého väzu a menisku, ako aj vysokú stabilitu kolena," uviedol Mauro Pini, hlavný tréner tímu Niké Ski Team Petra Vlhová, pre Sport Management Company.

Napriek pozitívnym správam však následné komplexné vyšetrenia odhalili problémy s chrupavkou, ktoré si vyžiadajú ďalšiu špeciálnu starostlivosť.

Slovenská reprezentantka v súčasnosti podstupuje intenzívnu päťtýždňovú terapiu, využívajúcu najnovšie technológie. Je založená na prípravkoch s vysokou hustotou kyseliny hyalurónovej a krvnej plazmy. V polovici januára budúceho roka podstúpi 29-ročná rodáčka z Liptova opäť komplexné lekárske a záťažové testy. Počas tohto obdobia tím pracuje na kondícii a návrate k lyžiarskym cvičeniam na budovanie základnej lyžiarskej techniky.

"Nie všetko ide podľa našich predstáv a Petra tiež neprežíva v tomto kontexte najšťastnejšie obdobie. Napriek tomu sme ako tím plne zomknutí a tvrdo pracujeme na jej návrate k jej milovanému súťažnému lyžovaniu. Očakávam, že do konca decembra budeme vedieť viac o možnostiach pre dosiahnutie plnej záťaže," vysvetlil Pini.

Vlhová sa zranila tento rok v januári počas pretekov Svetového pohára v Jasnej. Nasledoval chirurgický zákrok vo Švajčiarsku a dlhý proces rehabilitácie a posilňovania.

(tasr)

  |  

Brazílsky prezident podstúpil druhú operáciu za týždeň

Luiz Inácio Lula da Silva podstúpil vo štvrtok opäť operáciu hlavy, podľa lekárov dopadla úspešne, píše agentúra Reuters.

„Prezident sa prebral a komunikuje,“ povedal lekár Roberto Kalil. Už skôr počas dňa nemocnica informovala, že cieľom minimálne invazívneho zákroku je zastaviť pretrvávajúce krvácanie na povrchu mozgu.

Prvú operáciu na zastavenie krvácania do mozgu absolvoval Lula v utorok. Po nej bol v stabilizovanom stave a pri vedomí.

Člen lekárskeho tímu Marcos Stavale povedal, že krvácanie nastalo medzi mozgom a tvrdou mozgovou plenou, ktorá prilieha k lebečnej kosti, na ľavej strane nad predným a temenným lalokom. Chirurgovia urobili trepanáciu – zákrok na zníženie vnútrolebečného tlaku.

Pracovné povinnosti prezidenta prevzal po hospitalizácii viceprezident Geraldo Alckmin. Lulu (79) previezli z hlavného mesta Brasília do São Paula pre bolesti hlavy. Podľa lekárov súviseli s pádom, ktorý utrpel 19. októbra vo svojej rezidencii.

(tasr)

  |  

Dolná komora Kongresu USA schválila rozpočet na obranu, Ukrajinu vynechali

Snemovňa reprezentantov v stredu schválila každoročný Zákon o autorizácii národnej obrany (NDAA), po mnohých rokovaniach z neho tentoraz vypadlo pokračovanie financovania Ukrajiny, ako upozornila veľvyslankyňa Oxana Markarovová.

Legislatíva podľa ukrajinskej veľvyslankyne v USA neobsahuje ustanovenia o predĺžení platnosti programu pôžičiek pre Ukrajinu v rámci Iniciatívu na podporu bezpečnosti Ukrajiny, hoci Senát v návrhu zákona na tento účel vyčlenil 300 miliónov dolárov.

„Návrh NDAA schválený Senátom obsahoval ustanovenia o predĺžení platnosti zákona o pôžičke a prenájme na obranu ukrajinskej demokracie a veľvyslanectvo sa o to aktívne zasadzovalo. Návrh zákona schválený Snemovňou reprezentantov však takéto ustanovenia neobsahuje,“ pripomenula Markarovová v príspevku na Facebooku.

„Príslušné ustanovenie nebolo zahrnuté do konsolidovaného znenia návrhu zákona. Veľvyslanectvo naďalej aktívne pracuje na zachovaní tohto mechanizmu, s ktorým sa počíta aj v dvojstrannom a dvojkomorovom zákone Stand with Ukraine,“ dodala.

Snemovňa schválila zákon 281 hlasmi, proti bolo 140 kongresmanov, pričom 200 podporujúcich hlasov dodali republikáni, pripomenul denník Hill. Zástupca republikánskeho lídra v Senáte John Thune z Južnej Dakoty avizoval, že balík v celkovej hodnote 883,7 miliardy dolárov by sa mohol dostať na rokovanie začiatkom budúceho týždňa.

Rozsiahly balík zahŕňa 14,5-percentné zvýšenie platov pre mladších poddôstojníkov a 4,5-percentné zvýšenie pre všetkých ostatných príslušníkov. V pripomienkovom konaní však z návrhu vypustili články o „genderovo potvrdzujúcej starostlivosti“ pre rodinných príslušníkov či možnosť umelého oplodnenia pre ženy v armáde. Je preto otázne, či končiaca demokratická väčšina v Senáte za tento návrh zahlasuje.

NDAA však obsahuje ustanovenia s obojstrannou podporou, ako je posilnenie vojenskej prítomnosti USA v indo-pacifickom regióne či zriadenie fondu pre Taiwan. Ten je kópiou ukrajinskej iniciatívy, má umožniť posielanie zbraní ostrovnému štátu prostredníctvom priamych nákupov od súkromníkov.

Návrh zákona financuje aj kľúčové programy a iniciatívy a načrtáva kroky na obstaranie siedmich vojnových lodí a výrobu približne 200 lietadiel a viac ako 300 vozidiel.

(sab)

  |  

Integrovaný dopravný systém v Bratislavskom kraji zvýši ceny cestovného

Ceny od 1. marca 2025 budú navýšené o zvýšenú DPH, transakčnú daň a infláciu.

Zvyšovanie je vynútené konsolidačným balíčkom vlády. Na štvrtkovom rokovaní bratislavského mestského zastupiteľstva to v rámci rozpravy o rozpočte hlavného mesta na budúci rok avizoval riaditeľ magistrátu Ctibor Košťál.

Poznamenal, že vyrovnanie sa s negatívnymi dosahmi vládneho konsolidačného balíčka spôsobuje samosprávam po celom Slovensku problémy pri zostavovaní budúcoročného rozpočtu. Potrebu zvýšenia cestovného už podľa neho avizoval Bratislavský samosprávny kraj (BSK) aj Železničná spoločnosť Slovensko, preto v rámci integrovaného dopravného systému dospeli k predmetnej dohode.

"Našou prioritou bolo minimalizovať dosahy na obyvateľov, preto rozpočet neobsahuje žiadne zvýšenie poplatkov a nebudeme zvyšovať ani dane z nehnuteľnosti. V prípade prevádzky MHD sa však zapracovaniu dosahov vládneho balíčka do cien cestovného už vyhnúť nedá, skonštatoval Košťál.

V praxi to znamená, že najpoužívanejší 30-minútový cestovný lístok stúpne o desať centov, čiže v prípade papierového lístka z 1,10 eura na 1,20 eura. Predstavuje to navýšenie približne o desať percent. Rovnako o desať percent stúpne aj ročná električenka, a to na 263 eur. Hlavé mesto pritom poukazuje na to, že aj po zvýšení bude stáť menej, ako stála v roku 2018.

Zvyšné cestovné lístky stúpnu v priemere o 12,6 percenta. Jedinú výnimku v tomto predstavujú žiacke električenky, ktoré zostanú na rovnakej cene, ako sú v súčasnosti, teda nezdražejú vôbec.

"Konsolidácia má dosahy nielen na dopravný podnik a samosprávy, ale má negatívny vplyv na rodiny a najmä rodiny s deťmi. Časť z ich zvýšených nákladov preto mesto preberá na seba a cestovanie verejnou dopravou im nebude zvyšovať," odkazuje magistrát.

(tasr)

  |  

Putin na Trumpovu januárovú inauguráciu doposiaľ pozvaný nebol

Novozvolený prezident USA Donald Trump doposiaľ nepozval ruskú hlavu štátu Vladimira Putina na svoju januárovú inauguráciu, uviedol vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Televízna stanica CBS News už v stredu informovala s odvolaním sa na viaceré zdroje, že Trump pozval aj čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga.

Čínske veľvyslanectvo vo Washingtone túto správu agentúre TASS bezprostredne nepotvrdilo. Inaugurační úradníci podľa CBS pripravujú plány na účasť ďalších zahraničných hodnostárov na slávnostnej prísahe.

Trump pozval Siho v novembri krátko po prezidentských voľbách, tvrdia zdroje. Nie je však jasné, či čínsky líder pozvánku prijal. Členovia tímu novozvoleného prezidenta nadhodili aj možnosť prítomnosti iných lídrov na ceremónii 20. januára.

Maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý má s Trumpom dobré vzťahy a ktorý ho tento týždeň navštívil v jeho rezidencii Mar-a-Lago, "stále zvažuje" účasť, uviedol zdroj oboznámený s plánmi Orbána podľa CBS News.

Na inaugurácie prezidentov USA obvykle pozývajú veľvyslancov a iných diplomatov. Záznamy amerického ministerstva zahraničných vecí od roku 1874 ukazujú, že doteraz sa na tomto slávnostnom odovzdávaní moci zahraničný líder ešte nezúčastnil, dodala televízna stanica.

(tasr)