Daniel Kaiser

Dnes už sú popísané neskoršie manévre čínskej strany, ako ničenie vzoriek vírusu, vie sa, že už v novembri 2019 trojica vedcov z Wuchanského virologického inštitútu ochorela chorobou s príznakmi neskôr typickými pre COVID-19. Isteže, dôkaz na úrovni dymu z hlavne pištole nie je a zrejme nikdy nebude. Donald Trump ale bez ohľadu na to v mene sveta žiada od Číny desať biliónov dolárov ako kompenzáciu za nesmierne škody spôsobené vírusom a lockdownami (ktoré Peking dosť agresívne promoval).

Hypotéza lab-leaku je v obehu skoro rovnako dlho ako vírus samotný, až do tohtoročnej jari jej však bolo dovolené pohybovať sa iba na okraji verejného priestoru. Donald Trump sa jej chopil vlani v apríli, ale nepracoval s ňou nijako systematicky. Neskôr sa na ňu dalo naraziť najskôr na weboch a v časopisoch považovaných za konšpiračné, ultrapravicové, extrémistické.

Pomyselnú čiaru do salónu teória prekročila až tento rok v apríli, či už obsiahlym rozborom bývalého vedeckého redaktora New York Times Nicholasa Wadea, alebo textami v denníku Washington Post. V Bielom dome je medzitým pevne usadený Joe Biden, čo zjavne mnohým ľuďom, ktorí by nezniesli predstavu, že sa ich názor v niečom kryje s Trumpovým, umožnilo pozrieť sa na vec s otvorenou mysľou.

V mnohých z týchto objaviteľských článkov zaujal 3. júna dôležité miesto mesačník Vanity Fair. Najzaujímavejší je na ňom opis súbojov vnútri americkej vlády o to, či je vôbec prípustné prezidentovej obľúbenej hypotéze venovať pozornosť.