Preskočiť na obsah
  |  

Šéf katastra Celler skončil vo funkcii. SaS žiada rezignáciu ministra Takáča

Juraj Celler sa v pondelok vzdal funkcie. Vymenovali ho vlani na návrh ministerstva pôdohospodárstva.

Predseda Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) SR tak podľa vlastných slov urobil pre zachovanie stability a dôveryhodnosti úradu.

Údajná komunikácia s hekermi

"Toto rozhodnutie prijímam s plným vedomím zodpovednosti, ktorú táto funkcia nesie, a s cieľom zabezpečiť, aby úrad mohol naďalej efektívne a transparentne plniť svoje poslanie v prospech občanov Slovenskej republiky," vyjadril sa Celler.

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) označil v nedeľu Cellera za osobu, ktorá je "súca na odvolanie", a ostro kritizoval jeho údajné rokovanie s hekermi. "Kto mu dal mandát na to, aby si dopisoval s tými, ktorí nás vydierajú?" pýtal sa Taraba v relácii TA3 V politike.

Celler však rázne poprel, že by si písal s hekermi, a tvrdí, že jeho účet mohol byť nabúraný. "Nikdy. Nepísal som si. Musel mi niekto nabúrať účet. Osobne si myslím, že to mohol byť aj niekto zvnútra od IT," povedal pre TA3.

Opozícii to nestačí

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) krok Juraja Cellera privítal. "Ak niekto na svojej pozícii zlyhá, musí odísť," uviedol na sociálnej sieti.

Poslanec Národnej rady SR Ján Hargaš (PS) považuje odchod Cellera za neskorý. "Politickú zodpovednosť nemôže niesť úradník. Ide o najväčší kybernetický útok na štát, aký si pamätáme. Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok a Richard Raši napriek tomuto úbohému pokusu problém ututlať, dobre vedia, že sa im to nepodarí," uviedol Hargaš.

Pripomenul, že koaliční politici hekerský útok na kataster spočiatku ignorovali, potom podľa neho klamali, že kataster už začína fungovať a dodnes verejnosti "nepovedali pravdu o tom, k akým citlivým údajom sa hekeri dostali a čo s nimi spravili". Vyhlásil, že zodpovednosť za incident nesie celá vláda.

Za situáciu na katastri musí podľa strany SaS niesť následky aj minister, ktorý Cellera na pozíciu nominoval - minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer).

"Kataster stále nie je úplne funkčný a komplikuje situáciu nielen občanom, ale aj samosprávam. Napriek tomu, že vláda mohla odvolať šéfa katastra okamžite, počúvali sme takmer dva týždne výhovorky, ako nikto za nič nemôže,“ uviedol predseda SaS Branislav Gröhling.

Dodal, že premiéra vyzvali k ráznejším krokom. „Ten miesto odvolania Juraja Cellera nahrával video, aby šéf katastra odstúpil sám. Vládna koalícia sa absurdne zbavuje zodpovednosti, miesto razantného konania sme svedkami zahmlievania a netransparentného informovania verejnosti," uviedol.

Strana zároveň podľa poslanca Alojza Hlinu (SaS) považuje za absurdné informácie, že Celler údajne komunikoval s hekermi. Zdôraznil, že minister životného prostredia Taraba však tieto informácie nemá odkiaľ mať.

(tasr)

  |  

Čínsky viceprezident sa stretol s Muskom, chcú prehĺbiť ekonomické vzťahy

Chan Čeng sa po stretnutí s americkým technologickým magnátom Elonom Muskom stretol aj s viceprezidentom J. D. Vanceom.

Čínsky viceprezident Chan sa pred pondelkovou účasťou na inaugurácii amerického prezidenta Donalda Trumpa stretol v nedeľu s Muskom a ďalšími americkými podnikateľmi.

V nedeľňajšom rozhovore s Muskom Chan podľa agentúry Sinchua vyzval spoločnosť Tesla a ďalšie americké firmy, aby "využili príležitosť a zdieľali výsledky rozvoja Číny a aby novým a významnejším spôsobom prispeli k podpore čínsko-amerických hospodárskych a obchodných vzťahov".

Musk potvrdil, že Tesla má záujem o "prehĺbenie investičnej spolupráce s Čínou" a tiež chce zohrávať "aktívnu úlohu" v rámci obchodu medzi obomi krajinami.

Americký miliardár a výkonný riaditeľ spoločnosti Tesla a SpaceX sa teší popularite v Číne. Pre Teslu ide o významný trh. Spoločnosť tam má jednu zo svojich gigafabrík a snaží sa konkurovať rýchlo rastúcim domácim výrobcom.

(tasr, afp)

  |  

Južná Kórea vyčlení takmer 240 miliárd eur na zmiernenie vplyvu Trumpovej politiky

Ministerstvo financií v Soule prisľúbilo rekordnú finančnú podporu pre exportérov, podľa pondelkového vyhlásenia, ktoré citovali agentúry AFP a Reuters, venuje podnikom vyvážajúcim skrze štátne banky 360 biliónov wonov.

Juhokórejská vláda tieto subvencie odôvodnila „vonkajšou neistotou“ v exporte, ktorú má spôsobiť prísna colná politika nastupujúceho prezidenta Donalda Trumpa. „Existujú obavy, že vonkajšia neistota sa pod nastupujúcou vládou USA zvýši a nepriaznivo ovplyvní export,“ napísal rezort financií v správe.

Ministerstvo tiež uviedlo, že zvýši podporu poistenia, aby zabránilo kolísaniu výmenných kurzov, na 1,4 bilióna wonov z vlaňajších 1,2 bilióna wonov. Zvýšia sa aj výdavky na vládne projekty.

Medzi odvetvia, ktoré sú obzvlášť ohrozené novou politikou USA, patria polovodiče a batérie, poznamenalo ministerstvo, zatiaľ čo sektory obrany, jadrovej energie a výstavba lodí čelia menším rizikám, keďže je tam priestor pre spoluprácu so Spojenými štátmi.

Zvolený americký prezident Trump, ktorý sa ujme úradu neskôr v pondelok, sľúbil clá na všetok dovoz, pričom vyhlásil, že plánuje zvlášť vysoké clá na dovoz z Číny, Mexika a Kanady, čo ovplyvní aj juhokórejské spoločnosti, ktoré majú továrne v týchto krajinách.

Ekonómovia majú obavy, že Trumpova administratíva zavedie tvrdšiu obchodnú politiku aj voči Južnej Kórei po tom, čo vykázala v roku 2024 rekordne vysoký prebytok v obchode s USA vo výške 55,7 miliardy dolárov (54,09 miliardy eur), o 25,4 percenta viac ako v roku 2023.

Kórejské združenie zahraničného obchodu, najväčšia skupina exportujúcich spoločností v krajine, predpokladá, že rast exportu sa v tomto roku spomalí na 1,8 percenta. Vývoz z Južnej Kórey sa vlani zvýšil o 8,1 percenta na rekordných 683,7 miliardy dolárov, pričom export do USA vzrástol o 10,4 percenta.

(tasr)

  |  

Washington Post: Káble v Baltskom mori nepoškodili na pokyn Rusov

Vyšetrovatelia zo Spojených štátov a pobaltských krajín nemajú žiadne dôkazy o tom, že by za útokom stála Ruská federácia.

Poškodené káble na dne Baltského mora majú údajne na svedomí zle udržiavané lode a neskúsené posádky námorníkov.

Podľa amerického denníka Washington Post poškodenie telekomunikačných káblov medzi Fínskom a Estónskom spôsobila séria nehôd súvisiacich s mizerným stavom miestneho námorníctva.

„Doteraz zhromaždené dôkazy poukazujú na nehody, nie na ruskú sabotáž,“ povedal vysoký predstaviteľ európskej spravodajskej agentúry. Kritici z Pobaltia tvrdia, že toto obvinenie je jednou z „typických hybridných operácií“ Moskvy a prípad nie je uzavretý.

Podľa WP vyšetrovatelia z viacerých krajín vrátane USA zistili, že za incidentmi pravdepodobne stáli neskúsené posádky a zle udržiavané lode. Škody mali spôsobiť náhodne pri plavbe so spustenými kotvami, nie na pokyn Moskvy.

Za posledných 18 mesiacov došlo k viacerým vážnym poškodeniam podmorskej infraštruktúry. Patrí medzi ne aj incident z októbra 2023, keď loď Newnew Polar Bear registrovaná v Hongkongu poškodila plynovod vo Fínskom zálive.

K zatiaľ poslednému incidentu došlo začiatkom decembra 2024, keď ruský ropný tanker Eagle S pretiahol kotvu cez elektrické a telekomunikačné káble medzi Fínskom a Estónskom.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.

  |  

Fico odcestoval do Turecka, chce tam spečatiť strategické partnerstvo

V Ankare sa Robert Fico stretne s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom.

Predseda vlády SR Robert Fico (Smer) odcestoval v pondelok ráno na oficiálnu návštevu Tureckej republiky. Sprevádza ho delegácia ministrov a podnikateľov. Hlavným cieľom cesty je potvrdenie kvality bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskom a Tureckom a ich povýšenie na úroveň strategického partnerstva.

Na návštevu Turecka s premiérom odleteli podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák (Smer), podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) či minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer).

Rokovať budú o zintenzívnení ekonomickej spolupráce medzi oboma krajinami, ale aj o aktuálnej situácii vo svete. Počas stretnutia budú podpísané viaceré bilaterálne zmluvy.

V rámci návštevy sa premiér zúčastní aj na pietnom akte položenia venca v Mauzóleu Mustafu Kemala Atatürka.

(tasr)

  |  

Trump nariadil zabezpečiť ihneď po inaugurácii rozhovor s Putinom

S odvolaním sa na americkú stanicu CNN o tom v pondelok informovala ruská tlačová agentúra TASS.

Jednou z tém rozhovoru má byť diskusia o možnom osobnom stretnutí oboch lídrov v najbližších mesiacoch s cieľom vyriešiť vojnový konflikt na Ukrajine.

Poradcovia nastávajúceho prezidenta USA podľa medializovaných správ pripravujú rozsiahlu sankčnú stratégiu proti Rusku, Iránu či Venezuele, ktorú plánuje Biely dom využiť v prípade odmietania rokovaní medzi Kyjevom a Moskvou zo strany ruského prezidenta.

Trump zároveň 7. januára pripustil, že vyriešenie konfliktu na Ukrajine môže trvať dlhšie ako 24 hodín, ktoré avizoval počas predvolebnej kampane.

V kampani pred novembrovými prezidentskými voľbami v USA Trump niekoľkokrát deklaroval, že dohodu medzi Ruskom a Ukrajinou dosiahne hneď v prvý deň jeho nástupu do funkcie, ak nie skôr. Koncom októbra však urobil posun vo svojej rétorike a začal hovoriť, že vojnu dokáže vyriešiť „veľmi rýchlo“.

(mja)