Chcel vedieť, v čom vidím rozdiel ja. Do svojich dvadsiatich rokov nebol totiž praktizujúcim kresťanom, ale kresťanské hodnoty de facto žil už od detstva. Sám seba opísal ako dobrého človeka: Nekradol, neklamal, neopíjal sa, na nikoho sa nedokázal hnevať.
Potom začal praktizovať kresťanstvo, no jeho správanie sa vraj okrem náboženských úkonov a rituálov zásadne nezmenilo. Naďalej žije tie isté hodnoty ako predtým. V čom je teda rozdiel? Nestačí byť slušným človekom a čas strávený v kostole využiť iným spôsobom?
Akú odpoveď by sme mu dali? Jednu zaujímavú ponúka aj sviatok, ktorý slávime 2. februára. Kým kresťanský Západ ho nazýva Obetovanie Pána, Východ ho volá Stretnutie nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista. Napriek rozdielnemu názvu je však obsah sviatku rovnaký.
Vidíme Božiu Matku, ako spolu s Jozefom prinášajú Ježiša na štyridsiaty deň po narodení do Chrámu. Predpisy jej dovoľovali znova doň vstúpiť a rituálne sa očistiť obetou. Zároveň mala podľa Zákona zasvätiť svojho prvorodeného syna Bohu. Pri tejto príležitosti ich v Chráme stretáva starec Simeon i prorokyňa Anna, ktorí v tomtom malom dieťati spoznávajú Spasiteľa sveta.
