Počúvali sme, že Ukrajina a Západ musia vojensky zvíťaziť, inak sa vraj Rusko nezastaví. Počúvali sme, že rokovania s Ruskom sú neprijateľné a konflikt sa vraj nemôže vyriešiť inak ako silou a oslobodením Ukrajiny. Počúvali sme, že kto tieto smelé (no nereálne) plány spochybňuje a radí rokovať o dohodách, je zradca, nepriateľ medzinárodného poriadku a Putinov agent.
Nakoniec prichádza priznanie, že všetko bolo inak. Úplne inak. Prezident Biden mal iné ciele ako víťazstvo Ukrajiny.
Samozrejme, Greenove tvrdenia treba vnímať v kontexte. Sú určené západnému publiku, ktoré by mohlo mať dojem, že Bidenova línia stroskotala. A prichádzajú v čase, keď Bidenovi progresívci s vráskou na čele končia vo vláde. Green sa snaží presvedčiť západné elity, že strategické plány Bidenovej vlády vlastne boli naplnené. Všetky tri.
Bol to dosť biedny pokus. Jeho slovám nemôžu zatlieskať ani skalní atlantickí trollovia. Už len preto, že by si protirečili, keďže roky mávali nad hlavami transparentmi „Ukrajina musí zvíťaziť“.
Nie, na toto Greenovi a jemu podobným nemôže skočiť nikto súdny. O niečo poctivejšie je priznať, že Bidenova línia – a s ňou aj línia trollov typu Dzurinda či Mikloš – sa naplno zrútila. A Green to len zaklincoval, keď potvrdil, že americká vláda vodila Ukrajincov za nos. A hnala ich do vojny, ktorá sa nemohla skončiť dobre.
Mimochodom, silne otázne sú aj tri „strategické ciele“ Bidenovej vlády, ktoré Green vyhlasuje za splnené.
Nie, Ukrajinu sa nepodarilo udržať ako slobodnú krajinu rozbehnutú do integrácie so Západom.
Ukrajina stratila suverenitu krátko pred vojnou v januári 2022, keď odmietla rokovať s Ruskom o politickom riešení vojny na Donbase, zastavení exodu ruských menšín z východu Ukrajiny a o vojenskej neutralite.
A zvyšky suverenity stratila v marci 2022, keď neposlúchla rady izraelského premiéra Bennetta, aby čo najskôr vyrokovala ukončenie bojov a mierové riešenie – lebo inak skončí a Západ jej aj tak nepomôže.
Dnes Ukrajina definitívne stráca východné územia obývané etnickými Rusmi. A západ Ukrajiny je v nútenej správe západných veriteľov. Tí na Ukrajinu naliali a nalievajú stovky miliárd dolárov, bez ktorých by neprežila. Ukrajinská vláda už nemôže robiť suverénne rozhodnutia. Musí poslúchať, inak vojensky aj finančne vyschne.
A odmena za to všetko – vstup Ukrajiny do NATO – vyzerá celkom nereálne.
Pokiaľ ide o „jednotu západných spojencov“, Green hovorí o želaniach, nie o výsledkoch. Jednotný a spoločný postup už nemajú ani odchádzajúca a nastupujúca americká vláda. Trump sľubuje zásadnú zmenu kurzu.
A nakoniec, reči o tom, ako sa Bidenovi podarilo zabrániť vojne NATO – Rusko sú trápne. NATO je vo vojne s Ruskom. A nielen v tej hybridnej. Krajiny NATO vykonávajú raketové ostreľovanie ruského vnútrozemia. Dodávajú nielen rakety a lietadlá – z ktorých sú odpaľované –, ale aj vojenský personál a spravodajské plánovanie.
Raketovú eskaláciu za hranice Ukrajiny, do ktorej sa hrnuli aktivistickí bidenovci s heslom „Ukrajina musí vyhrať“, brzdili dva faktory. Zdržanlivosť Ruska a víťazstvo Trumpa (ktoré asi prispelo k zdržanlivosti Ruska).
Jednoducho, pokusy vykresliť Bidenovu politiku ako úspešnú sú zúfalé.
Niekto by ich mohol poučiť, že majú právo mlčať, lebo všetko, čo povedia, môže byť použité proti nim.
