Pri výbere úložísk jadrového odpadu štát obišiel obce. Župan Becík s Tribečom nesúhlasí
Slovensko využíva na výrobu elektrickej energie dve jadrové elektrárne, v ich dočasných skladoch v Jaslovských Bohuniciach a v Mochovciach sa v súčasnosti nachádza zhruba 1 500 ton vyhoreného jadrového paliva.
Branislav Becík. Foto: Henrich Mišovič/TASR
|
Štát na svoj miliardový projekt skladovania jadrového odpadu v súčasnosti vytypoval päť lokalít, kde vybuduje hlbinné úložiská. Tie by mali byť nielen na juhu stredného Slovenska, kde by sa to malo dotýkať približne 30 obcí, ale aj v Nitrianskom kraji.
V pláne sa uvažuje o obciach Krnča, Práznovce, Solčany, Nitrianska Streda, Kovarce a Súlovce v okrese Topoľčany, a obciach Hosťovce, Zlatno, Velčice a Kostoľany pod Tribečom v okrese Zlaté Moravce. V hre je aj Klátova Nová Ves v okrese Partizánske v Trenčianskom kraji.
Verejnosť bola informovaná iba formálne
Doslova zarážajúco znie skutočnosť, že v procese posudzovania vhodných lokalít na skladovanie tohto strategického materiálu neboli oslovené dotknuté obce, ba o projektoch s ich zástupcami nikto nehovoril.
Vymenované obce tak nemali ani možnosť dodržať povinnosť, ktorá im zo zákona vyplýva – informovať verejnosť o strategickom dokumente a správe o hodnotení. Urobili tak len formálne, a to zverejnením Správy o hodnotení na Enviroportáli.
„Je potrebné rozlíšiť proces výberu miesta pre výstavbu hlbinného úložiska a proces aktualizácie Vnútroštátneho programu nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi v Slovenskej republike, ktorý aktuálne prebieha,“ uviedla hovorkyňa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Mária Pavlusík.
Výber lokality zatiaľ neposudzovali
Hovorkyňa tiež skonštatovala, že od mája 2023 vykonávajú aktualizáciu SEA procesu uvedeného programu, v rámci ktorého sa posudzuje návrh a harmonogram krokov, potrebných k výstavbe hlbinného úložiska (HÚ), ale nie priamo výber lokality.
„Aktualizácia programu sa nachádza v procese SEA. V rámci tohto sme oslovili Banskobystrický a Žilinský samosprávny kraj, pričom zástupcovia banskobystrickej župy sa aj zúčastnili verejného prerokovania, ktoré sa uskutočnilo 23. októbra 2024,“ vysvetlila Pavlusík.
Obce zapoja do procesu až neskôr
Nitriansky kraj teda zostal akosi bokom. Napriek všetkému hovorkyňa ozrejmila, že ak na základe zvolených parametrov v budúcnosti rozhodnú o vhodnosti niektorej lokality, budú do povoľovacieho procesu štandardným spôsobom zapojené aj dotknuté obce.
Toto podľa nej potvrdilo Ministerstvo životného prostredia SR na verejnom prerokovaní programu s tým, že v prípade, ak bude hlbinné úložisko riešené v územnom pláne, prebehne k tomuto územnému plánu osobitný SEA proces na miestnej úrovni.
„Súčasťou krokov, s ktorými počíta harmonogram prípravy hlbinného úložiska v aktualizácii dokumentu, sú pre roky 2025 až 2030 komunikácia s verejnosťou vo vytipovaných lokalitách a geologický prieskum životného prostredia perspektívnych lokalít, ktorého súčasťou je aj hodnotenie vplyvu plánovaných aktivít na životné prostredie,“ dodala Pavlusík.
Hrozí narušenie prírodného systému
Nitriansky samosprávny kraj (NSK) informovali o vytypovaní centrálnej časti Tribeča ako možného miesta pre uloženie jadrového odpadu podľa jeho predsedu až v októbri minulého roka.
Z hľadiska potenciálnych vplyvov na vodohospodárske záujmy vyhodnotili centrálnu časť pohoria Tribeč spolu so západnou časťou Rimavskej kotliny ako najmenej konfliktnú. Podľa hodnotenia sa dokonca Tribeč javí ako najperspektívnejší z vybraných kryštalických lokalít na základe doterajších výsledkov prieskumných prác a súčasnej úrovne poznania.
„Nám v Nitrianskom samosprávnom kraji záleží na zdraví našich občanov, ich živote aj kvalite životného prostredia. Nestotožňujeme sa s myšlienkou, aby bolo hlbinné úložisko vyhoreného jadrového odpadu vybudované na území nášho kraja – v centrálnej časti pohoria Tribeč,“ uviedol pre Štandard predseda NSK Branislav Becík.
Centrálna časť Tribeča - Prieskumná lokalita č.1. Zdroj: enviroportal.sk
Lokalita horstva Tribeč sa totiž nachádza buď priamo, alebo v blízkosti viacerých chránených území systému Natura 2000, biocentier a biokoridorov. „Výstavba hlbinného úložiska a jeho prevádzka by podľa nás narušila existujúci prírodný systém,“ prízvukuje nitriansky župan, ktorý chce zo svojej pozície hájiť záujmy obyvateľov kraja.
Územie patrí miestnym samosprávam
„Som pripravený tvrdo bojovať proti hlbinnému úložisku vyhoreného jadrového odpadu v prípade, ak by sa ho príslušné ministerstvo rozhodlo situovať na území Nitrianskeho samosprávneho kraja,“ prízvukuje Becík a dodáva, že o zámere bol informovaný v októbri 2024 ako dotknutý orgán v procese prerokovania Správy o hodnotení a návrhu strategického dokumentu.
NSK vystupuje v týchto procesoch ako dotknutý orgán, pričom územie, ktorého sa zámer bezprostredne dotýka, patrí jednotlivým miestnym samosprávam, ktoré o spôsobe využitia svojho územia rozhodujú.
„V našom stanovisku k uvedenému dokumentu sme upozornili na to, že obce, ktorých územie môže byť výberom lokality na vybudovanie hlbinného úložiska zasiahnuté, neboli do predmetného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie zapojené ako dotknuté obce,“ skonštatoval na záver Branislav Becík.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
