Preskočiť na obsah
  |  

Fico: Vítam Solákovo odstúpenie, to isté by mali spraviť šéfovia katastra a NCZI

Predstavitelia podľa premiéra zlyhali vo výkone svojej práce, ako povedal vo videu na Facebooku.

Predseda vlády Robert Fico (Smer) ocenil postoj prezidenta Policajného zboru Ľubomíra Soláka, ktorý skončil vo funkcii. „Vítam, že zobral na seba zodpovednosť za podcenenie prevencie v prípade vraždy profesorky a mladej študentky v Spišskej Starej Vsi,“ povedal premiér.

K rovnakému kroku vyzval aj šéfov ďalších dvoch inštitúcií, konfrontovaných v predchádzajúcich dňoch a týždňoch s kritikou ich činnosti. „Rovnaký krok očakávam od predsedu Úradu geodézie, kartografie a katastra Juraj Cellera v súvislosti s hackerským útokom na kataster a generálneho riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií Pavla Vršanského v spojitosti so zmätkami okolo vydávania e-receptov,“ vyhlásil Fico.

Solák skončil vo funkcii v sobotu s ohľadom na rozsah tragédie v Spišskej Starej Vsi. Dohodol sa na tom s ním minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý informoval aj o odvolaní riaditeľa Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Starej Vsi.

V tomto prípade sú dôvodom zistenia Úradu inšpekčnej služby, že obvodné oddelenie neprijalo dostatočné opatrenia napriek vedomosti o potenciálnom nebezpečenstve.

(tasr)

  |  

Trumpov vyslanec pre Blízky východ chce vysťahovať Gazanov z Pásma

Steve Witkoff, ktorý ešte pred inauguráciou Donalda Trumpa začal vyvíjať diplomatický tlak na izraelskú vládu, plánuje navštíviť Pásmo Gazy s cieľom udržať vývoj implementácie prímeria medzi Tel Avivom a Hamasom.

Vyslanec zvoleného prezidenta USA tiež plánuje byť v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch takmer stále „v regióne“, priblížil televízii NBC News anonymný predstaviteľ Trumpovho prechodového tímu s tým, že to „podčiarkuje“ vnímanie dohody o prímerí ako krehkej.

Návšteva palestínskej enklávy by Witkoffovi umožnila dozvedieť sa o tamojšej situácii z prvej ruky, pričom by sa nemusel spoliehať na vyjadrenia Izraela či palestínskeho militantného hnutia, vysvetlil zdroj. „Musíte to vidieť, musíte to cítiť,“ citoval Witkoffa.

Značná časť prechodového tímu, ktorý má na starosti pokojné odovzdanie moci, tiež podľa zdroja NBC rieši otázku presídlenia dvoch miliónov Gazanov. Tých by sa totiž mohla negatívne dotknúť „obnova Pásma Gazy“, ktorá je treťou fázou dohodnutého prímeria.

Medzi diskutovanými lokalitami, kam by mohli presídliť prakticky celú palestínsku populáciu, je napríklad Indonézia, doplnil predstaviteľ. Myšlienku vysídlenia Palestínčanov však NBC považuje za „veľmi kontroverznú“, a pripomína, že arabskí lídri z regiónu ju vnímajú ako prvý krok k tomu, aby ich Izrael prinútil opustiť ich územie.

V súčasnosti nie je jasné, koľko predstaviteľov Trumpovho prechodového tímu skutočne zvažuje tento plán, ktorý je podľa izraelského webu Times of Israel "úplne nerealistický".

(sab)

  |  

Izrael pokračuje v „cielených operáciách“ v Pásme Gazy

Najmenej osem ľudí zahynulo a ďalších 25 utrpelo zranenia v nedeľu pri izraelských útokoch v palestínskej enkláve, oznámil hovorca Úradu palestínskej civilnej ochrany Mahmúd Bassal.

Obranné sily Izraela (IDF) v nedeľu ráno pokračujú v náletoch, dronových a delostreleckých útokoch na Pásmo Gazy, kde malo v nedeľu o 7.30 SEČ nadobudnúť platnosť prímerie. To sa však nezačalo, keďže palestínske hnutie Hamas podľa Tel Avivu neodovzdalo zoznam rukojemníkov, ktorých plánuje prepustiť.

Predstaviteľ Hamasu medzitým uviedol, že hnutie zoznam odovzdá „každú chvíľu“, citovala vyhlásenie agentúra AFP. Portál Times of Israel doplnil, že militanti už poskytli mená troch žien.

Traja ľudia podľa Bassala zahynuli na severe palestínskej enklávy a ďalších päť zomrelo pri útokoch v meste Gaza. IDF uskutočňujú vlnu náletov v Pásme Gazy.

Úrad izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v nedeľu necelú hodinu pred plánovaným začiatkom prímeria oznámil, že Hamas neodovzdal zoznam rukojemníkov a prímerie sa preto nezačne v plánovom čase. Hovorca IDF následne vyhlásil, že armáda bude pokračovať v útokoch v Pásme Gazy, kým si Hamas nesplní svoju povinnosť a neodovzdá zoznam.

Podľa dohody o prímerí mená rukojemníkov by mali strany oznámiť aspoň 24 hodín pred plánovanou výmenou. Prvá výmena je plánovaná v nedeľu o 16.00 miestneho času (15.00 SEČ).

(tasr)

  |  

Merz vidí v návrate Trumpa príležitosť na obnovu vzťahov

Líder pravicovej CDU a kandidát na kancelára chce v prípade svojho zvolenia navrhnúť nastupujúcemu prezidentovi USA novú transatlantickú obchodnú dohodu o voľnom obchode, z ktorej „budú profitovať obe strany“.

Kandidát nemeckých kresťanských demokratov na kancelára vo februárových voľbách Friedrich Merz sa vyjadril optimisticky o nadchádzajúcom druhom funkčnom období prezidenta USA Donalda Trumpa. To podľa neho treba vnímať ako príležitosť otvoriť novú kapitolu v európsko-amerických vzťahoch, ako povedal pre týždenník Bild am Sonntag.

Predseda CDU chce v prípade svojho zvolenia za spolkového kancelára Trumpovi navrhnúť novú snahu o transatlantickú dohodu o voľnom obchode, z ktorej by podľa neho profitovali obe strany.

Generálny tajomník liberálov z FDP Marco Buschmann v citovaných novinách zdôraznil potrebu hospodárskeho vzostupu Nemecka. „Najlepším predpokladom pre rozumnú diskusiu s Donaldom Trumpom je pozícia sily. A nemecká sila bola vždy hospodárska sila,“ povedal Buschmann s tým, že Trump „nemá rešpekt pred slabochmi“.

Šéf sociálnych demokratov z SPD Lars Klingbeil vyjadril naopak z dosahov návratu Trumpa do Bieleho domu obavy. Upozornil, že USA budú za staronového republikánskeho prezidenta viesť s Nemeckom „boj o priemyselné závody“. Klingbeil zdôraznil pripravenosť na spoluprácu, no tiež potrebu bojovať za vlastné záujmy Nemecka.

Bývalý nemecký minister zahraničia Sigmar Gabriel (SPD) v príspevku pre Bild am Sonntag vyzval, aby sa Európa prestala sústreďovať na Washington, a namiesto toho pracovala na vlastnej hospodárskej, politickej a vojenskej sile. Pre Spojené štáty bude podľa neho zaujímavé len silné Nemecko a silná Európa.

(dpa, tasr)

  |  

Suchý rok 2024. SHMÚ zaznamenal výnimočne nízky úhrn zrážok

Rozdielne bolo oproti predošlému roku aj rozloženie zrážok, a meteorológovia počas zimy zaznamenali aj nedostatok snehovej pokrývky, priblížil Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ).

„Problém nedostatku zrážok sa prejavoval v druhom polroku. Výnimkou bol september,“ povedal Faško. V niekoľkých mesiacoch zaregistroval SHMÚ mimoriadne nízke úhrny zrážok a naopak, v júni a septembri v časti zrážkomerných staníc zaznamenali extrémne vysoké mesačné úhrny zrážok, napríklad v júni v Nitre 231 milimetrov a Nových Zámkoch 223 milimetrov, v septembri v Borinke 440 milimetrov a Perneku 414 milimetrov.

V niektorých etapách roka 2024 boli suché obdobia, ale aj lokálne povodne spôsobené búrkovými lejakmi. V septembri boli rozsiahlejšie povodne ako dôsledok výdatných dažďov. Išlo napríklad o extrémne vysoký päťdenný úhrn zrážok (395,4 milimetra) od 12. do 16. septembra 2024 v Borinke.

Vysoké teploty vzduchu a narušený ročný režim zrážok spôsobili v minuloročnej zime nedostatok snehovej pokrývky. Faško tvrdí, že na niektorých meteorologických staniciach zaznamenali najnižší počet dní so snehovou pokrývkou za rok. Ako príklad spomenul bratislavskú Kolibu, kde bol sneh jeden deň, a Poprad, ktorý mal sneh 32 dní.

Faško taktiež poukázal na vysokohorské oblasti a rozdiely vo výške snehovej pokrývky. Na Chopku bolo vlani 16. januára 190 centimetrov, aktuálne vo štvrtok tam bolo 91 centimetrov. Na Lomnickom štíte bolo minulý rok 206 centimetrov a tento rok 88 centimetrov. Podobný pokles je aj na Štrbskom Plese. „V podhorí Tatier je zaznamenaný úbytok snehovej pokrývky,“ skonštatoval Faško.

(tasr)

  |  

Začalo sa prímerie v Pásme Gazy. Hamas poskytol Izraelu mená rukojemníkov, ktorých prepustí

V Pásme Gazy v nedeľu o 11.15 h miestneho času (10.15 h SEČ) vstúpila do platnosti dohoda o prímerí medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas.

Dohoda medzi Hamasom a Izraelom, ktorá sa bude realizovať v troch fázach, umožní státisícom vysídlencov z Gazy vrátiť sa do svojich domovov a zaručí prísun humanitárnej pomoci. Izraelské sily sa taktiež z Pásma Gazy začnú postupne sťahovať. Obe strany počas prvej fázy začnú s prepúšťaním rukojemníkov. Informovali o tom agentúra AP a stanica BBC.

Dohodnuté prímerie malo začať v nedeľu o 8.30 h miestneho času (7.30 h SEČ). Necelú hodinu pred jeho začiatkom však kancelária izraelského premiéra Benjamina Netanjahua oznámila, že prímerie sa nezačne, pokiaľ Hamas neposkytne zoznam rukojemníkov, ktorí majú byť prepustení. Palestínska militantná skupina uviedla, že dôvodom oneskorenia odovzdania zoznamu mien sú "technické problémy".

Hamas už zverejnil tri mená

Militantné hnutie krátko na to vyhlásilo, že dnes prepustí tri rukojemníčky Romi Gonenovú, Emily Damariovú a Doron Steinbrecherovú.

Úrad premiéra Benjamina Netanjahua zároveň potvrdil, že Izrael oficiálne dostal zoznam rukojemníkov, ktorí majú byť dnes prepustení. Premiérova kancelária tvrdí, že bezpečnostné orgány v súčasnosti „preverujú podrobnosti“.

Tri civilné ženy boli zajaté ako rukojemníčky 7. októbra 2023 počas útoku Hamasu, pri ktorom bolo zabitých približne 1 200 ľudí a 251 unesených do Gazy. Gonenová bola unesená z festivalu Nova, zatiaľ čo Damariová a Steinbrecherová boli unesené zo svojich domovov v kibuci Kfar Aza.

Hamas by mal v prvej fáze prepustiť 33 rukojemníkov

Dohodu sprostredkovali Spojené štáty, Katar a Egypt po dlhých rokovaniach, ktoré trvali niekoľko mesiacov. Oznámili ju v stredu večer. Izraelská vláda oficiálne schválila uzavretie dohody o prímerí a výmene rukojemníkov s militantným hnutím Hamas na zasadnutí v piatok neskoro večer.

V prvej fáze prímeria má byť prepustených 33 izraelských rukojemníkov zadržiavaných Hamasom a viac ako 1 900 Palestínčanov z izraelských väzníc.

Televízia BBC doplnila, že v dohode o prímerí je uvedené, že mená rukojemníkov by mali strany oznámiť aspoň 24 hodín pred plánovanou výmenou. Prvá výmena je plánovaná v nedeľu o 16.00 miestneho času (15.00 SEČ).

Traja ministri pre uzavretie prímeria odstúpili z vlády

Pravicová strana Židovská sila Otzma Yehudit opúšťa koalíciu. Plní tak svoju hrozbu, že vystúpi, ak Izrael pristúpi na dohodu o prímerí s Hamasom v pásme Gazy.

Šéf rezortu národnej bezpečnosti Itamar Ben-Gvir a ďalší dvaja ministri Amichaj Elijahu a Jicchak Wasserlauf podali premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi rezignačné listy a „od tohto momentu strana Otzma Yehudit nie je členom koalície,“ uvádza strana vo vyhlásení.

V liste adresovanom Netanjahuovi Ben-Gvir chváli významné úspechy pod Netanjahuovým vedením, ale sťažuje sa na to, čo označuje za premiérovu „dohodu o kapitulácii pred terorizmom, ktorá prekračuje všetky ideologické červené línie“.

„K vládnemu stolu sa nevrátime bez úplného víťazstva nad Hamasom a úplnej realizácie vojnových cieľov,“ dodáva.

(tasr, sab, sak)