Prezident Trump je presvedčený, že uplatňovanie vojenskej moci a udržanie hegemónie USA je príliš vyčerpávajúce. Expanzia NATO na východ k ruským hraniciam sa stala aj príčinou rusko-ukrajinského konfliktu. Túto vojnu začali USA, keď na báze ich politickej stratégie boli všetky americké inštitúcie povinné zamerať sa na zadržiavanie Ruska a Číny.
Joe Biden prezentoval túto vojnu ako šírenie slobody a presadzovanie všeľudských hodnôt, a ako nevyhnutnú potrebu definitívne sa vysporiadať so „zabijakom Putinom“.
Víťazstvo Trumpa v prezidentských voľbách sa stalo bodom obratu nielen v USA, ale aj na ukrajinskom fronte s vážnym presahom do medzinárodnej politiky.
Podstata tohto obratu spočíva v tom, že novozvolený prezident Trump uznal nároky Ruska na jeho bezpečnostné záujmy, ktoré prezident Putin formuloval v decembri 2021 v svojom ultimáte americkej vláde.
Trump však neurobil tieto zmeny z lásky k Putinovi, ani za peniaze, ktoré sa mu údajne črtali z ruských tajných služieb...
Podľa môjho názoru tak urobil preto, že si uvedomil reálnu hrozbu tretej svetovej vojny! Samozrejme, na jeho názoroch majú podiel aj osobné vlastnosti Donalda Trumpa, ktorý je svojím vnútorným založením obchodník a pre ktorého vojna môže byť iba prekážkou pri uplatňovaní jeho politiky „make deal“, a preto inštinktívne zavrhuje všetko, čo by mohlo vyvolať vojenský konflikt.
Trump nie je ani žiadnym ideológom, ale napriek tomu jeho postoje označujú aj jeho súperi za vnútorne konzistentné a začínajú ho považovať za autora nového politického smeru – trumpizmu.
Nová americká doktrína
Jadrom jeho novej doktríny je, že bezpečnostné záujmy Ruska ako jadrovej veľmoci sú plne legitímne. A ak sa chceme vyhnúť jadrovej vojne, treba ich uznať!
Pri realizácii takejto politiky prichádza s novou požiadavkou na prehodnotenie celého svetového poriadku. Dokonca môžeme tvrdiť, že toto je i jeho jadrom. V novom svetovom poriadku sa už nebude požadovať od hegemóna, aby sa celý svet podriadil jeho moci a sile, ale bude závisieť aj od súhlasu jeho obchodných partnerov.
Je veľmi pravdepodobné, že tento prístup nemieni uplatňovať pre každú krajinu, ale iba pre tie, ktoré sú ekonomicky či vojensky rovnocenné. Ide o nový typ partnerstva, ktorý chce americký prezident uprednostniť v geopolitických a obchodných stretoch Ruska a Číny s USA.
Tento prístup znamená ukončenie vytvárania skupín gaunerských štátov, ktoré sa odsudzujú k likvidácii...
Svetový poriadok sa mení na svet troch obchodných partnerov, z ktorých každý má svoje obchodné záujmy a každému z nich sú priznané práva na jeho bezpečie.
Zdá sa, že staronový americký prezident chce svet rozdeliť na tri zóny, akési „monroeove svety“, ktoré všetky tri budú vzájomne rešpektovať svoje záujmy a aj ich hranice, ako aj hranice jeho prípadných satelitov.
Donald Trump akoby sa chcel vyhnúť vojnám výlučne obchodnou politikou a presadzovaním jeho politiky „make deal“. Zatiaľ však iba hľadá stúpencov pre takýto svet.
Zárodok jeho nového svetového poriadku musí zaujímať nielen všetkých občanov EÚ, ale aj jeho elity, pretože v tejto paradigme nežiada o podporu orgánov EÚ, čo má za následok, že neplánuje rokovať s predsedníčkou EÚ, Ursulou von der Leyenovou, ale s každou krajinou osobitne.
Euroatlantisti mohli mať aspoň akési výhody zo svojho doterajšieho lokajstva, ale dnes už nie je známe, komu slúžiť.
Títo politici by sa mali zamyslieť nad doteraz platnou dlhodobou politickou paradigmou USA, ktorú uplatňovali voči Európe už od čias prvej svetovej vojny a ktorá stojí na troch pilieroch: USA musia byť prítomné v Európe, Nemecko musí byť držané pri zemi a úlohou USA je, aby sa Nemecko nemohlo spojiť s Ruskom.
Tieto zásady, ktoré na prvý pohľad vyzerajú príliš archaické sa zdajú, akoby boli neuplatniteľné v dnešnom svete. Je zrejmé, že žiaden Európan by takúto zmluvu ani nepodpísal, s výnimkou dnešných atlantistov z Bruselu.
Joe Biden nám však ukázal ich stálu platnosť, a to na príklade znefunkčnenia Nord Streamu II. Spájanie sa Nemecka s Ruskom je neprijateľné! Totalitárne Rusko, ktoré každodenne porušuje ľudské práva nemôže predsa zneužívať naivné Nemecko!
Z trumpistického hľadiska je takýto teroristický čin neprijateľný a za tretiu svetovú im to nestojí! Trump fakticky zamieňa ľudské práva za politiku make deal. V tejto filozofii by bolo ideálne, keby dnes Rusko odpredalo tento dubiózny projekt Amerike.
Politické elity, ako i občania západnej Európy, jedni s väčšou dôstojnosťou, iní s menšou, tieto tri piliere americkej politiky voči EÚ akceptovali.
Táto politika umožnila EÚ koncentrovať sa na ekonomické a sociálne otázky a USA na svoje politické a obranné záujmy. Treba priznať, že prispela nielen k upevneniu mieru vo svete, ale aj k jej mimoriadne vysokej životnej úrovni.
Môže existovať transatlantizmus bez USA?
Dnešní transatlantisti v EÚ sú zhrození so zahraničnopolitických krokov USA. Ich zásadný problém dnes je, či transatlantizmus môže existovať bez USA! Preto organizujú skupinu „ochotných“, t. j. Francúzska, Nemecka, Poľska a pobaltských krajín pod vedením Veľkej Británie. Je výsmechom EÚ, že riešenie vlastnej neistoty hľadá u krajiny, ktorá už vystúpila z EÚ, a ktorá by tiež najradšej rokovala s každým členom EÚ osobitne.
Táto skupina by najradšej prinútila USA k pokračovaniu finančnej aj vojenskej podpory Ukrajiny. Zatiaľ sa skôr servilne iba predháňa v ubezpečovaní Trumpa, že krajiny EÚ sú ochotné navýšiť náklady na obranu aj o 100 percent. Ak bude šéf Bieleho domu trvať na 5 percentách, tak podpíšu aj 5 percent, prípadne i viac.
Transatlantisti vyhlasujú, že sú ochotní podporovať naďalej víťazstvo Ukrajiny, čo je vlastne identické s požiadavkou porážky Ruska a sľubujú ochotu takto konať do posledného eura, či českej koruny...
Zatiaľ však musia „ochotní“ iba šermovať silnými slovami a sľubovať ruské peniaze z bankových úložiek Ruska v západoeurópskych bankách.
Dilema atlantistov zahŕňa aj ďalšiu a hlbšiu otázku, či NATO je existenčným pilierom EÚ, bez ktorého by EÚ musela zaniknúť, alebo je možné žiť aj bez tejto vojenskej organizácie.
Pre nich je zrejmé, že tým, že stotožnili EÚ s NATO je odpoveď jasná. EÚ bez NATO existovať nemôže!
Čo vlastne spája euroatlantistov, keď sú schopní spor s USA hnať až na ostrie noža?
Prečo si myslia, že EÚ bez cudzej vojenskej organizácie, ktorá má aj svoje vlastné a odlišné politické záujmy, by mala automaticky viesť aj k ukončeniu existencie EÚ?
Zdá sa mi, že vnútornou spojnicou všetkých transatlantistov nie sú ani tak USA, ako skôr iba ich odpor a nenávisť k všetkému ruskému. Rusofóbia je tým tmelom, ktorý ich spája a ktorý ich vedie k presvedčeniu, že Ukrajina musí zvíťaziť.
Trump sa až cynicky posmieva EÚ, že nemá žiadne karty, s ktorými by mohla hrať nejakú globálnu hru. Myslím si, že pre USA je existencia NATO aj s jeho článkom 5 dnes minimálne nepríjemná, pretože mu sťažuje robiť „deel“ s Ruskom.
Pre atlantistov nastal čas, keď by sa mohli priznať k ich macošskému postoju k vlastnému národu, ktorý chcú nahradiť abstraktnými globálnymi víziami a rusofóbiou. Výsledkom ich sebareflexie by mohla byť abdikácia na ich posty v EÚ, pretože v inom prípade budú niesť zodpovednosť aj za prípadný rozpad EÚ.
Voľby nového vedenia v EÚ sú také naliehavé, ako voľba nového ukrajinského prezidenta. Čím to bude neskôr, tým budú škody iba väčšie. Čo môžu očakávať transatlantisti v EÚ za svoj politický výkon v Bruseli?
Možno práve to, čím sa vyhrážal český prezident Donaldovi Trumpovi, keď vyhlásil, že: „Takej odpornej bytosti by ani ruku nepodal.“ A to sa môže prihodiť aj transatlantistom z EÚ.
Hydepark je priestor na slobodnú diskusiu, publikované názory nemusia zodpovedať redakčnej línii Štandardu.
