Preskočiť na obsah
Minúta  |  

FT: Dánsko je údajne v stave krízy po Trumpovom telefonáte ohľadom Grónska

Prezident USA rokoval s dánskou premiérkou o možnosti odovzdania najväčšieho ostrova, po jej odmietavom stanovisku sa údajne rozohnil, čím dal najavo, že kúpu myslí vážne.

Donald Trump v piatok absolvoval 45-minútový rozhovor s predsedníčkou dánskej vlády Mette Frederiksenovou, a hoci sa ani jedna strana k telefonátu nevyjadrila konkrétne, piati anonymní európski predstavitelia pre britský denník Financial Times (FT) zdôraznili, že sa skončil „veľmi zle“.

Americký prezident bol podľa nich agresívny a konfrontačný, a útočne reagoval na Frederiksenovej opakované vyjadrenie, že „Grónsko nie je na predaj“. V oficiálnej reakcii dánsky kabinet priznal, že nové osadenstvo Washingtonu DC má o ostrov „veľký záujem“.

Trump údajne nebol ochotný ustúpiť zo svojej požiadavky ani napriek kodanskej ponuke rozšírenia spolupráce v oblasti vojenských základní či ťažby minerálov vzácnych zemín – ktorých najväčšie ložiská na západnej pologuli sa nachádzajú práve v Grónsku.

„Bolo to hrozné,“ povedal jeden z anonymných zdrojov. „Bol veľmi tvrdý. Bola to studená sprcha. Predtým bolo ťažké brať ho vážne. Ale myslím si, že je to vážne a potenciálne veľmi nebezpečné,“ doplnil druhý.

Mnohí európski predstavitelia – najmä z členských štátov NATO – podľa FT dúfali, že Trumpove vyjadrenia o prevzatí kontroly nad Grónskom, ale i Kanadou či Panamským prieplavom, sú súčasťou vyjednávacej taktiky staronového prezidenta na získanie väčšieho vplyvu nad strategickými územiami amerického kontinentu.

Telefonát amerického prezidenta a dánskej premiérky „tieto nádeje zmaril“, dodali FT s tým, že to prehĺbilo krízu vo vzťahoch medzi spojencami v Aliancii.

„Zámer bol veľmi jasný. Oni [Američania, pozn. red.] to chcú. Dáni sú teraz v krízovom režime,“ povedal jeden z ľudí informovaných o telefonáte. „Dáni sú z toho úplne vydesení,“ priznal ďalší.

Bývalý dánsky úradník pre FT dodal: „Bol to veľmi tvrdý rozhovor. Pohrozil konkrétnymi opatreniami proti Dánsku, napríklad cielenými clami.“

Frederiksenovej kancelária „neuznáva interpretáciu rozhovoru, ktorú poskytli anonymné zdroje“, reagovala pre FT.

(sab)

Minúta  |  

Kybernetický útok na štátnu poisťovňu nevyústil do narušenia infraštruktúry

Všeobecná zdravotná poisťovňa situáciu naďalej monitoruje, ubezpečila.

Vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP) neprišlo k narušeniu infraštruktúry. Situáciu naďalej aktívne monitorujú. Poisťovňa to uviedla v súvislosti s piatkovým kybernetickým útokom.

„Môžeme potvrdiť, že nedošlo k ich narušeniu a ani k úniku či narušeniu integrity VšZP ani dát poistencov,“ deklarovala poisťovňa. Tvrdí, že má zavedené vysoké štandardy ochrany a jej infraštruktúra je viacnásobne zabezpečená rôznymi vrstvami ochrany, ktoré minimalizujú riziko úspešného prieniku.

„Všetky potrebné nástroje a bezpečnostné postupy sú v súčasnosti v pohotovosti, aby sme aj naďalej zaistili odolnosť našich systémov,“ priblížila VšZP.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) spolu s predsedom vlády Robertom Ficom (Smer) v piatok informovali, že proti Slovensku sa uskutočňuje ďalší masívny kybernetický útok, ktorého cieľom je štátna VšZP.

(tasr)

Minúta  |  

Červený kríž potvrdil ukončenie druhej fázy výmeny rukojemníkov v Gaze

Pracovníci medzinárodnej organizácie sa podieľali na preprave štyroch izraelských rukojemníčok z Pásma Gazy a časť z dvoch stoviek palestínskych väzňov do enklávy i okupovaného Predjordánska.

Červený kríž v sobotu potvrdil ukončenie druhej fázy prepustenia rukojemníkov a väzňov v rámci dohody o prímerí v Pásme Gazy. Jeho pracovníci prepravili štyri izraelské rukojemníčky z Gazy a časť z 200 Palestínčanov prepustených z izraelských väzníc. Informovala o tom agentúra Reuters.

Medzinárodný výbor Červeného kríža oznámil, že uskutočnil rozhovory s 200 osobami v izraelských zadržiavacích strediskách, aby posúdil ich zdravotný stav a potvrdil ich totožnosť. Výbor prepravil 128 z týchto väzňov do Pásma Gazy a Predjordánska, prepustenie a prepravu zvyšných mali na starosti miestne úrady.

Izraelská väzenská služba predtým potvrdila, že z väzníc prepustili podľa plánu všetkých 200 palestínskych väzňov výmenou za štyri izraelské vojačky, ktoré v sobotu prepustilo palestínske militantné hnutie Hamas.

Izraelská armáda však obvinila Hamas, že nedodržal podmienky prímeria, pretože na slobodu sa nedostala civilná rukojemníčka Arbel Jehudová. Hamas tvrdí, že ide o „technický problém“, pričom podľa zdrojov z hnutia je Jehudová nažive a prepustia ju v rámci tretej výmeny budúcu sobotu.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že do vyriešenia tejto záležitosti sa Palestínčania z Gazy nebudú môcť vrátiť na sever pásma.

Medzi 200 Palestínčanmi prepustenými v sobotu sú aj militanti, z ktorých viacerí si odpykávali doživotné tresty za účasť na útokoch s desiatkami obetí, vyplýva zo zoznamu zverejneného Hamasom.

Izrael uvádza, že osoby odsúdené za zabitie Izraelčanov sa nebudú môcť vrátiť domov. Približne 70 z nich podľa palestínskych úradov deportovali do Egypta, odkiaľ ich prepravia do iných krajín, pravdepodobne do Turecka, Kataru alebo Alžírska. Ďalších 16 poslali do Gazy a zvyšných prepustili v Predjordánsku.

Prímerie medzi Izraelom a Hamasom platí od 19. januára. V prvej z troch fáz, ktorá má trvať 42 dní, by malo dôjsť k prepusteniu 33 izraelských rukojemníkov výmenou za zhruba 1 900 Palestínčanov väznených v Izraeli, a tiež k postupnému sťahovaniu izraelských síl z Pásma Gazy smerom k hraniciam. Následne by sa malo začať nové kolo rokovaní o trvalom prímerí.

(tasr)

Minúta  |  

Obete útoku na vianočných trhoch v Magdeburgu dostanú odškodné za 25 miliónov eur

Peniaze majú pochádzať z fondu, ktorý zriadila spolková vláda, oznámila v sobotu hovorkyňa ministerstva spravodlivosti.

Obete minuloročného útoku na vianočnom trhu v meste Magdeburg na východe Nemecka by mohli dostať finančnú pomoc vo výške 25 miliónov eur z fondu zriadeného nemeckou vládou, citovala rezort spravodlivosti agentúra DPA.

Hovorkyňa potvrdila, že ministerstvo požiadalo Spolkový snem o schválenie prostriedkov. Komisár spolkovej vlády pre obete extrémistických a teroristických útokov odhaduje, že útok postihol viac ako 700 ľudí.

Minister spravodlivosti, dopravy a digitálnych záležitostí Volker Wissing oznámil finančnú podporu už v polovici januára. „Náš štát musí stáť pri obetiach,“ povedal vtedy pre DPA. Podľa Wissinga by však nemalo záležať na tom, či sa útok v Magdeburgu klasifikuje ako teroristický čin alebo nie.

Útok spáchal 20 decembra 50-ročný Tálib al-Abd al-Muhsin (Abdulmohsen). Ten krátko po 19.00 h v prenajatom vozidle vrážal do ľudí na vianočných troch. Jeho čin si vyžiadal šesť mŕtvych (päť žien vo veku od 45 do 75 rokov a deväťročného chlapca) a 299 zranených. Policajti muža bezprostredne po útoku zadržali. Motív jeho konania ostáva neobjasnený.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský minister obrany Umerov by mal odstúpiť, vyhlásila šéfka protikorupčného výboru

Poslankyňa Verchovnej rady v sobotu zverejnila zoznam porušení pravidiel verejného obstarávania na rezorte obrany či nesplnených zbrojných kontraktov s výzvou na demisiu.

Predsedníčka ukrajinského parlamentného výboru pre protikorupčnú politiku Anastasia Radinová sa vyjadrila k škandálu na ministerstve obrany, v rámci ktorého minister Rustem Umerov bez schválenia z vyšších miest nepredĺžil zmluvu riaditeľke Agentúry pre obranné obstarávanie (AOZ) Maryne Bezrukovej.

Navzdory odporúčaniu dozornej rady vojenskej prokuratúry tiež odvolal dvoch tajomníkov AOZ, čím na seba privolal kritiku poslancov Verchovnej rady. Umerov avizoval, že do čela agentúry vymenuje poslankyňu strany Holos (Hlas) Olexandru Ustinovú, plánuje tiež nahradiť členov dozornej rady žalobcu, ktorý nominálne spadá pod rezort obrany.

„Som presvedčená, že takéto konanie ničí reformu obranného obstarávania a znamená manuálne zasahovanie do procesov obstarávania. Je jedno, kto bude v ‚novej dozornej rade‘, je jedno, kto bude naďalej riadiť agentúry – minister jasne ukázal, že týmto ľuďom môže kedykoľvek ukázať dvere ťahom pera,“ napísala Radinová na Facebooku.

Šéfka protikorupčného výboru pripomenula, že minister Umerov „porušuje zákony“, predlžuje nesplnené zbrojné kontrakty napriek vyčerpaniu finančných prostriedkov, a pod jeho vedením Štátny vojenský priemysel od novembra minulého roka „nezabezpečil realizáciu viac ako polovice kontraktov uzavretých v rokoch 2022 až 2023“.

Minister, ktorý „toto všetko robí“, podľa nej „musí“ podať demisiu.

Denník Ukrajinska pravda pripomenul, že Protikorupčné centrum v spolupráci s Národnou protikorupčnou agentúrou spustili v sobotu nezávislé vyšetrovanie. Pracovníci AOZ tiež vyhlásili, že budú naďalej pracovať pod Bezrukovou, ktorej budúci týždeň končí platnosť pracovnej zmluvy.

(sab)

Minúta  |  

Horskí záchranári na Martinských holiach resuscitovali muža, ktorý stratil vedomie

O oživenie sa pokúšala miestna záchranárka ešte pred príchodom oblastných záchranárov z HZS Veľká Fatra.

Horskí záchranári v sobotu na Martinských holiach oživovali 64-ročného lyžiara s poruchou vedomia, ktorý sa nachádzal na parkovisku, oznámila Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke.

Po príchode záchranárov Oblastného strediska HZS Veľká Fatra slúžiacich na Martinských holiach na miesto už mužovi poskytovala náhodná okoloidúca zdravotnícka záchranárka prvú pomoc.

„Keďže u muža neboli prítomné základné životné funkcie, záchranári okamžite začali s rozšírenou kardiopulmonálnou resuscitáciou. S použitím automatického externého defibrilátora sa u neho podarilo obnoviť vitálne funkcie,“ priblížili záchranári.

Následne bol pacient v stabilizovanom stave a pri plnom vedomí prevezený k vrtuľníku Vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby a letecky transportovaný do nemocnice v Martine.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.