Kauza tunela Korbeľka: obce žalujú štát a žiadajú o zvolanie parlamentného výboru

Žaloba na envirorezort

Starosta obce Krpeľany Martin Schestág pre Štandard uviedol, že podali žalobu na envirorezort voči rozhodnutiu, ktorým schválili uznesenie Okresného úradu Žilina o udelení výnimky z nedodržania environmentálnych cieľov pri zásahu do podzemných vodných útvarov v CHVO Veľká Fatra.

„K podaniu žaloby nás viedlo presvedčenie, že Okresný úrad Žilina mal trvať na ochrane vodných útvarov v chránenej vodohospodárskej oblasti,“ povedal pre Štandard starosta Krpelian.

Dodal, že úrad podľa neho nemal vydať túto výnimku, ktorá "ospravedlňuje zníženie kvality alebo kvantity podzemných vodných útvarov pri budovaní tunela Korbeľka". „Existuje lepšie technické riešenie výstavby trasy D1 Turany – Hubová vo variante V1o [bez Korbeľky s odklonom mimo zosuvného územia, pozn. red.], ktoré v oveľa menšej miere zasahuje do vody ako národného bohatstva SR,“ vyjadril sa Schestág.

Podľa neho je ďalším rizikom nízka úroveň poznania trasy tunela, čo môže viesť k ohrozeniu časového harmonogramu výstavby a neočakávaným nákladom spojených s riešením týchto problémov.

Tvrdí, že tento úsek s tunelom Korbeľka je najdrahším pri výstavbe diaľnic na Slovensku. „Tunel sa má budovať vo vápencovej hornine s predpokladaným výskytom jaskýň a krasových útvarov, pri vysokej hladine podzemnej vody. Od súdu očakávame stanovisko, či bolo predmetné rozhodnutie vydané v súlade s právnymi predpismi SR a či bolo vydané rozhodnutie vyhotovené postupom v zmysle správneho poriadku,“ uviedol.

Žalobu podal aj starosta obce Ratkovo Rastislav Frkáň, ktorý sa pýta, prečo Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) udelilo výnimku z posudzovania, keďže územie, kde majú stavať tunel, je CHVO pre zdroje pitnej vody pre regióny Turiec, Orava a Liptov.

Pýta sa, prečo je na výstavbu potrebná výnimka, keď je "vraj všetko v súlade s európskymi normami". „Žaloba je podaná proti spôsobu, ako Okresný úrad Žilina viedol konanie a aké vydal rozhodnutia v tejto veci,“ ozrejmil pre Štandard Frkáň.

Očakáva, že súd zruší tieto rozhodnutia pre procesné pochybenia a NDS bude musieť začať riešiť prípad v zmysle platnej legislatívy a smerníc Európskej komisie s ohľadom na potreby obyvateľov a podnikateľov.

Podľa neho bude najväčším rizikom nezvratná strata zásob kvalitnej pitnej vody. Aj preto sa starostovia a členovia ZMOT-u rozhodli v týchto dňoch požiadať parlament o zvolanie Výboru pre poľnohospodárstvo a životné prostredie NR SR k pripravovanej stavbe úseku D1 Turany – Hubová s tunelom Korbeľka.

Chceme D1 aj vodu

Predseda Sekcie dopravy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Ján Mišura s predsedom ZMOT-u Jánom Dankom, ktorý je aj primátorom Martina, uviedli v mesačníku SOPK Obchod-priemysel-hospodárstvo, že od roku 2018 požadujú predložiť posúdenie vodných útvarov pri všetkých variantoch, nie iba na vopred určený, a vybrať najlepší z posúdenia takzvanou „vodnou EIA“.

Podľa nich povolenie výnimky z envirocieľov de facto znamená, že nikto nebude zodpovedný za neprimerané náklady na tunel Korbeľka a za zníženie hladiny zásob podzemnej vody vo vodných útvaroch v CHVO Veľká Fatra.

Uvádzajú tiež, že aktivity mimovládnych organizácií v rokoch 2008 až 2014 zdržali výstavbu úseku D1 Turany – Hubová o 14 rokov, pričom povrchový variant by bol o stovky miliónov eur lacnejší a ušetrili by aj ďalšie finančné prostriedky na prevádzku.

Menovaní v článku tvrdia, že na povrchový variant už v roku 2010 investične vynaložili 40 miliónov eur, vykúpili 90 percent pozemkov, zabetónovali pätky budúcich stĺpov na mosty a tak ďalej, no OÚ rozhodol, že sú to „primerané“ náklady. Ako „primeraný“ náklad označil aj zhruba o tretinu drahší variant s Korbeľkou na investíciu a aj na prevádzku.

Zhodli sa aj na tom, že exekutíva sa má poučiť z problémov s tunelom Višňové – Dubná Skala, kde už roky vyteká drenovaním 400 litrov vody za sekundu, aby pri stavbe úseku Turany – Hubová nenastali ešte väčšie škody na zásobách podzemných vôd v CHVO Veľká Fatra pri variante s Korbeľkou.

Vyjadrenie odborníka na hydrológiu

Hydrológ a expert vo vodnom hospodárstve Vladimír Mosný pre Štandard pripomenul, že záverečné stanovisko MŽP SR definuje, že majú realizovať variant s Korbeľkou bez posúdenia vodných útvarov, čím obišli Rámcovú smernicu o vode Európskej komisie.

„Ak by sa spravilo posúdenie vodných útvarov, prišlo by sa k lepšiemu riešeniu, ako teraz presadzuje určitá skupina pod tlakom ochranárov a politikov, nie odborníkov. Všetky teórie sú nezmyselné, pretože tento variant chcú realizovať päť až šesť metrov pod hladinou podzemných vôd,“ uviedol Mosný.

Upozornil, že tento fakt budú musieť riešiť odvodnením, teda znížením hladiny podzemných vôd na niveletu tunela, čo zníži zásoby podzemných vôd a v určitých horizontoch sa pramene a existujúce zdroje vodných útvarov vysušia.

„No nie je to len negatívny dopad na podzemné vody, ale aj povrchové, pretože prehĺbia deficity vôd v obdobiach sucha, keď sú vodné toky dotované podzemnými vodami. To je celoslovenský problém, nakoľko suchá sa prehlbujú a, naopak, povodňové prietoky sa zvyšujú. Nejde len o chránené oblasti, ale o celé Slovensko,“ skonštatoval Mosný.

Dopad vraj nebude fatálny

Národná diaľničná spoločnosť ako investor informovala, že aktuálne prebieha na výstavbu úseku D1 Turany – Hubová verejné obstarávanie. „Bol tiež realizovaný podrobný inžinierskogeologický a hydrogeologický prieskum, ktorý podrobne overil geotechnické podmienky, režim podzemných vôd a ich interakciu s budúcim razením tunelov Korbeľka a Havran,“ odpovedala pre Štandard NDS.

Všetky poznatky z prieskumu a monitoringu sú podľa investora zapracované do hydrogeologického modelu, ako aj do samotnej projektovej dokumentácie. Technické riešenie a opatrenia na zabránenie drenážneho účinku v tuneloch detailne preštudovali a analyzovali špecialisti z Výskumného ústavu vodného hospodárstva.

„Pripomienky starostov sme nerozporovali, ale akceptovali. V stavbe budú zakomponované všetky potrebné prvky na zníženie dopadov tunela na režim podzemných vôd vrátane vodojemu. Počas výstavby bude režim podzemných vôd mierne narušený, ale po dokončení sa vráti do starých koľají,“ potvrdila NDS.

Aj minister dopravy Jozef Ráž ml. ubezpečil starostov, že hoci výstavba tunelu Korbeľka bude mať dopad na hladinu podzemných vôd, nebude to fatálne. „Použité technológie pri stavbe zabránia stratám vody z masívu, cez ktorý budú tunelové systémy prechádzať. Pokles počas výstavby predpokladáme len pri jednom vodnom zdroji, ale potom sa to má vrátiť do normálu. Sme presvedčení, že obavy starostov o zdroje pitnej vody nie sú dôvodné,“ povedal v relácii Krížom krážom s Jožom Rážom.

V hre je len tunelový variant

Na diaľničnom úseku Turany – Hubová s dĺžkou 13,53 kilometra by mali byť dve križovatky, 11 mostov a dva tunely – Korbeľka (5,868 kilometra) a Havran (2,82 kilometra). Odhadované náklady sú podľa Útvaru hodnoty za peniaze vo výške 1,9 miliardy eur.

V sume sú započítané aj kompenzačné opatrenia pre samosprávy. Napríklad desiatky kilometrov náhradných vodovodov pre tie obce, ktorých sa dotkne strata vody výstavbou a prevádzkou tohto variantu úseku D1 s Korbeľkou.

Rezort dopravy považuje poslednú časť mozaiky diaľničného prepojenia Bratislavy s Košicami, ktorú ešte nezačali stavať, za strategickú investíciu cestnej dopravnej infraštruktúry. Zatiaľ ju má v pláne financovať zo štátneho rozpočtu, pričom ambíciou vlády je získať na tento účel peniaze aj zo zdrojov EÚ.

Ministerstvo tvrdí, že ak by sa vrátilo k povrchovému variantu, muselo by začínať odznovu a výstavba by sa omeškala o štyri až päť rokov, čo si nemôžu dovoliť. Preto je aktuálne v hre len tunelový variant.

K tejto téme sme oslovili aj Ministerstvo životného prostredia SR, ktoré však na naše otázky nereagovalo.