Komunistický výpočet sa však nezrealizoval podľa predstáv. Väčšina gréckokatolíckych kňazov a veriacich odmietla prestúpiť k pravoslávnym. V regiónoch východného Slovenska vypukli nepokoje. V roku 1951 potom štát deportoval asi 100 kňazov s rodinami do Čiech, no práve podpora ich manželiek a rodín sa ukázala ako nečakaná sila. Tí, ktorí zostali bez kňazov, si svoju vieru chránili sami – niekedy účasťou na rímskokatolíckych omšiach, inokedy len v kruhu rodiny a v modlitbe – celé roky počas zákazu činnosti svojej cirkvi.
Kto bol skutočnou obeťou?
Podľa historika a kňaza doc. Petra Borzu netreba vnímať túto historickú epizódu čiernobielo. Paradoxne, prvou obeťou mocenského zásahu bývalého Československa sa stala samotná pravoslávna cirkev. Už počas druhej svetovej vojny bola v Protektoráte Čechy a Morava zakázaná a jej biskup Gorazd popravený.
Po príchode Červenej armády sa viacerí pravoslávni ani netešili z vývoja – v obci Ladomírová, vtedajšom centre pravoslávia, celá misia emigrovala na Západ. Zaznamenané sú aj prípady, keď pravoslávni kňazi protestovali proti násilnému preberaniu gréckokatolíckych chrámov. Nové vedenie pravoslávnej cirkvi bolo dosadené z Moskvy a stalo sa jedným z nástrojov moci gottwaldovského režimu.
Treba však priznať aj to, že medzi gréckokatolíkmi sa našli kňazi, ktorí s režimom spolupracovali. Bolo ich síce len niekoľko, no historický fakt nemožno ignorovať. Väčšina však ostala verná a ich svedectvá sú zachytené v knižnej sérii emeritného prešovského gréckokatolíckeho arcibiskupa Jána Babjaka SJ s príznačným názvom Zostali verní.
Symfónia verzus oddelenie – dve cesty, dve riziká
Prečo sa Ruská pravoslávna cirkev tak ľahko stala nástrojom komunistického režimu? Odpoveď môže ponúknuť princíp označovaný ako symfónia – tradičný vzťah medzi cirkvou a štátom v byzantskej kultúre. Zatiaľ čo Západ sa po osvietenstve prikláňa k oddeleniu cirkvi od štátu, na Východe pretrváva snaha o ich harmóniu.
Na jednej strane ide o prenikanie duchovna do všetkých oblastí života, no zároveň tu číha nebezpečenstvo, že sa táto „symfónia“ zvrhne na manipuláciu.
Západný svet si vybudoval model takzvanej poschodovej teológie – vieru si kladieme ako ďalšie poschodie nad bežný život, no svety týchto dvoch poschodí ostávajú oddelené. Východné kresťanstvo túto hranicu neuznáva – duchovno má prenikať všetko. Keď sa však do toho vloží ideológia a vládna moc, výsledkom je falošná symfónia – akord, ktorý namiesto harmónie produkuje len disharmóniu až pocity bolesti. Názorný príklad „hudby, z ktorej bolia uši“, prichádza v poslednej dobe s výraznou intenzitou najmä z východnej strany.
Akcia P nie je len izolovanou historickou udalosťou. Okrem iného je stále platným varovaním pred politizáciou náboženského života a jej dramatickými následkami; súčasne však aj pozvaním k životu vernosti Cirkvi, teda tajomnému telu živého Ježiša Krista.
Článok pôvodne vyšiel na stránke DoKostola.
