Pracovné stretnutia považskobystrickej a myjavskej samosprávy s Trenčianskym samosprávnym krajom, ktorých cieľom bolo zistiť, či by mohli prevziať župné nemocnice v Považskej Bystrici a Myjave, nepriniesli konkrétny výsledok.
Predmetom týchto stretnutí bolo vyjasnenie aktuálneho stavu krajských nemocníc, vyriešenie legislatívnych problémov, ktoré sú nevyhnutné pri prevode nemocnice na mesto, ako aj overenie reálneho stavu zdravotníckych zariadení. Trenčianska župa za ostatných desať rokov investovala do týchto nemocníc 60 miliónov eur, no dlhodobo ich nedokáže udržať.
Považská Bystrica ešte zabojuje
Podľa primátora mesta Považská Bystrica Karola Janasa, ktorý je aj župným poslancom a tiež poslancom Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR), ponuka mestám, aby prevzali tri krajské nemocnice, nebola zo strany zriaďovateľa nikdy mienená vážne.
„Asi nepočítali s tým, že mestá budú chcieť rokovať o prevode nemocníc. Pravdepodobne ich to nemilo prekvapilo. Napriek tomu pokračovali v príprave privatizácie nemocníc bez toho, aby o tom informovali dotknuté samosprávy a krajských poslancov,“ komentoval pre Štandard Janas.
Podľa neho sa Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) pravdepodobne zľakol odporu obyvateľov i časti poslancov, preto aktuálne pripravuje manažérsku zmluvu na tri až päť rokov a nie okamžitý priamy prenájom nemocníc.
„Dalo by sa to považovať za malé víťazstvo nás, čo sme proti privatizácii dlhodobým prenájmom nemocníc od začiatku protestovali,“ pokračoval primátor.
Po uplynutí spomínaného obdobia bude možné manažérsku zmluvu vypovedať a nemocnice ďalej neprenajímať. Vrátili by sa tak do riadiacej pôsobnosti TSK a kraj by si zachoval kontrolu nad rozsahom a kvalitou poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
„Napriek tomu odmietame aj manažérsku zmluvu, nakoľko ju považujeme za zlú, pre TSK nevýhodnú a umožňujúcu manažérovi a budúcemu prenajímateľovi meniť rozsah a kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti v kraji bez ďalšieho schvaľovania poslancov,“ doplnil štatutár Považskej Bystrice.
Považskobystrická radnica má naďalej záujem tamojšiu nemocnicu prebrať. V súčasnosti sa pripravujú legislatívne, ekonomické a materiálne podklady na to, aby sa to mohlo uskutočniť. Už aj kvôli obyvateľom mesta a regiónu, ktorí v drvivej väčšine odmietajú dlhodobý prenájom nemocnice súkromnému subjektu, ako aj akékoľvek iné otvorené či skryté formy privatizácie zdravotníckeho zariadenia.
„Skúsenosti z väčšiny iných miest, v ktorých boli nemocnice podobným spôsobom prenajaté ukazujú, že takýto krok bol nesprávny a rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti v daných samosprávach sa zredukoval,“ dodal primátor.
Podľa hovorkyne TSK Lenky Kukučkovej rokovania s mestom Považská Bystrica stále pokračujú, naposledy boli 13. januára doručené odpovede mesta na otázky zriadenej pracovnej skupiny.
Myjava neskladá zbrane
Ani na Myjave neskladajú zbrane. Tamojšiu fakultnú nemocnicu s poliklinikou chce prevziať mesto Myjava s okolitými samosprávami v regióne.
„Náš záujem je zabezpečiť kvalitnú, udržateľnú a čo možno najkomplexnejšiu zdravotnú starostlivosť. Nakoľko kroky TSK zatiaľ neboli také, že by nás presvedčili o týchto cieľoch a úplne nás ako samosprávu vylúčili z tohto procesu, tak sme pripravení nemocnicu prevziať,“ vyjadril sa pre nás myjavský primátor Ľubomír Halabrín.
Toho mrzí, že mali veľmi krátky čas na dôkladné oboznámenie sa so stavom NsP, pričom potenciálny záujemca o prevzatie zdravotnej starostlivosti si robil už niekoľko mesiacov audit priamo v nemocnici.
„Do dnešného dňa sme neboli vyzvaní k doplneniu alebo vysvetleniu našich odpovedí, resp. našich ďalších pripomienok k podmienkam ponuky, ktoré sa nám zdali nelogické, neprijateľné a išli dokonca proti deklarovanému cieľu, zabezpečiť kvalitnú a udržateľnú zdravotnú starostlivosť,“ pripomenul Halabrín.
Skritizoval TSK za to, že napriek deklarovanému postupu, že župa nebude hľadať iné riešenie, kým neuzatvoria rokovania so samosprávami, začala bez ich vedomia riešiť iný variant, tzv. dočasné manažérske riadenie.
Župa kritiku odmieta
Iniciatívu kraja rozbehnúť proces obchodnej verejnej súťaže na dočasné manažérske riadenie považuje za nešťastné rozhodnutie. Podľa neho by sa takéto veci nemali robiť bez účasti tých, ktorých sa to týka – to znamená samospráv.
„Samozrejme, že to má vplyv na atmosféru obyvateľov. Po prvé sú nervózni, nakoľko je neistota z tohto procesu. Niektorí rezignovali tradičným spôsobom: 'Aj tak sa už niekto rozhodol, preto, Pán Boh, opatruj nás, nech bude akokoľvek.' Chcú, aby sme im garantovali, že bude v oblasti zdravia o nich postarané,“ skonštatoval primátor.
Napokon, myjavská radnica dostala 10. januára výzvu na predloženie ponuky k prevzatiu župnej nemocnice. Lenže podľa Halabrína je tento krok diskriminačný, nakoľko už 27. januára má zastupiteľstvo župy rokovať o podmienkach zmluvy na výber manažérskej spoločnosti.
Pre zmenu stratégie župy sa nakoniec neuskutočnilo ani mimoriadne rokovanie mestského zastupiteľstva, ktoré sa malo konať 13. januára s cieľom riešiť prevzatie NsP Myjava.
Trenčianska župa kritiku zo strany myjavskej samosprávy odmieta. Podľa kraja nedostali od mesta žiadnu relevantnú ponuku týkajúcu sa prevzatia nemocnice. Navyše, portál TSK tvrdí, že mesto Myjava nedokázalo efektívne narábať ani s majetkom, ktorý si už s krajom vzájomne zamenilo a ktorý sa nachádza v areáli nemocnice.
Rozhodne krajské zastupiteľstvo
Župa na svojej stránke informuje, že sa snaží nájsť najlepšie riešenie pre svoje nemocnice, ktoré by zabezpečilo ich trvalú udržateľnosť v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ekonomickú efektívnosť. Z tohto dôvodu sa kraj paralelne pustil aj do prípravy obchodnej verejnej súťaže, v rámci ktorej bude na prechodné obdobie tri až päť rokov hľadať kvalifikovaného manažéra.
V prípade jeho osvedčenia ponechá nemocnice v nájme, čo znamená, že majetok nemocnice zostane naďalej majetkom TSK a nebude sa predávať. Kraj naopak očakáva ďalšie investície na zlepšenie podmienok nielen pre personál, ale hlavne pre pacientov z regiónu.
„Akékoľvek tvrdenia o neserióznom spôsobe komunikácie kraj dôrazne odmieta. Nie je teda pravdou, že hľadá riešenia, ako obísť samosprávy. Obchodnú verejnú súťaž župa pripravuje, aby si mohla jednotlivé ponuky samospráv a prípadných záujemcov z OVS porovnať. Následne zváži, čo bude najlepším riešením,“ informovali na portáli TSK.
Podmienky samotnej súťaže budú schvaľovať poslanci na januárovom zasadnutí župného zastupiteľstva. Na túto schôdzu chcú doraziť aj aktivisti a mestskí poslanci z Prievidze, Natália Svitková a Branislav Gigac. Tí spolu s ďalšími signatármi internetovej petície, ktorých je spolu takmer tritisíc, pod názvom Zachráňme bojnickú nemocnicu pred obchodníkmi so zdravím bojujú za to, aby NsP Prievidza so sídlom v Bojniciach neskončila v súkromných rukách.
O túto nemocnicu totiž neprejavili prievidzská ani bojnická samospráva záujem, lebo si ju z finančných dôvodov nemôžu dovoliť prevziať.
Ambície Agelu
Petičiari sa báli vstupu súkromného sektora, pričom v tejto súvislosti sa spomínala spoločnosť Agel. Mali obavu, že ak by župa dala nemocnicu do nájmu, súkromník by si ju potom prispôsobil tak, aby mal z nej zisk aj na úkor pacientov. Tento variant s nájmom je nateraz "v šuflíku", lebo aktuálne sa bude schvaľovať možnosť, či župa vypíše súťaž na manažérske riadenie svojich nemocníc.
Agel koncom minulého roka absolvoval trhové konzultácie s Trenčianskou župou. Naďalej má záujem pomôcť zdravotníckym zariadeniam v TSK, ale to, či sa prihlási do obchodnej verejnej súťaže, závisí od podmienok, ktoré si napokon stanoví kraj.
„Spoločnosť Agel je otvorená novým príležitostiam na akvizičný rast. Neustále sledujeme možnosti, ako investovať naše know-how a kapitál do rozvoja zdravotníctva na Slovensku, s cieľom zvyšovať kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre pacientov,“ priblížila nám zástupkyňa hovorkyne Agelu Jarmila Ševčíková.
Ako je to v ostatných župách?
Žilinská župa vlastní štyri nemocnice - v Trstenej, Dolnom Kubíne, Liptovskom Mikuláši a Čadci, jednu polikliniku a päť centier zdravotnej starostlivosti, teda bývalé zdravotné strediská.
„Neuvažujeme o modeli ako TSK, nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti sú riadené priamo ŽSK a štatutármi nemocníc, čo znamená, že kooperácia a spolupráca je na najvyššej úrovni s významným vplyvom na ich riadenie a poskytovanú kvalitu,“ podotkla pre Štandard hovorkyňa ŽSK Eva Lacová.
Podľa jej slov majú nemocnice s vyrovnaným hospodárením a zdroje z príjmu sú efektívne investované späť do zvyšovania kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Do týchto nemocníc bolo od roku 2018 investovaných spolu viac ako 26 miliónov eur, z toho vlastných zdrojov župa investovala cez 20 miliónov eur.
„Súčasne nielen modernizácia budov a pracovísk, ale aj zvyšujúci sa počet medicínskych výkonov a poskytovaných služieb svedčí o bezpečnosti a kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti v ŽSK pre našich obyvateľov,“ doplnila Lacová.
Košický samosprávny kraj síce vlastní budovy, v ktorých sa prevádzkujú nemocnice v Rožňave, Trebišove a Spišskej Novej Vsi, ale aktuálne nie je ich prevádzkovateľom. Prevádzku nemocníc zabezpečuje súkromný subjekt. V Michalovciach je vlastníkom budovy spoločnosť Nemocnica novej generácie Michalovce, ktorej je KSK 19-percentným akcionárom.
„KSK neuvažuje previesť vlastníctvo budov nemocníc iným subjektom. Spoločne s prevádzkovateľmi dlhodobo a systematicky pracujeme na ich modernizácii a zvyšovaní kvality poskytovaných služieb,“ priblížila pre nás hovorkyňa KSK Katarína Strojná.
Nitriansky samosprávny kraj nemá v zriaďovateľskej pôsobnosti žiadne ústavné zdravotnícke zariadenie. Nemocnice v Leviciach, Komárne a Zlatých Moravciach patria do siete Agelu a nemocnica v Topoľčanoch patrí do siete Svet zdravia.
„Všetky sú v dlhodobom prenájme. Uvedené nemocnice, okrem nemocnice v Zlatých Moravciach, predtým patrili pod VÚC. Zdravotná starostlivosť pacientov v týchto zariadeniach je na veľmi dobrej úrovni a nemocnice sú postupne rekonštruované a modernizované,“ skonštatovala pre redakciu Zuzana Vilčeková z komunikačného oddelenie NSK.
Bratislavský a Banskobystrický samosprávny kraj nie sú zriaďovateľom žiadnej nemocnice. Ani Prešovská župa nevlastní žiadnu nemocnicu. Je len 70-percentným zakladateľom Ľubovnianskej nemocnice so sídlom v Starej Ľubovni, ktorá funguje ako nezisková organizácia.
Vyjadrenie Trnavskej župy sa nám do uzávierky nepodarilo získať.