Preskočiť na obsah
  |  

Obilia je dostatok, mlynári však upozorňujú na rast dovozu múk zo zahraničia

Slovenské mlyny združené v Slovenskej spoločnosti mlynárov majú dostatok zásob obilnín na výrobu slovenskej múky až do žatvy.

Negatívne však vnímajú nárast dovozu múk zo zahraničia. Tie prichádzajú na pulty predajní aj z krajín, kde sa vykupuje a spracováva obilie z Ukrajiny. Vo štvrtok na to upozornil generálny sekretár SSM Milan Lapšanský.

"Zásoby kvalitnej pšenice na výrobu rôznych druhov múk majú slovenské mlyny dostatočné až do najbližšej žatvy. Prirodzene však komunikujú so slovenskými pestovateľmi - prvovýrobcami, aby si vedeli zakontrahovať slovenské obilniny aj v ďalšom období. Prioritou pre všetkých členov Slovenskej spoločnosti mlynárov je totiž nákup slovenských surovín," uviedol Lapšanský.

Rok 2024 hodnotia členské mlyny SSM uspokojivo, a to napriek turbulentným obdobiam. Pšenice z úrody roku 2024 nebolo toľko ako v roku 2023, ale z pohľadu kvality bola výrazne lepšia. To sa však odrazilo na vyššom záujme a dopyte zahraničných odberateľov, a tak časť pšenice putovala bez pridanej hodnoty domáceho spracovania rovno do zahraničia.

"Negatívne však vnímame trend čoraz väčšieho dovozu múk a pekárensko-cestovinárskych a cukrárenských produktov zo zahraničia najmä zahraničnými reťazcami pôsobiacimi na Slovensku. Napriek tomu, že kapacity majú naše mlyny dostatočné, niektoré obchodné reťazce nepochopiteľne zintenzívnili dovozy múk z cudziny. Neraz pritom nie je isté, či sa v takýchto výrobkoch nenachádzajú obilniny z Ukrajiny, ktorých dovoz a predaj výrobkov z nich je na Slovensku zakázaný. Veríme však, že v spolupráci so štátnymi orgánmi kontroly dodržiavania zákazu dovozu zdynamizujeme," zdôraznil Lapšanský.

(tasr)

  |  

Poľsko navrhuje vysokorýchlostné železničné spojenia medzi metropolami EÚ

Iniciatívu predstavil poľský minister infraštruktúry Dariusz Klimczak 29. januára na zasadnutí výboru Európskeho parlamentu pre dopravu v Bruseli.

„Doprava nemá žiadne politické zafarbenie," povedal Klimczak novinárom po rokovaní.

Podľa ministra ide o prioritu, ktorú podporuje aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nový komisár pre dopravu Apostolos Tzitzikostas. „O tejto téme sa dnes diskutuje nielen v Poľsku, ale je to jedna z priorít, ktoré stanovila predsedníčka Európskej komisie," tvrdí Klimczak.

Poľský minister uznal, že náklady na takúto investíciu sú vysoké. „Dokončenie základnej a doplnkovej Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) predstavuje viac ako 840 miliárd eur," povedal. Sieť TEN-T zahŕňa výstavbu desaťtisícov kilometrov ciest, riečnych ciest a železníc, stovky námorných a riečnych prístavov a stovky letísk. S vysokorýchlostným železničným prepojením hlavných miest sa v jej verziách schválených v rokoch 1996 a 2004 nepočítalo.

Klimczak je však optimistický. „Ak budeme schopní financovať dokončenie siete TEN-T a zároveň priniesť nové nápady týkajúce sa prepojenia európskych hlavných miest vysokorýchlostnými železnicami, znamená to, že Komisia plánuje nájsť tieto peniaze v novom finančnom rámci."

Na Slovensku by podľa plánu TEN-T do roku 2030 mala byť vybudovaná diaľnica D1 po hranicu s Ukrajinou, dokončená diaľnica D3 či zrekonštruovaná železnica od Žiliny po Čiernu nad Tisou. Podľa ministerstva dopravy však Slovensko tieto projekty pravdepodobne do termínu dokončiť nestihne.

Poľsko bude predsedať Rade EÚ do konca júna. V súlade s mottom „Bezpečnosť, Európa!" chce podporovať činnosti na posilnenie európskej bezpečnosti vo všetkých jej rozmeroch - vonkajšom, vnútornom, informačnom, hospodárskom, energetickom, potravinovom a zdravotníckom.

(tasr, pap)

  |  

Rekordný počet mladých Američanov podľa prieskumu nikdy nemal sex

Počet mužov vo veku 22 až 34 rokov, ktorí sú stále panicovia, sa zvýšil zo štyroch percent v období 2013–2015 na desať percent v rokoch 2022–2023. U žien sa podiel zvýšil z 5 percent na 7 percent, vyplýva z údajov National Survey of Family Growth (NSFG).

Okrem toho rástol aj počet mladých, ktorí síce mali sexuálnu skúsenosť v minulosti, no v poslednom roku boli sexuálne neaktívni – u mužov tento podiel stúpol na 24 percent, u žien na 13 percent.

Podľa magazínu Newsweek môže tento trend ovplyvniť viacero spoločenských faktorov. Americká tajná služba už v roku 2022 varovala pred skupinou mužov označovanou ako incels (involuntary celibates – nedobrovoľní celibátnici), ktorí môžu predstavovať rastúce bezpečnostné riziko.

Podľa National Threat Assessment Center (NTAC) môže kombinácia misogýnie, sociálnej izolácie a špecifického online obsahu prispieť k násilným incidentom.

Ďalším aspektom je zhoršený demografický vývoj, keďže klesajúca sexuálna aktivita môže mať vplyv na nižšiu pôrodnosť. 

(mm)

  |  

Gruzínsko pozastavilo svoju činnosť v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy

„Počnúc dnešným dňom pozastavujeme našu prácu v Parlamentnom zhromaždení," oznámila v stredu gruzínska vicepremiérka Tea Culukianiová, ktorú citovala gruzínska tlačová agentúra Interpress.

K tomúto kroku vláda v Tbilisi pristúpila po tom, ako ju Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyzvalo na usporiadanie nových parlamentných volieb.

Zhromaždenie predtým apelovalo na Tbilisi, aby usporiadalo „nové skutočne demokratické parlamentné voľby", prepustilo politických väzňov a obnovilo snahy o integráciu do Európskej únie.

Gruzínsko sužuje politická kríza od sporných októbrových volieb, v ktorých zvíťazila dlhodobo vládnuca proruská strana Gruzínsky sen.

Vláda po voľbách oznámila odloženie rokovaní o členstve v EÚ do konca roka 2028. V reakcii na to v Gruzínsku opäť vypukli masové protesty, na ktorých boli zadržané stovky ľudí vrátane aktivistov či novinárov.

Culukianiová v stredu označila za neprijateľné podmienky, ktoré Parlamentné zhromaždenie Rady Európy stanovilo na ratifikáciu poverovacích listín gruzínskej delegácie v tomto orgáne. „Sú pre nás neprijateľné, keďže sú nespravodlivé a neopodstatnené," uviedla.

Obzvlášť výzva na nové voľby podľa jej slov „presahuje kompetencie tohto zhromaždenia", narúša suverenitu Gruzínska a nerešpektuje vôľu vyše 1,12 milióna tamojších voličov.

Vicepremiérka uviedla, že činnosť gruzínskej delegácie v rámci spomínaného zhromaždenia bude pozastavená; zdôraznila však, že Gruzínsko zostáva aj naďalej členom Rady Európy a je do neho ochotné sa vrátiť, ak sa jeho postoj zmení.

Predseda zhromaždenia Teodoros Rusopulos uviedol, že Tbilisi svojím rozhodnutím nezúčastňovať sa na chode tohto orgánu, predstavuje ohrozenie dialógu, ktorý by mohol Gruzínsku pomôcť v presadení demokratických zásad.

(tasr, dpa)

  |  

Väčšina Britov v súčasnosti podporuje návrat trestu smrti

Podľa najnovšieho prieskumu think-tanku More in Common by si jeho návrat želalo 55 percent Britov, pričom v prípade teroristických činov a sériových vrážd podpora stúpa až na 70 percent.

Verejná diskusia na túto tému sa oživila po tom, čo britský súd poslal na 52 rokov do väzenia potomka rwandských migrantov Axela Rudakubanu, ktorý v Southporte dobodal tri deti a zranil ďalších desať ľudí, informoval denník Times.

Najvýraznejšiu podporu vôbec najprísnejšieho trestu badať medzi mileniálmi (58 percent za, 27 percent proti). Rovnaký pomer zaznamenali aj respondenti vo veku 60 a viac rokov. Naproti tomu generácia Z (18-26 rokov) je v otázke najrozpoltenejšia – 45 percent podporuje návrat trestu smrti, 42 percent je proti.

Podľa výkonného riaditeľa More in Common Luka Tryla by nadpolovičná väčšina Britov k smrti odsúdila aj páchateľov znásilnení (56 percent za, 44 percent proti) a 46 percent podporuje trest smrti za vraždy. Medzi priaznivcami Konzervatívnej strany ho podporuje 62 percent voličov, u labouristov je to 49 percent.

(mm)

  |  

Exhovorkyňa Zelenského: Potrebujeme prímerie, víťazstvo je nedosiahnuteľné

Julia Mendelová to uviedla v článku pre magazín Time. Prímerie označila za nevyhnutný krok na ochranu štátu, ekonomiky a ľudí.

Podľa Mendelovej vojna Ukrajinu vyčerpáva. Poukázala pritom na prieskum, podľa ktorého je 38 percent Ukrajincov pripravených akceptovať územné ústupky výmenou za mier. „Zdá sa mi to však nečakane konzervatívny údaj,“ poznamenala. Odkázala na osobné skúsenosti, keďže mnohí jej známi v krajine vraj túžia po mieri alebo sa rozhodli odísť do zahraničia.

Mendelová pripomenula, že od začiatku invázie odišlo z Ukrajiny približne 7,5 milióna ľudí a tento trend sa zrýchľuje. Len minulý rok krajinu opustilo 44-tisíc občanov, čo je viac než trojnásobok oproti predchádzajúcemu roku. Popri demografickej kríze upozornila aj na ekonomický úpadok a rastúce vojenské straty.

Podľa nej sa „tretina Ukrajiny“ premenila na „úplné peklo“ pre neustále ruské ostreľovanie. Ruské jednotky pomaly, ale systematicky postupujú v Donbase a približujú sa k hraniciam Dnepropetrovskej oblasti. „Zatiaľ čo sa zapájame do nekonečných debát o spravodlivosti a o tom, či je rýchly mier vôbec možný, Rusi zaberajú viac pôdy a vyžiadajú si viac životov,“ varuje novinárka.

Mendelová zdôrazňuje, že „nedokonalé“ prímerie by Ukrajine umožnilo posilniť svoju obranu a pripraviť sa na možnú ďalšiu ruskú agresiu. Priznáva, že Rusko by mohlo prímerie využiť na opätovné získanie sily, no zároveň tvrdí, že by to poskytlo Ukrajine čas na vybudovanie obranných línií, čo bolo doteraz pod neustálou paľbou nemožné.

„Nebavíme sa o kapitulácii, ale o stratégii, ktorá uznáva našu silu aj naše obmedzenia,“ uvádza bývalá tlačová tajomníčka hlavy štátu. Podľa nej Ukrajina potrebuje budúcnosť namiesto nekonečnej vojny. „Naivitou dnes nie je hľadať oddych, ale veriť, že nekonečná vojna, idealizovaná na TikToku a Twitteri, môže nejakým spôsobom viesť k víťazstvu,“ uzatvára.

(mm)