Hoci voľba nového pápeža býva vnímaná ako chvíľa jednoty a radosti, objavili sa aj hlasy kritiky – a to z radov iniciatív, ktoré združujú obete sexuálneho zneužívania v rámci Katolíckej cirkvi. Novému pápežovi vyčítajú, že v minulosti zlyhal pri riešení prípadov páchateľov i obetí. Tieto obvinenia však nie sú nové – a už boli odmietnuté. No ich opätovné otvorenie prišlo vo veľmi citlivom momente.
Kto stojí za kritikou?
Podľa experta na ochranu detí Hansa Zollnera, ktorý pôsobí na Gregoriánskej univerzite v Ríme, môžu mať útoky na Leva XIV. skrytý motív. Domnieva sa, že za nimi stojí skupina ľudí prepojených so spoločenstvom „Sodalitium Christianae Vitae“, ktoré Vatikán len nedávno oficiálne zrušil – a to práve pre prípady sexuálneho násilia, zneužívania autority a ich dlhoročné zatajovanie. Nový pápež, vtedy ešte biskup Robert Prevost, zohral významnú úlohu pri prešetrovaní tohto spoločenstva počas svojho pôsobenia v Peru.
Dva prípady, ktoré vyvolávajú otázky
Kritika sa sústreďuje najmä na dve udalosti z minulosti. Prvý prípad sa odohral v roku 2000 v Chicagu, kde Prevost viedol regionálnu provinciu rehole augustiniánov. V tom čase arcidiecéza potrebovala presťahovať kňaza, ktorý čelil viacerým obvineniam zo zneužívania detí, no už roky nesmel aktívne pôsobiť a bol pod dohľadom. Ubytovanie mu zabezpečili v kláštore augustiniánov s vedomím, že ide o disciplinárne sledovaný prípad.
Prevost ako provinciál musel tento presun schváliť. Kritici mu dnes vyčítajú, že nezhodnotil dostatočne riziko, ktoré predstavovala blízkosť kláštora ku katolíckej škole. Faktom však je, že v tom čase ešte neexistovali súčasné prísnejšie pravidlá – tie prišli až s tzv. Dallaskou chartou v roku 2002. Vtedy bol dotyčný kňaz definitívne zbavený služby a neskôr úplne prepustený z kňazského stavu.
