Green Deal verzus zbrojenie. Volkswagen zvažuje vstup do výroby pre armádu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová začiatkom marca oznámila plán na vyzbrojenie Európy a tunajšie zbrojovky sa začali tešiť na 800 miliárd eur, ktoré im sľúbila naprieč členskými štátmi „zmobilizovať“. Von der Leyenová týmto krokom len podčiarkla fakt, že v situácii rastúceho geopolitického napätia a odkláňajúceho sa ochranného krídla USA sa v Európe usadila myšlienka masívneho zbrojenia. Tento kurz už nastavila Varšava či Londýn.

Na výroky Britského premiéra Keira Starmera, ktorý chce v Británii vybudovať najväčšiu armádu Európy, sa však chce dotiahnuť aj Berlín. Nemecký parlament tento týždeň schválil historický balík na zvýšenie výdavkov na obranu a infraštruktúru, ktorý vláde umožní využiť na zbrojenie štátne pôžičky. Na prijatie nového zákona je potrebná ešte dvojtretinová väčšina v Spolkovej rade.

„Myslím si, že vzhľadom na súčasnú geopolitickú situáciu, to, čo vidíme teraz v Nemecku a Európe, je presne to správne rozhodnutie v tom zmysle, že musíme viac investovať, aby sme boli opäť v bezpečí,“ uviedol v rozhovore pre Telegraph výkonný riaditeľ Volkswagenu Oliver Blume v súvislosti so zámerom nemeckej vlády začať viac zbrojiť.

Namiesto elektromobilov viac armádnej techniky

Dôvod, prečo masívne zbrojenie predstavuje pre najväčšieho európskeho výrobcu automobilov zaujímavú príležitosť je, že jeho výrobné kapacity sú v súčasnosti dramaticky nenaplnené. Aby spĺňala limity stanované Európskou úniou, musí spoločnosť obmedzovať výrobu áut so spaľovacím motorom a namiesto nich produkovať elektromobily.

O tie však zákazníci nejavia dostatočný záujem a výroba stagnuje, v čoho dôsledku automobilka avizovala postupné prepúšťanie, ktoré má do roku 2030 zasiahnuť až 35-tisíc zamestnancov, čo predstavuje približne každú štvrtú pozíciu. Na druhej strane sa Volkswagen zaviazal, že si v krajine ponechá všetky závody.

Pre tých, ktorí doteraz chodili do práce v neistote, sa začala črtať nová nádej. Blume v rozhovore pre Telegraph priznal, že firma zvažuje možnosti výroby pre armádu. Zároveň však uviedol, že konkrétne ponuky automobilka zatiaľ nemá, no v prípade oslovenia potenciálnymi partnermi je Volkswagen ochotný „preskúmať koncepty“.

„Nevedieme konkrétne rozhovory o tom, čo môže Volkswagen urobiť. Môj názor je taký, že ak by existovala možnosť ísť cestou vojenských vozidiel, museli by sme sa pozrieť na koncepty,“ uviedol Blume.

Výkonný riaditeľ Volkswagenu takisto poznamenal, že by to nebolo prvýkrát, čo sa automobilka zapojila do zbrojárskeho priemyslu. Počas druhej svetovej vojny Volkswagen pre armádu vyrobil napríklad 50-tisíc kusov ľahkých úžitkových vozidiel Kübelwagen či 15-tisíc obojživelných áut Schwimmwagen.

O závod Volkswagenu prejavil záujem Rheinmetall

Nový kurz, ktorý nastavili lídri ekonomicky významných európskych štátov, uvítali v prvom rade zbrojovky. Akcie nemeckého výrobcu bojovej techniky a munície Rheinmetall narástli za posledný mesiac o 50 percent, nehovoriac o takmer 2 100-percentnom raste, ktorý dosiahli za posledných päť rokov.

Ako však upozornil ekonomický analytik Martin Vlachynský, výrobcov čaká skúška, či dôveru investorov a nové príležitosti dokážu preniesť aj do zisku, a na to budú potrebovať promptne navýšiť výrobné kapacity. Príležitosť sa tak naskytne aj krízou zmietanému Volkswagenu, ktorý má síce s odbormi dohodu o prepúšťaní, no prisľúbil, že závody ostanú zachované.

Spoločnosť Rheinmetall dosiahla v roku 2024 tržby v hodnote bezmála desať miliárd eur, čo je oproti Volkswagenu s obratom 324,7 miliardy eur len zlomok. V tomto roku však nemecká zbrojárska spoločnosť očakáva nárast tržieb o 25 až 30 percent, pričom zbrojári uviedli, že prognóza nezohľadňuje „očakávané zlepšenie trhového potenciálu“.

Na druhej strane Volkswagen v minulom roku avizoval čistý zisk nižší o takmer 31 percent napriek tomu, že obrat spoločnosti sa zvýšil o necelé jedno percento.

Po tom, ako spoločnosť Rheinmetall avizovala silný rast predaja v roku 2025, jej generálny riaditeľ Armin Papperger uviedol pre Newsweek, že vidí príležitosť na rozšírenie výrobnej kapacity v jednom zo závodov Volkswagenu. 

Papperger ako potenciálne miesto pre vojenskú výrobu označil závod Volkswagenu v Osnabrücku – meste v severnom Nemecku. Ide o závod, v ktorom sa v minulosti montovali modely značiek Volkswagen, Porsche a Škoda.

„Osnabrück by bol veľmi vhodným miestom pre obrannú výrobu,“ uviedol Papperge a poznamenal, že hoci by Rheinmetall mohol prestavať niektoré svoje vlastné automobilové závody, jednou z možností je aj získanie závodov od výrobcov automobilov, ktorí zápasia s problémami a obmedzujú svoje prevádzky.

Volkswagen pritom už v minulosti oznámil, že skúma alternatívne scenáre pre továreň v Osnabrücku vrátane možného predaja.

Green Deal verzus zbrojenie

Treba si zároveň položiť vážnu otázku: ako chcú Nemci (a ďalšie krajiny EÚ) na jednej strane dodržať záväzky vyplývajúce z Green Dealu a zároveň rozbehnúť energeticky náročný a ambiciózny program vyzbrojovania v rámci strategického posilnenia vlastných obranných kapacít? 

Ako to nedávno charakterizoval Bjørn Lomborg, "Európa je na rázcestí, môže naďalej udržiavať politiku čistých nulových emisií ako svoj hlavný pilier, čo je len ničivé „signalizovanie cnosti“, alebo môže ukončiť túto zvláštnu posadnutosť a zaviesť inteligentnú klimatickú politiku".  

Ako nájde zdroje na to, aby sa znovu vyzbrojila, zotavila a vrátila na cestu inovácií?