Preskočiť na obsah
  |  

Gašpar odmieta kritiku vyjadrenia o vystúpení z EÚ a NATO, hovorí o manipulácii médií

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) sa ohradil voči kritike jeho výrokov o možnosti vystúpenia Slovenska z EÚ a NATO.

Na sociálnej sieti uviedol, že médiá manipulujú jeho slová a snažia sa vyvolať polarizáciu spoločnosti.

„Smer nemá v tejto chvíli za prioritu a za cieľ vystúpiť z EÚ ani NATO, ale obidve tieto združenia sa vyvíjajú v čase. Preto musia ostať otvorené dvere pre krajné riešenie, ako je vystúpenie,“ napísal Gašpar. Dodal, že jeho vyjadrenia sú zneužívané na vytváranie hystérie.

Pripomeňme, že opozícia navrhla zakotviť členstvo Slovenska v EÚ a NATO do ústavy. Gašpar pripomenul, že Slovensko vstúpilo do oboch spoločenstiev na základe referenda a rovnakým pravidlom by sa malo riadiť aj prípadné vystúpenie.

Podľa Gašpara médiá prehliadajú dôležité témy a snažia sa manipulovať verejnosť. „Médiá sa snažia prekryť skutočnosť, že Šimečka v Kyjeve prisľúbil podporu vstupu Ukrajiny do NATO a vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu,“ uviedol. Zároveň odmietol, že by Smer podporoval vystúpenie z EÚ a NATO.

(mm)

  |  

Rokovania o plyne zmaril premiér cestou do Moskvy a výpadmi voči Zelenskému, tvrdí Šimečka

Rokovanie o tranzite plynu cez Ukrajinu na Slovensko je podľa progresívcov možné, Ukrajina a jej prezident Volodymyr Zelenskyj sú pripravení o tom so slovenskou stranou rokovať.

Ako výsledok piatkových rokovaní s predstaviteľmi Ukrajiny to na sobotňajšej tlačovej konferencii uviedli predstavitelia PS.

„Hlavnou témou našich stretnutí a rozhovorov s prezidentom Zelenskym a zástupcami ukrajinskej vlády bol tranzit plynu a možnosti obnovenia tohto tranzitu," informoval predseda PS Michal Šimečka. „Je v našom vnútroštátnom záujme, ale aj ekonomickom záujme, aby sme mali dobré vzťahy s Ukrajinou a konštruktívne vyriešiť problém s tranzitom plynu," dodal.

Podľa jeho slov prezident Ukrajiny je pripravený rokovať o otázke tranzitu. „Samozrejme, hovoríme o tranzite neruského plynu, ale takéto technické riešenie predpokladali aj medializované návrhy vlády," pripomenul Šimečka.

Predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer) vyzval, aby začal o konštruktívnej dohode na technickom riešení rokovať. Vyzval ho však na zmenu štýlu komunikácie.

Upozornil zároveň, že z rozhovoru s ukrajinským prezidentom vyplynulo, že to nebola ukrajinská strana, ktorá zmarila už predbežne dohodnuté riešenie, ako to tvrdí premiér. „Áno, rokovalo sa, ale zmaril to pán premiér svojou cestou do Moskvy a výpadmi voči prezidentovi Zelenskému," dodal líder opozičného hnutia.

Člen predsedníctva PS Ivan Korčok dodal, že na ukrajinskej strane bolo evidentne cítiť, že si vážia solidaritu a pomoc, ktorú Slovensko v ťažkej situácii poskytlo Ukrajine. „Zároveň sú však sklamaní a rozčarovaní z výpadov a invektív, ktoré od koaličných politikov zaznievajú na adresu Ukrajincov, ktorí sa bránia cudzej agresii," dodal. Zároveň skritizoval "obrovskú ekonomickú pasivitu" súčasnej vlády.

„Doteraz nikto z jej predstaviteľov nenavštívil Kyjev," upozornil. Zdôraznil, že intenzita a kvalita vzájomných slovensko-ukrajinských vzťahov majú význam pri spolupráci na obnove Ukrajiny po skončení vojenského konfliktu.

Predstavitelia PS zároveň popreli slová premiéra Fica, že by v rozhovore s ukrajinskými predstaviteľmi vyjadrili podporu vstupu Ukrajiny do NATO. „O tomto nebola reč, deklarovali sme podporu integračných ambícií Ukrajiny v prípade EÚ, je to aj v našom ekonomickom záujme," dodal Šimečka.

(tasr)

  |  

V Nemecku sa konala posledná rozlúčka s chlapcom zabitým pri útoku v Magdeburgu

Na smútočnom obrade v tamojšom Kostole svätého Petra sa podľa polície zúčastnilo približne 300 ľudí.

Ulicu pred kostolom ohradili. Smútiacim boli k dispozícii psychológovia a na mieste boli teiž dobrovoľní hasiči. Urnu po ceremónii mali uložiť na cintoríne v neďalekej dedine Warle.

Wolfenbüttel leží zhruba 80 kilometrov západne od Magdeburgu, kde 20. decembra 50-ročný Tálib al-Abd al-Muhsin krátko po 19.00 h v prenajatom vozidle vrážal do ľudí na vianočných troch. Jeho čin si vyžiadal šesť mŕtvych (päť žien vo veku od 45 do 75 rokov a zmieneného deväťročného chlapca) a 299 zranených. Policajti ho bezprostredne po útoku zadržali.

Útočník pochádza zo Saudskej Arábie a pracoval ako psychiater. V Nemecku žije od roku 2006, v roku 2016 získal štatút politického utečenca. Na sociálnych sieťach zdieľal extrémistické postoje a Rijád tvrdí, že pred ním nemecké úrady opakovane varovala.

V Nemecku dokonca voči nemu prebiehalo dovedna 14 vyšetrovaní, z ktorých väčšina bola zastavená, informoval vo štvrtok Spolkový kriminálny úrad (BKA). Dvakrát bol podľa BKA aj právoplatne odsúdený, naposledy deň pred útokom v Magdeburgu, a to za zneužívanie tiesňovej linky.

Magdeburg navštívil vo štvrtok nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, aby vyjadril sústrasť pozostalým a vďaku záchranárom, s ktorými sa stretol.

(tasr, dpa)

  |  

Americký Fed vystupuje z Globálnej siete za ekologizáciu finančného systému

Rozhodnutie oznámila v piatok, tri dni pred pred nástupom Donalda Trumpa do funkcie prezidenta.

Globálna sieť za ekologizáciu finančného systému podľa vlastných údajov po vystúpení amerického člena združuje 143 centrálnych bánk a úradov bankového dohľadu na celom svete. Fed, ktorý plní v USA úlohu centrálnej banky, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že čoraz širšie kompetencie skupiny prekračujú jeho zákonný mandát.

Fed sa k iniciatíve pripojil v roku 2020. Šéf Fedu Jerome Powell v apríli 2024 vyhlásil, že centrálna banka by sa nemala venovať politicky citlivým otázkam, akou je zmena klímy, pokiaľ si chce zachovať dôveryhodnosť. Rozhodovanie o verejných financiách a politicky citlivých otázkach, akou je zmena klímy, je úlohou volených predstaviteľov a Fed poverenie v tomto zmysle nedostal, uviedol v tom čase Powell.

Trump zloží prísahu ako 47. prezident USA v pondelok. V minulosti kritizoval snahy vlád a nadnárodných organizácií o zavedenie globálnych štandardov v oblasti ochrany klímy. Počas jeho prvého mandátu USA v roku 2019 odstúpili od Parížskej klimatickej dohody, ktorú v roku 2015 podpísalo takmer 200 krajín.

(tasr, afp, reuters)

  |  

Danko by sa mal venovať skutočným problémom Slovenska, reaguje Čaputová

Bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová zareagovala na výzvu SNS, aby zverejnila príjem za svoju činnosť na americkej Stanfordovej univerzite.

Vyjadrila sa tak i k upozorneniu národniarov, že ak svoje príjmy nezverejní, SNS navrhne novelu zákona, ktorá by zaviazala všetkých s doživotnou rentou od štátu podávať každoročne daňové priznania.

„Majetkové priznanie do zákona netreba zavádzať, aj tento rok je to moja zákonná povinnosť, i keď už nie som ústavný činiteľ," poznamenala exprezidentka.

SNS v sobotu vyzvala Čaputovú, aby zverejnila svoje príjmy za činnosť na prestížnej americkej univerzite. Má sa tak vyhnúť „všetkým podozreniam, súvisiacim s účelovosťou jej pobytu v USA".

(tasr)

  |  

Erik Kaliňák: Ak sa neurovnajú konflikty, hrozí otvorenie koaličnej zmluvy

V diskusnej relácii STVR Sobotné dialógy sa stretli expremiér úradníckej vlády Ľudovít Ódor s europoslancom Erikom Kaliňákom.

Ak sa koaličným partnerom nepodarí urovnať vnútorné konflikty, tak bude podľa europoslanca a predseda Zboru poradcov predsedu vlády Kaliňáka zo Smeru potrebné otvoriť koaličnú zmluvu. V reakcii na to expremiér a poslanec Európskeho parlamentu Ódor skonštatoval, že malé zmeny nepomôžu. Podľa neho je aktuálna vláda historicky najhoršia a mala by skončiť.

Kaliňak si myslí, že ak sa nepodarí vnútrokoaličné spory vyriešiť do marca, udalosti naberú rýchlejší spád. "Nehovorím o rekonštrukcii vlády, hovorím o otvorení koaličnej zmluvy, ktorá potom bude viesť asi k nejakým posunom na ministerstvách. Nie preto, že by bola vláda neschopná," ozrejmil.

Predčasné voľby však jeho diskusný oponent neočakáva, bude sa však podľa neho o nich diskutovať v rámci koalície. Na margo pokusu o odvolávanie predsedu vlády Roberta Fica sa jeho stranícky kolega vyjadril, že neočakáva, že sa to na najbližšej schôdzi opozícii podarí. Dodal, že strana Smer robí všetko preto, aby koalícia fungovala.

Podľa Ódora sú aktuálne ohrozené národnoštátne záujmy Slovenska, preto opozícia nemá veľa možností a jednou z nich je práve podanie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde SR. Je presvedčený, že iný názor na zahraničnopolitické smerovanie Slovenska má nielen opozícia, ale aj niektorí členovia strany Hlas-SD.

Zdôvodnenie, že Fico sa snaží vytiahnuť Slovensko z Európskej únie (EÚ) a Severoatlantickej aliancie (NATO), považuje Kaliňák za scestné. "Našim domovom je EÚ, našim domovom je organizácia NATO, ale vnímame aj ďalšie svetové strany sveta, kde sa snažíme ekonomicky budovať ďalšie vzťahy," deklaroval.

V súvislosti s útokom na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi sa diskutujúci dotkli aj polarizácie spoločnosti a napätej politickej atmosféry. Obaja vyjadrili sústrasť pozostalým tragédie a zaželali rýchle uzdravenie zranenej študentke.

Vinníkov za aktuálny stav vidí Kaliňák do veľkej miery v opozícii, spomenul však aj médiá. Ódor reagoval, že aj opozícia aj koalícia by sa mala zdržať akýchkoľvek vulgarizmov voči druhým ľuďom. "Môj taký naozaj osobný názor je, že keby v politike neboli pán Fico a pán Matovič, tak máme u nás o polovicu menej agresivity," skonštatoval.

Ódor sa obáva nevyspytateľnosti Trumpa

Diskutovalo sa aj o vplyve novozvoleného amerického prezidenta. Nástup Donalda Trumpa do čela americkej administratívy vyvoláva podľa Ódora obavy z neistoty, ktorú spôsobuje nevyspytateľnosť nového šéfa Bieleho domu. Poukázal pritom na riziko zhoršenia obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a USA.

Jeho oponent si naopak myslí, že Trump je čitateľný, záleží však na schopnosti predstaviteľov EÚ byť jeho rovnocenným partnerom. "Už v rámci svojho prvého mandátu sa Donald Trump snažil zasahovať do voľného obchodu a sprísňovať ochranu amerického trhu," upozornil Ódor, ktorý registruje prezidentove vyhlásenia v podobnom duchu aj v súčasnosti.

Vníma preto možnú bezpečnostnú obavu. "To zasa vychádza z nie celkom čitateľných vyhlásení v oblasti medzinárodnej spolupráce a NATO," priblížil.

Kaliňáka naopak nijako neprekvapuje Trumpovo úsilie výrazne posilňovať americké obchodné záujmy a to aj v prípade, že by to malo ísť na úkor Európy. Riziko vidí skôr na strane tých, ktorí budú obhajovať záujmy EÚ. "Mňa nevyrušuje Donald Trump, mňa skôr desí, že na druhej strane je Ursula von der Leyenová, najznámejšia americká lobistka, ktorá doteraz urobila minimum pre konkurencieschopnosť Európy," dodal.

Obaja europoslanci zhodnotili ako nereálne Trumpove požiadavky, aby členské štáty NATO zvýšili svoje príspevky na obranu na päť percent HDP. Podľa Ódora sa Európa musí koncentrovať na vyššiu efektivitu vzájomnej spolupráce v oblasti obrany a bezpečnosti, prínos v tejto oblasti si sľubuje aj od nového eurokomisára pre obranu.

Kaliňák mieni, že je načase zrušiť sankcie EÚ voči Moskve. Upozornil pritom, že sankcie nielenže nedocielili to, aby Rusko ukončilo vojnu, ale okrem ruskej poškodili aj ekonomiky členských krajín únie, vrátane Slovenska. "Hľadám možnosti občianskej iniciatívy, aby sa Európska komisia musela zaoberať zrušením sankcií," povedal.

Obaja poslanci sa zhodli v tom, že rusko-ukrajinský konflikt je potrebné ukončiť čo najskôr. Ódor si cení, že Ukrajinci majú stále odhodlanie brániť sa a bojovať za svoju krajinu. Myslí si, že prezident Volodymyr Zelenskyj požíva doma i medzi lídrami EÚ veľkú autoritu.

Kaliňák naopak skritizoval Zelenského odkazy premiérovi Robertovi Ficovi. Na druhej strane ocenil komunikáciu a úsilie o dobré slovensko-ukrajinské vzťahy zo strany predsedu vlády Ukrajiny Denysa Šmyhaľa. Spoločné medzivládne rokovania budú podľa neho pokračovať.

(tasr)