Preskočiť na obsah
  |  

Slovensko podporilo výzvu na väčšie investície do obrany v EÚ

Spoločne s ďalšími 18 členskými štátmi Európskej únie v liste vyzvali Európsku investičnú banku, aby vzhľadom na vývoj bezpečnostných hrozieb na kontinente zvýšila financovanie zbrojného priemyslu.

List zo štvrtka, adresovaný poľskému premiérovi Donaldovi Tuskovi, predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi a šéfke EIB Nadi Calviňovej, okrem SR a Fínska podpísalo aj Belgicko, Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Nemecko, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

„Vzhľadom na pretrvávajúce bezpečnostné výzvy, ktorým Európa čelí, vrátane ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine, je nevyhnutné, aby sme prijali rozhodné opatrenia na posilnenie celkovej obrannej pripravenosti a spôsobilostí Európy a jej obrannej priemyselnej základne," uviedli lídri.

Poľsko, hoci dlhodobo vyzýva na zvýšenie výdavkov na obranu, sa ako predsedajúca krajina Rady EÚ podpisu zdržalo.

Európska únia sa podľa AFP momentálne snaží vyrobiť viac zbraní v snahe pokračovať vo vojenských dodávkach do Kyjeva a posilniť aj svoju vlastnú obranu. Zvýšenie výdavkov na obranu - zo súčasných dvoch na päť percent HDP - požaduje od členských štátov Severoatlantickej aliancie americký prezident Donald Trump.

„Rozšírením mechanizmov financovania a využitím všetkých dostupných prostriedkov môžeme riešiť naliehavú potrebu rastu európskej obrannej priemyselnej a technologickej základne," píše sa v liste.

Hlavy štátov a vlád EÚ budú v pondelok v Bruseli za účasti šéfa NATO Marka Rutteho i britského premiéra Keira Starmera diskutovať o tom, ako možno posilniť obranné kapacity a získať príslušné finančné prostriedky.

Niektorí členovia EÚ sú podľa agentúry DPA otvorení možnosti spoločného úveru na tento účel. Nemecko, Holandsko a Rakúsko sú však proti. Rozšírenie postavenia EIB by preto nakoniec mohlo byť kompromisným riešením.

Európska investičná banka so sídlom v Luxemburgu je najväčším mnohostranným verejným veriteľom na svete a na pomoc Ukrajine po ruskej invázii v roku 2022 poskytla už niekoľko miliárd eur. Po podobnej výzve minulý rok zmenila svoje pravidlá financovania tovaru dvojakého použitia, aby umožnila tok peňazí na projekty s prevažne vojenským, a nie civilným účelom.

EIB ako taká priamo nemôže financovať čisto zbrojársku výrobu, vďaka čomu si podľa AFP udržiava vynikajúci rating a môže si lacno požičiavať. Signatári listu by však jej mandát chceli zmeniť.

(tasr)

  |  

Hrob nedávno zosnulého Le Penovej otca poškodili vandali

Hrob Jeana-Marie Le Pena, jedného z najvýraznejších francúzskych povojnových krajne pravicových politikov, poškodili v meste La Trinité-sur-Mer na východe krajiny vandali. V piatok to oznámili jeho rodinní príslušníci.

Le Pen, ktorý zomrel 7. januára vo veku 96 rokov, bol známy svojimi kontroverznými názormi a politickou kariérou.

Jeho najstaršia dcéra Marie-Caroline Le Penová uverejnila na sociálnej sieti X fotografiu hrobu. Vidieť ba nej kamenný kríž zdobiaci hrob rozbitý na kusy.

„Zneuctenie hrobu Jeana-Marie Le Pena je príšerný čin, ktorý spáchali tí, ktorí si nevážia ani živých, ani mŕtvych," skonštatoval líder strany Národné združenie (RN) Jordan Bardella. Verí v spravodlivé potrestanie vinníkov.

Jean-Marie Le Pen, bývalý líder a zakladateľ krajne pravicovej strany Národný front (FN), neskôr premenovanej na Národné združenie, bol niekoľko týždňov pred smrťou v opatrovateľskom zariadení.

Po oznámení jeho smrti vypukli v niektorých francúzskych mestách vrátane Paríža pouličné oslavy, pripomína agentúra AFP.

Le Pen zomrel počas súdneho procesu s jeho dcérou, v ktorom bol obvinený aj on sám. Prokuratúra obviňuje Marine Le Penovú a ďalšie osoby z jej strany RN, že v Európskom parlamente vytvárali fiktívne pracovné miesta.

V kauze bolo bez Le Pena obvinených 27 ľudí a súdny verdikt by mal padnúť 31. marca 2025.

(tasr)

  |  

SPP v najbližších týždňoch bude musieť spustiť dovoz plynu aj z iných krajín

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v súčasnosti dováža časť objemu plynu pre svojich zákazníkov z Maďarska.

Pokiaľ spoločnosť prepraví celý objem plynu v roku 2025 inou trasou ako cez Ukrajinu, náklady budú vyššie vzhľadom na prepravné poplatky o približne 90 miliónov eur. SPP to uviedol v reakcii na vyjadrenie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý zatiaľ neuvažuje o uznaní dodatočných nákladov pre výrobcov tepla z dôvodu zvýšených nákladov na plyn.

"Úrad pozorne sleduje na dennej báze toky zemného plynu v slovenskej prepravnej sieti a od začiatku roku 2025 nezaznamenal toky plynu cez vstupné body prepravnej siete, ktoré by preukazovali, že nákup plynu sa uskutočňuje prostredníctvom prepravnej trasy z nemeckého obchodného bodu THE, t. j. úrad k dnešnému dňu nezistil výraznú zmenu ekonomických parametrov, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny alebo schválení ceny v cenovom konaní, a teda nezistil dôvod na zmenu vydaného cenového rozhodnutia," priblížil predseda ÚRSO Jozef Holjenčík.

"To, že sa zdrojovanie našich zákazníkov aktuálne neuskutočňuje priamym nákupom a dodávkami plynu z Nemecka, neznamená, že spoločnosť nemá zvýšene náklady. Účtovanie prepravných nákladov v našich zmluvách pokrýva všetky možnosti zdrojovania našich zákazníkov a náklady, ktoré pri tom vznikajú," reagoval SPP.

Podnik upozornil, že v prípade spustenia dovozu plynu z iných krajín sú krátkodobé prepravné kapacity drahšie ako ročné, ktoré sú zahrnuté v zmluvách.

Ďalším dôvodom, ktorý zvyšuje náklady na dopravu plynu, sú podľa SPP nakúpené prepravné kapacity, ktoré podnik využíva aj v súčasnosti, a to napríklad z Nemecka do Českej republiky.

Plynári dodali, že o vývoji situácie budú zákazníkov priebežne informovať, no keďže situácia na plynárenských trhoch je nepredvídateľná, nedá sa vylúčiť, že k fakturácii trasy z THE v budúcnosti, a to aj spätne, pristúpia.

(tasr)

  |  

Čína buduje vojenské veliteľstvo desaťnásobne väčšie než Pentagón

Čína intenzívne pracuje na výstavbe masívneho vojenského veliteľského komplexu, ktorý bude zhruba desaťkrát väčší ako legendárny Pentagón a bude obsahovať rozsiahle bunkre odolné voči bombám.

Projekt, označovaný ako Peking Military City, má byť bunkrom pre čínskych vojenských veliteľov v prípade konfliktu, vrátane jadrovej vojny.

Satelitné snímky a správy, ktoré analyzovali americkí experti, ukazujú masívne stavenisko s podzemnými tunelmi, bunkrami a premyslenou infraštruktúrou. Analytici odhadujú, že výstavba začala v polovici roka 2024. Informuje o tom britský denník Financial Times.

Americké tajné služby na základe snímkov odhadujú, že stavenisko má rozlohu 1 500 hektárov a od hlavného mesta Peking je vzdialené približne 30 kilometrov.

Podľa odborníkov bude nový komplex nielen slúžiť ako bezpečný bunker počas vojenských operácií, ale aj na zlepšenie komunikácie a rozšírenie vojenských kapacít tejto veľmoci.

Dennis Wilder, bývalý analytik CIA, zdôrazňuje, že tento projekt ukazuje snahu Číny pripraviť sa na možnú jadrovú vojnu, čo sa zhoduje s dlhodobými vojenskými ambíciami prezidenta Si Ťin-pchinga.

No na komerčný projekt je nezvyčajné, že na internete nie sú žiadne oficiálne zmienky o stavenisku v čínštine, píše Financial Times. Okrem toho, aj keď na stavenisku nebola viditeľná prítomnosť armády, boli tu varovné tabule zakazujúce lietanie dronmi alebo fotografovanie, čo podčiarkuje citlivý charakter tejto výstavby.

Výstavba tohto veľkolepého komplexu prichádza v čase, keď Čína zintenzívňuje vývoj nových vojenských zbraní a plánuje vybudovať silný arzenál jadrových zbraní pred výročím založenia Ľudovej oslobodzovacej armády v roku 2027.

(lipa)

  |  

Sobotné dialógy v sobotu STVR neodvysiela, moderátor po kritike skončil

Matej Baránek čelil negatívnym reakciám po tom, ako 25. januára podľa mnohých neprofesionálne odmoderoval politickú reláciu s premiérom.

"STVR reláciu Sobotné dialógy v Rádiu Slovensko v sobotu 1. februára neodvysiela, a to vzhľadom na rozhodnutie Mateja Baránka ukončiť svoje pôsobenie na pozícii moderátora tejto diskusnej relácie. Vedenie Sekcie spravodajstva robí všetko pre to, aby sa relácia Sobotné dialógy čo najskôr vrátila do vysielania Rádia Slovensko," uviedlo verejnoprávne médium podľa spravodajského portálu Aktuality.

Novinári a tvorcovia verejnoprávneho média kritizovali moderátora Baránka pre diskusiu s premiérom Robertom Ficom (Smer). Moderátor podľa autorov otvoreného listu zjavne nebol pripravený na to, čo ho v diskusii čaká - a to ako obsahovo, tak aj osobnostne.

(max)

  |  

Grécky parlament ani v druhom kole nezvolil prezidenta

Poslancom gréckeho parlamentu sa v piatok nepodarilo zvoliť nového prezidenta. Informoval o tom spravodajský web eKaterimini.

Nominant konzervatívnej vlády Konstantinos Tasulas získal v tomto kole voľby 160 hlasov, čo je o 40 menej ako 200 potrebných na úplné víťazstvo. Rovnaký počet hlasov získal Tasulas v prvom kole volieb 25. januára.

Tretie kolo hlasovania, v ktorom bude kandidát na víťazstvo potrebovať 180 hlasov, je naplánované na štvrtok 6. februára.

Ak žiadny kandidát nedosiahne túto hranicu, vo štvrtom a poslednom kole - o päť dní neskôr (12. februára) - sa kvórum zníži na 151 hlasov.

Predpokladá sa, že v poslednom kole Tasulas, bývalý predseda parlamentu a poslanec za stranu Nová demokracia (ND), prezidentskú funkciu získa bez väčších problémov, keďže Nová demokracia má v 300-miestnom parlamente 156 poslancov.

V piatkovom druhom kole voľby mal Tasulas troch protikandidátov. Luka Katseliová, podporovaná stranou radikálnej ľavice SYRIZA, získala 40 hlasov, zatiaľ čo kandidáta opozičného Panhelénskeho socialistického hnutia (PASOK) Tasosa Janicisa volilo 34 poslancov. Kostas Kyriaku, kandidát krajne pravicového Demokratického vlasteneckého hnutia – Víťazstvo (NIKI) mal podporu 14 hlasov.

Tretie kolo hlasovania sa uskutoční 6. februára, pričom ak neuspeje, rozhodovať sa bude v štvrtom kole s nižším kvórom 151 hlasov.

Mandát súčasnej prezidentky Kateriny Sakellaropulusovej sa končí 13. marca, dovtedy musia poslanci parlamentu zvoliť jej nástupcu.

(tasr)