Orbánov zákon má opodstatnenie. Naopak, v EÚ zašli priďaleko

Tento zákon nevykopáva otvorené dvere. Len rieši problém, ktorý je vážnejší na Západe ako u nás. Nová maďarská legislatíva cieli primárne na oblasť médií, v ktorých zakazuje samoúčelné zobrazenie sexuality, homosexuality a zmeny pohlavia. V oblasti školstva sa snaží o to isté a reguluje organizácie vyučujúce o sexe. Do tretice vedie k obmedzeniu reklám znázorňujúcich LGBT komunitu. Ide o presne tú oblasť, kde sú najaktívnejšie rôzne organizácie tretieho sektora a štedro financované kampane. Je to priama reakcia na vývoj, ktorý vidieť v Amerike, kde sa už každý šiesty Američan narodený medzi rokmi 1995 a 2010 považuje za LGBT osobu. Absurdnosť tohto výskumu si uvedomíte, keď zistíte, že počet transgender osôb už dosahuje takmer počet lesbičiek. A, samozrejme, dekadenciu podčiarkuje vysoké číslo bisexuálov, viac sme o tom písali tu.

Tak je či nie je to legitímna téma? A najmä, ak by po Orbánovom zákone prišli ďalšie, konečne by padla jedna z definícii kultúrnych vojen, a síce, že v nich bojuje iba jedna strana.

Keď netečie, aspoň kvapká

Treba ale priznať, že maďarský zákon má viaceré medzery. Jeho obsah je vágny, otázna je aj jeho vymáhateľnosť pre absenciu sankčného mechanizmu a takisto vzhľadom na proces, akým nové paragrafy prichádzali k životu, skryto a pomerne nešťastne stavia na jednu úroveň pedofíliu a homosexualitu. Aj keď tu Orbán reaguje na trend, ktorý stanovil niekto iný. Možno ale očakávať, že tento prístup sa zmení, že identity L a G sa začnú oddeľovať od ostatných, najmä transgender osôb. Viacero lastovičiek už o tom svedčí.

Práve preto sa žiada prižmúriť oko a vnímať tento zákon kladne. Predovšetkým z dôvodu, v akej spoločenskej atmosfére sa zrodil. Reč je o donedávna neakceptovateľných progresívnych výstrelkoch, ktoré sa v posledných rokoch dostali do hlavného prúdu západnej politiky.

Taká biologicky jasná konštanta, ako je ľudské pohlavie, sa dá podľa niektorých zákonodarcov ohnúť obyčajným pocitom. Tehotenstvo a menštruácia už podľa mnohých nie sú výhradnou doménou žien. O pohlavnom styku sa majú explicitnou formou učiť a na pride-och vystupovať aj tie ratolesti, ktorým ešte nevypadali mliečne zuby. A mohli by sme pokračovať do aleluja.

Každá akcia vyvoláva reakciu. A mimochodom, bez ohľadu na hodnotový rozmer celej veci, kritici novej legislatívy ignorujú jeden dôležitý fakt. Táto téma je v kompetencii štátov, nie Bruselu, a pokiaľ neobmedzuje ľudské práva, nemá ich čo zaujímať. A to Maďarsku vytknúť nemôžu už pre vlastné kritériá – Maďari totiž žiadni križiaci nie sú, zákon o registrovaných partnerstvách majú dávnejšie ako niektoré západné štáty.

Odtiaľ-potiaľ

A keď už sme pri štátnej zvrchovanosti, s jej chápaním má pomerne často problém práve EÚ. Najnovšie sa to ukázalo aj vo vzťahu ku správe Matić, ktorú europoslanci odhlasovali aj napriek skutočnosti, že zasahuje do oblasti vzdelávania a zdravotníctva, ktorá spadá do kompetencie jednotlivých členských štátov.

Hoci dokument nemá žiadne právne účinky, slúži ako vynikajúce meradlo toho, že Brusel pri tom „správnom“ naratíve nemá problém prekročiť mantinely. Teda pri naratíve, ktorý správa Matić obsahuje. Podľa neho sú odporcovia potratov narušiteľmi demokracie.

Nie je to náhodou tak, že je to skôr EÚ, kto to tu s takmer kriminalizáciou konzervatívnych pro-life postojov tak trochu preháňa?