Ten síce stále vedú komunisti, no podobne ako v prípade Číny, Marx by v ňom svoje učenie dnes len ťažko spoznával. Zbedačený štát v roku 1986 rozbehol sériu hlbokých protrhových reforiem Doi Moi (Renovácia), ktoré Vietnam pretvorili v trhovo-socialistický hybrid, a súkromné podnikanie v ázijskej krajine je vítané a bežné.
Kým čínsky model je viac orientovaný na ťažký priemysel a veľké konglomeráty, doménou vietnamskej ekonomiky sú skôr menšie podniky, textilný priemysel a služby.
Reformy pomohli Vietnamu naskočiť na 30-ročnú vlnu rastu juhovýchodnej Ázie. Reálne HDP na hlavu odvtedy narástlo päťnásobne a krajina dlhodobo patrí medzi atraktívne investičné destinácie. Len v roku 2023 do nej prišlo cez 18 miliárd dolárov, čo bol tretí najvyšší objem investícií v juhovýchodnej Ázii po Singapure a Indonézii. Výsledkom je aj najrýchlejšie rastúca populácia dolárových milionárov na svete, ktorých je v 100-miliónovej v krajine 20-tisíc.
No ani Vietnam neobišli ekonomické otrasy posledných rokov a hrozba globálnych obchodných vojen túto otvorenú ekonomiku ešte viac znervózňuje. Viacerí vidia hlavnú prekážku ďalšieho rýchleho rastu v ťažkopádnych štátnych inštitúciách. Nimi, aj napriek reformám, stále prerastá aparátnická chobotnica. Sám generálny tajomník strany To Lam označil vietnamské inštitúcie za „úzke hrdlo všetkých úzkych hrdiel“.
Vedenie strany má odvážne plány. Počas najbližšej päťročnice má ubudnúť 100-tisíc pracovných miest vo verejnom sektore, teda celá pätina. Počet ministerstiev sa má zredukovať z 18 na 13 a zoštíhliť sa má až 677 rôznych oddelení na ministerstvách a v štátnych agentúrach.
Rozbehnuté sú aj deregulačné aktivity. Už v lete sa liberalizovala časť trhu s elektrinou, plánujú sa uvoľniť pravidlá vstupu zahraničných investorov do bánk, uvažuje sa tiež o zmenách na realitnom trhu.
No nejde len o ekonomiku, ale aj politiku. To Lam je bývalý minister verejnej bezpečnosti a nedalo sa nevšimnúť, ako sa vietnamské politbyro postupne zapĺňa jeho spojencami z radov armády a polície. Rozsiahle inštitucionálne zmeny vo verejnej správe mu umožňujú urýchliť konsolidáciu svojej moci a spojiť si užitočné s príjemným. Bohužiaľ, v týchto prípadoch toho „príjemného“ býva neraz viac, ako „užitočného“.
