Dôležitú úlohu v šírení revolúcie zohrávajú súdy, či už národné alebo nadnárodné. Revolucionári v talároch dokážu prijať také verdikty, ktoré sú proti vôli ľudí. Zákony alebo medzinárodné zmluvy vyložia spôsobom, o ktorom sa tvorcom týchto zákonov a zmlúv ani nesnívalo. A najúčinnejšie je to vtedy, keď medzinárodnú zmluvu vyhodnotí liberálnym spôsobom svojím zložením liberálny nadnárodný súd. V knihe som napísal: „Súčasťou stratégie konzervatívnych síl by mal byť určitý špecifický vzdor proti globalizácii. Nie je vhodné odovzdávať kompetencie v kultúrnoetických otázkach do rúk nadnárodných organizácií. Liberálni revolucionári majú náskok pred konzervatívcami v nadnárodných inštitúciách... V niektorých sporoch sme schopní víťaziť na Slovensku, ak sa o nich bude rozhodovať na Slovensku. Ak však o nich budú rozhodovať medzinárodné súdy, prehráme.“

• 

• 

Protimaďarské vyhlásenie osemnástky je konkrétnym príkladom spomenutých mechanizmov. Liberálni politici útočia na konzervatívneho politika inej členskej krajiny a používajú na to dokonca pôdu EÚ, napríklad summit, teda zasadnutie Európskej rady, a žiadajú o zásah Európsku komisiu. Nestrpia, aby deti v školách boli chránené pred homosexualistickou a genderovou ideológiou, lebo cez školy chcú eliminovať vplyv konzervatívnych rodičov na svoje deti.

Vyhlásenie osemnástky sa odvoláva na medzinárodnú zmluvu, konkrétne na Chartu práv, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy schválenej v roku 2008.

Vyhrážajú sa, že proti maďarskému zákonu pôjdu cez podanie na súd EÚ, teda Súdny dvor EÚ. A takzvaní „konzervatívni“ a „kresťanskodmokratickí“ vládni politici sa na tomto tlaku zúčastňujú takisto ako tí liberálni. Napríklad tí z nemeckej CDU alebo rakúskej ÖVP. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová z CDU vyhlásenie podporuje.

Cez tieto mechanizmy revolúcia funguje už roky.

Hoaxy verzus normálnosť

Všetci tí politici osemnástky iste mali za posledné roky plné ústa boja proti dezinformáciám, samozrejme tým cudzím. Za svoje vlastné dezinformácie bojujú ale do roztrhania tela. Aj jazyk ich vyhlásenia je falošný. Tvrdia, že maďarský zákon je stigmatizáciou homosexuálov a transgender osôb, že porušuje právo detí a mladistvých na informácie, že je to porušením základných hodnôt EÚ a podobne.

Ale kde. Zákon chráni práva rodičov určovať hodnoty, ktoré majú byť v škole vštepované ich deťom. Ide o to, aby sa v škole neučili, že je jedno, či si muž vezme ženu alebo iného muža. Aby ich neučili, že sa možno preoperovať zo ženy na muža amputáciou prsníkov alebo z muža na ženu amputáciou genitálií. Tieto veci totiž nie sú informácie, ale dezinformácie, ktoré sú v rozpore s biológiou. Tak aké porušenie práva na informácie?

Zákon vôbec postavenie homosexuálne orientovaných osôb ani postavenie „transgender“ osôb nezhoršuje.

Nemožno hovoriť naraz o homosexualizme, genderizme a pedofílii?

Ešte jedna kritika voči zákonu sa objavuje, i keď nebola spomenutá priamo vo vyhlásení. Zákon totiž chráni deti i pred pedofíliou. Kritici hovoria o neprípustnosti spájania tém homosexuality a genderovej problematiky s témou pedofílie. Samozrejme, že homosexuáli a trandgender osoby nie sú automaticky pedofilmi. Ani to nikto netvrdí. Ale tie témy majú určité vzájomné prekrytie.

Keď sa pozeráme na výjavy z Ameriky, vystúpenia tzv. drag queens, čiže bradatých mužov, zmaľovaných a oblečených v ženských šatách, pred malými deťmi, s ktorými sa títo muži hrajú a dotýkajú sa ich, tak čo vidíme? Prejav genderovej ideológie či pedofíliu? Je to na nerozoznanie.

Iný príklad. Odporúčam pozrieť si video z plavárne v Los Angeles v Kalifornii. Rozhorčená žena sa sťažuje na recepcii, že v ženských šatniach sa pohybuje muž s obnaženým penisom. Minúty protestuje u recepčnej, aby niekto zasiahol, že sú tam aj malé dievčatá. Lenže dotyčný chlap sa identifikoval ako žena, tak recepčná hovorí, že všetko je v poriadku. Ak podľa kalifornského zákona niekto hovorí, že je žena, tak je to žena. Aj keď má penis. Odhaľovanie penisu pred dievčatkami nesúvisí s pedofíliou?

Huffington Post dáva priestor názorom podporujúcim prítomnosť malých detí na dúhových pridoch, kde sa dospelí účastníci odhaľujú. Deti vraj majú nahotu zo všetkého najradšej. Washington Post publikoval komentár Laureen Rovellovej, ktorá je ochotná svojim vlastným deťom ukazovať na dúhových pochodoch sexuálne, fetišistické gestá a akty účastníkov. Chce vysvetľovať deťom, aké je to všetko fajn. Deti podľa nej nesmú v sexualite nič považovať za tabu. Ale Orbánovi kritici budú ohŕňať nos nad tým, že jeho zákon chráni súčasne pred pedofíliou aj homosexualizmom a genderizmom. S tými kritikmi niečo nie je v poriadku. Buď je v tom pokrytectvo alebo ignorantstvo.

Mark Rutte mi pripomenul mečiarizmus

Holandský premiér Mark Rutte zašiel najďalej. Vraj Maďarsko s takýmto zákonom nemá čo hľadať v Európskej únii. „Maďarsko treba dostať na kolená,“ povedal.

Na prelome rokov 1992-1993 sa minister školstva v druhej Mečiarovej vláde Matúš Kučera preslávil jedným výrokom. Slovenským občanom, ktorí prejavovali nespokojnosť s pomermi, ktoré zavládli na Slovensku po Mečiarovom návrate k moci, odkázal, že komu sa to nepáči, môže emigrovať. Toto vyhadzovanie vzbudilo veľkú vlnu kritiky u slovenských liberálov. Dnes vyhadzuje Maďarov z Únie Rutte.

O Orbánovi si môžeme myslieť čokoľvek, ale pre zjednotenie európskych krajín v EÚ urobil podstatne viac ako Rutte. Ten neurobil nič. Ale dnes vyhadzuje. A naši liberáli sú s ním veľmi spokojní.

Hranica bývalej železnej opony je dnes opäť ideovou hranicou

Treba si všimnúť, ktoré sú tie krajiny, ktorých zástupcovia podpísali protimaďarské vyhlásenie, a ktoré sú tie, čo nepodpísali. Podpísané sú tie, čo tvorili „starú“ EÚ spred rozšírenia vo formáte roku 2004. Chýba iba Malta, ktorá nepodpísala. Tie, čo nepodpísali, s výnimkou Malty, tvoria blok poskomunistických krajín, teda Poľsko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko. Hranica medzi týmito dvomi kompaktnými územiami, západným a východným, je hranicou bývalej Železnej opony.

Západní politici nám vnucujú predstavy, ktoré vydávajú za základné hodnoty, na ktorých Európska únia stojí. Pritom zakladatelia Európskej únie by boli z týchto predstáv zhrození. Dokonca aj tí súčasní západní politici by pred pár desaťročiami nesúhlasili so všetkými dnešnými vlastnými tvrdeniami.

Západná Európa smeruje nezadržateľne k novej spoločenskej utópii, ktorú chce vnútiť celej Európe. Východná časť EÚ má ešte v pamäti komunistickú utópiu, ktorej sa zbavila pred tridsiatimi rokmi, a do novej sa ponáhľať nechce.

• 

• 

Slabučká reakcia slovenských konzervatívcov

V minulosti bola slovenská kresťanská politická scéna na ideové zápasy s liberalizmom prenikajúcim k nám z EÚ, dobre pripravená. Ján Čarnogurský pripravoval KDH na ten zápas už v polovici 90. rokov. V roku 2002 slovenský parlament schválil náš návrh Deklarácie zvrchovanosti v kultúrnoetických otázkach. Táto žiadala, aby o otázkach ochrany života a rodiny rozhodovali členské štáty EÚ na svojom území zvrchovane, teda bez zasahovania orgánov EÚ. Na túto deklaráciu sa doteraz môže odvolať každý slovenský politik, veď stále platí.

V súvislosti s tým sa neskôr naše KDH stavalo proti Ústavnej zmluve EÚ, a teda aj Lisabonskej zmluve, kvôli Charte práv EÚ, ktorá bola ich súčasťou. KDH trvalo na zachovaní práva veta čenských štátov.

Zároveň, bohužiaľ, v KDH od druhej polovice 90. rokov začal byť tento Čarnogurským postavený ideový pilier KDH opúšťaný. Začal proces preberania liberálnych postojov západných krajín, ktorý reprezentoval M. Dzurinda, I. Šimko, sčasti J. Figeľ, ktorý napokon viedol k fenoménu SDKÚ. Po zániku SDKÚ však možno pozorovať určitú sdkú-izáciu oslabeného KDH.

Bez uvedomenia si tohto štvrťstoročného degeneratívneho vývoja slovenskej kresťanskej politiky nemožno pochopiť rozpačitosť dnešnej reakcie slovenských konzervatívcov na maďarský zákon a protimaďarskú ofenzívu osemnástky.

Tá reakcia je vlažná. Slovenská liberálna tlač si je tak vedomá rozkladu kresťanských postojov, že Denník N si dokonca dovolil kritickú poznámku, že premiér Heger nevytkol počas návštevy Budapešti Orbánovi jeho zákon. Sme uprostred globálnej antropologickej revolúcie, ktorá búra tisícročné ideové kresťanské základy Európy a kresťanský slovenský premiér má Orbánovi ešte aj vytknúť jeho lokálnu limitovanú kontrarevolúciu? Ako keby nebolo už dosť zlé Hegerovo nejasné vyjadrovanie. Heger povedal: „My ako koalícia sme sa dohodli, že počas týchto štyroch rokov nebudeme otvárať tieto otázky, aby sme nevyvolávali zbytočnú polarizáciu. Na druhej strane, Slovensko je krajina, ktorá si ctí dohody, právny štát, dodržiavanie ľudských práv. Z toho dôvodu naša pozícia je neutrálna.“

Čo vlastne chcel premiér povedať, nevedno. Naša vládna koalícia nemusí nič otvárať. Na úrovni EÚ to otvorila osemnástka a ide o to, ako sa k tomu Slovensko postaví.

V ankete Štandardu sa poslankyňa Anna Záborská, ktorá má politickú výbavu zo starého KDH, maďarského zákona zastala, poslanci Taraba, Podmanický a obaja Kuffovci sa zákona zastali výrazne.

Nad stanoviskom KDH zostáva stáť rozum. Veď nikto netvrdí, že Orbána sa treba zastať vždy a vo všetkom. Ale keď navrhuje zákon, ktorý presadzuje v globálnom zápase tie isté hodnoty, ku ktorým sa hlásia aj slovenskí kresťania, tak kresťanská strana by proti návrhu ísť nemala. Europoslanec Štefanec na stránkach SME však ponúkol liberálne protiorbánovské klišé, napríklad, že zákon znamená „zásah do práv skupiny ľudí na základe ich sexuálnej orientácie“. A ešte povedal, že „dnes je to LGBT, zajtra to môžu byť zas národnostné či iné menšiny“.

V ankete Štandardu bola oslovená Miriam Lexmann, ktorá sa nevedela k téme vyjadriť, lebo o zákone vraj zatiaľ nemá dostatočné informácie.

KDH, zdá sa, uviazlo v pasci, ktorú si nastavilo, keď dopomohlo hlasovaním ku zmene stanov poslaneckej skupiny Európskej ľudovej strany (EPP). Dopredu bolo známe, že ak sa stanovy zmenia, poslanci Orbánovho Fideszu zo skupiny odídu a že bez nich bude skupina EPP ešte sekulárnejšia a protikresťanskejšia. Tak sa aj stalo. 

Ešte aj ten Blanár zo Smeru sa vedel vyjadriť k téme lepšie.

Liberáli z SaS a z Progresívneho Slovenska v tom mali jasno. Proti maďarskému zákonu, jednotne s osemnástkou.

Neveští to nič dobré

V pondelok 28. júna som sledoval reláciu Z prvej ruky na stanici Rádio Slovensko verejnoprávneho rozhlasu, ktorá sa venovala maďarského zákonu a reakcii EÚ naň. Relácia bola šokujúco jednostranná. Všetci účastníci vrátane moderátorky boli proti zákonu a na strane osemnástky. O tom, čo hovoria liberálne médiá a televízie, ani nemusíme radšej hovoriť.

Pozrime sa teda na situáciu na Slovensku. Európska osemnástka je rozbehnutá ako motorová píla, má podporu Európskeho parlamentu aj Európskej komisie. Slovenskí liberáli a liberálne médiá sa vyjadrujú naprosto jasne, zatialčo kresťania vajatajú a klamú sami seba a svojich voličov. No ako ten zápas asi dopadne?  

Inak, pripomeňme si, ako sa kdekto tešil, že tu máme najkonzervatívnejší parlament v histórii.