Petr Drulák

Trumpove výroky o Rusku pripomínajú aprílové počasie. Pred dvoma týždňami si po telefonickom rozhovore so svojím ruským náprotivkom pochvaľoval Putinovo úsilie o mier. O priaznivé dojmy sa podelil aj Trumpov zvláštny vyslanec Witkoff. U Tuckera Carlsona referoval, že keď prezident Putin dostal správu o atentáte na prezidentského kandidáta Trumpa, odobral sa vraj k modlitbe za jeho ochranu.

Fínsky putinobijca verzus kremeľský investor

O týždeň neskôr bolo všetko inak. Putin zopakoval, že Zelenského nepovažuje za legitímneho predstaviteľa a navrhol, aby správu Ukrajiny prevzala OSN. Trump sa podľa vlastných slov skutočne „nahneval a naštval“. Pohrozil druhotnými sankciami, čo by znamenalo uvalenie obrovských ciel na každú krajinu, ktorá obchoduje s ruskou ropou. Následne pozval na golf fínskeho prezidenta a známeho putinobijca Alexandra Stubba, ktorý potom nadšene rozprával o tom, ako Trumpovi s Putinom dochádza trpezlivosť.

Ale koncom marca sa opäť všetko obracia. Do Washingtonu z Moskvy zavítal Kirill Dmitrijev, potom Trump vyhlásil, že je presvedčený, že Putin má záujem o dohodu. Nielenže už sa nehovorí o druhotných sankciách, ale Rusko je jednou z mála krajín na svete, ktorej Washington začiatkom apríla nevymeral žiadne nové clá. Ruský export do USA sa v dôsledku sankcií síce scvrkol na tri miliardy dolárov, ale na rozdiel od Kuby či Severnej Kórey, ktorým tiež žiadne ďalšie clá nehrozia, je ruský export reálny, zahŕňa hnojivá, kovy či jadrové palivo, ktoré Američania potrebujú. Avšak v Moskve to berú ako prívetivé gesto. Trumpove nadšenie schladzujú poradcovia, ktorí mu vraj vyhovárajú ďalší telefonický rozhovor s Putinom.

Čím Dmitrijev Trumpa potešil a kto to vlastne je? Ide o kľúčového Putinovho poradcu a predovšetkým šéfa Ruského fondu priamych investícií, ktorý investuje výnosy z nerastného bohatstva do sľubných ruských firiem. To mu dáva dokonalý prehľad o ruských aktívach. Navyše tento rodák z Kyjeva strávil podstatnú časť života v USA. Odchádza tam ako stredoškolák, potom prejde Stanfordom a Harvardom, aby nastúpil do investičnej banky Goldman Sachs. V dvadsiatich piatich sa po desiatich rokoch vracia do Ruska, zakladá investičnú spoločnosť spolupracujúcu so západnými investormi a pravidelne jazdí do Davosu. Tiež si buduje vzťah ku Kremľu a od určitej chvíle pôsobí ako Putinova spojka s medzinárodnou finančnou oligarchiou.