Jeho podpora padá nielen na Ukrajine, ale aj v Európe a západnom svete. Trump sa Zelenskému otáča chrbtom a pripravuje sa na rokovania s Putinom. Spojené štáty s financovaním a vyzbrojovaním Ukrajiny strácajú trpezlivosť. Pretože Ukrajina vojnu prehráva. Medzitým padla francúzska vláda, padá kanadská vláda, nemecká vláda, rakúska vláda… Popri tom prudko rastie sila národných strán. Z vojny, bojovej propagandy a energetickej krízy sú unavení nielen Američania, ale aj Európania.
Podpora vojny na Ukrajine, zo začiatku neotrasiteľná, slabne. Nielen Trump, ale aj nemecký kancelár Scholz chcú rokovať s Ruskom o mieri. Zelenskyj už nie je západná celebrita, ale západné bremeno.
Asi v tom bude jadro problému. A vysvetlenie, prečo sa Zelenskyj správa tak hrubo. Voči Trumpovi alebo Scholzovi si aroganciu nemôže dovoliť. Tak sa ventiloval útokmi na menších hráčov. V decembri opakovane urážal Orbána – za to, že rokoval s Putinom. V januári uráža Fica – opäť za to, že rokoval s Putinom.
Keď sa s Putinom stretne aj nový americký prezident, Zelenskyj sa už bude musieť trochu ovládať. Nie, v sporoch Zelenského s Ficom nejde len o plyn. Ide o niečo vážnejšie – o kolaps starej západnej stratégie na Ukrajine, čo môže Zelenskému zlomiť krk.
Zákaz rokovať s Ruskom a príkaz vyriešiť konflikt silou a víťazstvom Ukrajiny… To padá. Západní lídri odkazujú dve podstatné veci: budú rokovať s Ruskom a vo vojenské víťazstvo Ukrajiny už neveria.
Pre západných vojnových trollov to bude reputačný problém. Ukáže sa – už opäť – že sa roky mýlili a hlásali bludy. No pre Zelenského to bude existenčný problém.
Zelenskyj takmer od začiatku, od zvolenia v roku 2019, odmietal rokovania s Ruskom o mieri na Donbase a ochrane ruských menšín z východu Ukrajiny. Hlásal, že v prípadnom konflikte s Rusmi Ukrajina zvíťazí. A následne vstúpi do NATO.
Ukrajinský prezident odmietal rokovania a dohody v decembri 2021. Potom v januári 2022. A nakoniec ich odmietol aj v marci 2022, po iniciatíve Izraela sprostredkovať rýchle prímerie a ukončenie vojny, ktorá by mohla Ukrajinu zničiť.
Zelenskyj sa zakaždým rozhodol zle. Politika, ktorú robil za cenu obrovských strát ukrajinského národa, sa rozpadla. Ukrajina už nedokáže presadiť ani zákaz rozhovorov západných lídrov s Putinom, ani vojenskú porážku Ruska a udržanie území, ani vstup Ukrajiny do NATO…
Zelenskému však treba uznať, že to nie je len jeho chyba. V oveľa väčšej miere to bola chyba vlády Spojených štátov. A Západu, ktorý od roku 2014 hnal ukrajinskú vládu do konfliktu s Rusmi.
Najskôr ju hnal do vojenského konfliktu s Rusmi, respektíve ruskými menšinami z Donbasu (ukrajinskými občanmi). Potom do prípadného konfliktu s Ruskom. Priznal to minister Blinken, keď sa pochválil, že koncom roka 2021 – počas žiadostí Ruska o rokovania – Spojené štáty potichu dodali Ukrajine väčšie množstvo zbraní. Lebo namiesto dohôd podporovali „vyriešenie konfliktu silou“.
Západ roky ubezpečoval Ukrajinu, že jej bude vojensky pomáhať v takej miere, aby vojnu s Ruskom vyhrala. Dnes vieme, že Západ tieto sľuby nevie naplniť. A do veľkej miery z objektívnych dôvodov. Rusko je silnejšie než Ukrajina. A krajiny NATO nebudú riskovať priamu vojnu s Ruskom, lebo by mohla Západu spôsobiť fatálne škody.
Ak dnes Zelenskyj Ficovi posmešne vyčíta, že stratil zdravý rozum a že jeho stávka bola od začiatku prehratá, polemizuje tým sám so sebou.
Pripomeňme, že pred ukrajinskými voľbami 2019 bola línia Zelenského blízka línii Fica. Zelenskyj, v tom čase obľúbený herec a kandidát na prezidenta, sľuboval, že sa postará o rokovania s Ruskom a ukončí vojnu na Donbase. S týmto sľubom – mierovým sľubom – získal prezidentský mandát (2019).
Potom mu jeho západní spojenci veľmi rýchlo vysvetlili, že to od neho neočakávajú. Lebo ich plány s Ukrajinou vyzerajú inak. Nijaké rokovania, nijaké dohody s Ruskom, víťazný boj…
Dnes zas od zvoleného prezidenta Spojených štátov počúva opak. A reaguje na to vlastne celkom pochopiteľne: stráca nervy a kričí. Hlavne na tých, ktorí mu pred nos postavili zrkadlo.
