Svätý Klement bol tretí nástupca svätého Petra a podľa tradície pochádzal z Ríma. Počas vlády cisára Trajána ho poslali do vyhnanstva na Krym, kde evanjelizoval vojakov i spoluväzňov na nútených prácach. Zomrel ako mučeník. Veľa o jeho živote nie je známe. Klementovo meno pritom nesie jedna z najdôležitejších bazilík v Ríme neďaleko Kolosea, ktorú majú v osobitnej úcte viaceré slovanské národy. Hovorí sa, že jeho ostatky z Krymu priniesol do Ríma práve svätý Cyril. Ostatky „slovanského" vierozvestcu Konštantína tu už nie sú, len časť relikvií.
Na tomto mieste stál kostol už v štvrtom storočí. Na prelome 11. a 12. storočia tu postavili súčasnú Baziliku svätého Klementa. Jej rozmiestnenie je vraj rovnaké ako pôvodný kostol, ktorého obrysy možno pozorovať v podzemí.
Do baziliky sa vstupuje cez átrium, uprostred ktorého je fontána. Chrám má tri lode, bohato zdobený strop a oltárnu stenu. Na rímske pomery má vcelku málo zarámovaných obrazov. Nachádza sa v nej aj kaplnka svätej Kataríny Alexandrijskej, ktorú umelecky stvárnil maliar Masolino Di Panicale. Kunsthistorici sa vo všeobecnosti zhodujú, že tieto fresky boli súčasťou veľkého projektu umeleckej obrody v Ríme v 15. storočí, ktorú začal pápež Martin V. Informačné panely v bazilike ďalej oznamujú, že práve tieto fresky sú „najdôležitejším svedkom obnovy umeleckej aktivity v meste“ po temer 70 rokoch pápežského zajatia vo francúzskom meste Avignon.
Dnes kresťanský chrám spravujú dominikáni hlavne z Írska a možno povedať, že geograficky do istej miery spája jednak írsku a jednak dominikánsku komunitu. Niekoľko minút odtiaľ na juh, na vrchu Celio, totiž stojí Pápežské írske kolégium. A trochu ďalej od baziliky na severozápad sa nachádza Pápežská univerzita svätého Tomáša Akvinského známa ako Angelicum, ktorú spravuje dominikánsky rád.
