V Európe čelíme bezprecedentnej výzve, ktorá nás núti pozerať sa nielen na vlastnú obranu, ale aj na modernizáciu našich ozbrojených síl z úplne nového pohľadu, povedal vicepremiér a minister obrany Robert Kaliňák na spoločnej tlačovej konferencii s ministerkou obrany Českej republiky Janou Černochovou. Spoločne tiež podpísali deklaráciu o dlhodobej spolupráci v oblasti zbrojenia.

Dodal, že to, čo Česko a Slovensko spoločne robia už niekoľko rokov v otázke spoločného investovania do obranného priemyslu, je to, čo v súčasnosti vyhlasuje NATO či EÚ ako „to, čo treba robiť“. „Začali sme to robiť ešte skôr, ako prišla táto výzva z Európskej únie,“ doplnil.

„Aj v tomto období patríme medzi najväčších výrobcov munície v rámci Európskej únie,“ priblížil Kaliňák s tým, že spoločné nákupy sa týkajú aj cvičných či transportných lietadiel. Slovensko podľa Kaliňáka hodlá v dohľadnej dobe nakupovať transportné lietadlá v Brazílii po vzore ČR.

K spolupráci v oblasti obrany „nás zaväzuje naša spoločná história“, povedala ministerka Jana Černochová. „Vždy nám išlo o to, aby sme tu v strednej Európe našli nejakú spoločnú cestu k tomu, aby sme podporili nielen našu vlastnú obranyschopnosť, európsku obranyschopnosť, ale aby sme naštartovali aj spoločné projekty, ktoré sú dôležité pre náš obranný priemysel,“ pripomenula s tým, že slovenské a české zbrojné spoločnosti sú dodnes majetkovo previazané, takže spoločné investície „dávajú zmysel“.

„V Českej republike a v Slovenskej republike sa vďaka spoločnému postupu podarilo získať zľavu pri nákupe pásových bojových vozidiel pechoty CV-90 – ako viete, túto zmluvu som podpisovala pred dvoma a pol rokmi, tuším, že na slovenskom Sliači – a teraz vidíme výsledok,“ oznámila oficiálne po prvý raz Černochová. Švédska firma by mala dodať pre ozbrojené sily SR 152 vozidiel v niekoľkých variantoch.

Tieto bojové vozidlá budú z veľkej časti vyrobené na Slovensku, súčasťou kontraktu by malo byť aj zapojenie nášho obranného priemyslu. U nás sa bude vyrábať napríklad veža tohto vozidla. Podľa zmluvy majú mať naše zbrojárske firmy až 40-percentný podiel. 

Černochová uviedla, že Praha na spoločnom nákupe ušetrila 505 miliónov korún (približne 20,15 milióna eur). Bratislava ušetrila približne desať miliónov eur, doplnil Kaliňák. Celkovo na nákupoch vojenského materiálu od švédskej zbrojovky Hägglunds ušetril rezort obrany asi 60 miliónov eur.

Černochová tiež ako spoločný postup označila „air policing“ slovenského vzdušného priestoru po odovzdaní stíhačiek MiG a systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu za predošlej vlády. „Sme pripravení strážiť váš vzdušný priestor tak dlho, ako to budete potrebovať,“ ubezpečila.

Slovensko podľa Černochovej prisľúbilo rovnaký prístup v dohľadnej budúcnosti, keďže české vzdušné sily prezbrojujú zo stíhačiek Gripen na americké F-35. Tento prísľub podpísali obaja ministri v rámci memoranda.

Z deklarácie tiež vyplýva nákup slovenskej delostreleckej munície, hoci nie kalibru 155 milimetrov, keďže tá už je pre českú armádu zazmluvnená od domácich výrobcov. Predtým zdroj portálu Seznam Zprávy informoval, že témou rokovaní má byť spoločný česko-slovenský nákup delostreleckej a tankovej munície slovenskej výroby.

Česká republika na oplátku dostane možnosť podieľať sa na prevádzke brazílskych transportných lietadiel C-390 Embraer, ktorých nákup avizoval Kaliňák v decembri minulého roka. Vzdušné sily oboch krajín sa tiež budú deliť o údržbu a absolvujú spoločný výcvik.

Slovenskému ministrovi poďakovala za poskytovanie výcvikového priestoru Lešť, ktoré „neberie ako samozrejmosť“, a za dodržiavanie dohôd, ktoré česká vláda a jej rezorty uzavreli s predošlým slovenským kabinetom.

Kaliňák na záver tiež poďakoval svojej rezortnej kolegyni za okamžité rozhodnutie o predĺžení českej ochrany slovenského vzdušného priestoru, pričom tento krok označil za „zásadný“. Slovenské stíhačky totiž podľa neho meškajú, keďže „omeškanie vo vojenských projektoch býva veľmi časté“. Praha tak umožnila slovenským vzdušným silám prijať omeškané stíhačky F-16 Block 70 a absolvovať výcvik.

Minister tiež pripomenul, čo povedal generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu v otázke zvyšovania vojenských výdavkov. Investície do obrany sa podľa Kaliňáka nemôžu týkať len „modernizácie zbraňových systémov“, potrebné sú aj infraštruktúra, logistika a personál, „ako to vidno na Ukrajine“.

Tým vysvetlil svoj tlak na zaradenie výstavby vojenskej nemocnice v Prešove do rozpočtu rezortu obrany s tým, že v čase mieru bude mať civilné využitie. Černochová pripomenula, že tak isto fungujú aj vojenské nemocnice v Prahe, Brne a Olomouci.

Černochová v dôsledku rastúcich požiadaviek USA na výdavky na obranu v stredu oznámila investičný program, ktorého cieľom je zvyšovať vládne výdavky o 0,2 percenta HDP ročne s cieľom troch percent HDP do roku 2030.

Zvýšenie obranných výdavkov na požadovanú hranicu tri percentá HDP by pre Slovensko vo svetle prísnej konsolidácie verejných financií znamenalo vyčlenenie približne 1,3 miliardy eur. Generálny tajomník NATO Mark Rutte počas nedávnej návštevy Slovenska vyzval práve na snahu o dosiahnutie trojpercentnej hranice.

Presne pred rokom Praha prerušila medzivládne konzultácie, dôvodom bola údajná zmena zahraničnopolitickej orientácie Slovenska. Fialova vláda argumentovala stretnutím slovenského ministra zahraničia Juraja Blanára (Smer) so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom na okraj diplomatického fóra v tureckej Antalyi. Rokovania medzi jednotlivými ministrami prerušené neboli.

Česká ministerka pred mesiacom vyhlásila, že sa na bilaterálnej úrovni snaží rokovať štandardným spôsobom a darí sa jej. Pripomenula pripojenie Bratislavy k českej rámcovej dohode o nákupe ťažkých nákladných automobilov od spoločnosti Tatra Defence Systems.