Vo Francúzsku budú vznikať chimérické embryá, ktoré kombinujú ľudí so zvieratami

Pojem rodič už stratil svoj zmysel, hovorí Jean-Marie Le Méné, ktorý pôsobí v prokreačnom biznise. Macron presadil zákon, ktorý poškodzuje deti a otcov a umožňuje zásadný prielom v bioetike.

Ilustračné foto: Macron/FB

V novembri minulého roku potvrdil francúzsky kasačný sud analýzu z roku 2017, podľa ktorej dieťa, ktoré ešte pred svojím narodením stratí otca pri nehode, bude celý život trpieť pre jeho absenciu. Aj keď v čase nehody ešte nebolo narodené, dieťa bude znášať ujmu predovšetkým psychickú a psychologickú, na ktoré si môže nárokovať odškodnenie. Rozhodnutie súdu sa opiera o zaužívaný výrok, že dieťa je považované za narodené vždy, keď z toho môže mať výhodu.

Potvrdenie, že dieťa bude trpieť cely život pre neprítomnosť otca, je ale v úplnom rozpore s reformou bioetického zákona, ktorý francúzsky parlament prijal pred niekoľkými dňami. Tá prináša viacero závažných zmien, ktoré s etikou už nemajú nič spoločné, keďže vytvárajú zákonné podmienky pre trh v oblasti kreácie ľudských bytostí. Dôsledkom reformy budú deti pripravené o otcov, nie však kvôli nehode alebo inej nešťastnej udalosti, ale preto, že to tak zabezpečí zákon.

Deklarácia u notára a dve matky

Reforma, ktorá je vo Francúzsku známa pod zaužívaným názvom „asistovaná reprodukcia pre všetky“, umožňuje prístup k umelému oplodneniu všetkým ženám, či už slobodným alebo žijúcim v lesbickom vzťahu. Deklarácia u notára bude stačiť, aby na rodnom liste boli zapísané dve matky v rovnocennom postavení. Biologický otec (darca spermií) akoby neexistoval. Dieťa sa bude môcť dozvedieť jeho identitu po dosiahnutí osemnástich rokov, ak s tým bude on súhlasiť. Otcovská rodičovská vetva bude takto nielen v živote, ale aj v papieroch dieťaťa úplne „odstrihnutá“.

Napriek všeobecne rozšírenému názoru, že ide o naplnenie programu prezidenta, táto takzvaná reforma v ňom nikdy nebola zapísaná. Figurovala len na zozname predvolebných sľubov, ktoré Macron ešte ako kandidát rozdával na takmer každom mítingu. Spolu so sľubom však prezident vyslovil aj podmienku, že zákon bude prijatý, ak sa nájde spoločenský konsenzus. K tomu ale nikdy nedošlo. Svedčí o tom dlhá príprava, odmietnutie na regionálnych konzultáciách po celej krajine v roku 2018, ako aj trojnásobné odmietnutie v senáte.

Reforma tak prešla bez prezidentom sľubovaného konsenzu a jej prijatie je vnímané ako darček pre ľavicových voličov, podľa ktorých Macron doteraz prijímal len pravicové zákony. Rovnako si prídu na svoje aj prokreačné kliniky, na príjmy ktorých budú prispievať daňoví poplatníci, keďže celý zákrok bude plne preplácaný zdravotnou poisťovňou. Ako ďalší dôvod prijatia reformy sa spomína aj nátlak zo strany Európskej únie, ktorému sa vláda mala podvoliť, aby získala ústupky v iných oblastiach.

V celom zákone ide však o omnoho viac ako iba o asistovanú reprodukciu. Tá vlastne bola len „dymovou clonou“ pre ďalšie transgresívne zmeny, o ktorých sa verejnosť nemala radšej ani dozvedieť.

Tvorba embryí, aké by prirodzene nikdy nevznikli

Medzi tie najzávažnejšie patrí konzervovanie ovocytov bez lekárskeho dôvodu (takisto hradené poisťovňou), tvorba chimérických embryí zviera-človek, ako aj transgenických embryí (geneticky modifikované embryá). Na uspokojenie dopytu prokreačných kliník bude povolená tvorba ľudských pohlavných buniek z kmeňových embryonálnych buniek. Zrušenie špecifickej výhrady vo svedomí aj rodičovského súhlasu u maloletých pri medicínskom potrate je zase výhrou potratovej loby.

Reforma prináša nezodpovedané právnické a technické otázky, na ktoré upozorňovali odborníci a ktoré predkladatelia v chvate minimalizovali alebo ignorovali. Tá principiálna sa dotýka práva dieťaťa na otca a na poznanie svojho pôvodu. Ak motívom celého projektu bola rovnosť pri prístupe k umelému oplodneniu pre všetky ženy, pre deti zavádza nerovnosť v otázke filiácie. V technickej rovine je nedoriešený nedostatok darcov, a teda ľudských pohlavných buniek. Tento problém bude viesť buď k zrušeniu princípu bezplatného darcovstva uplatňovaného aj pri krvi a orgánoch, alebo bude nedostatok riešený nákupom v zahraničí.

Účelové prieskumy

Predkladatelia zákona sa od začiatku odvolávali na údajnú podporu verejnej mienky. Prieskumy skutočne ukazovali, že až 60 percent opýtaných akceptuje asistovanú reprodukciu pre všetky. Keď sa však otázka formulovala ako súhlas s vymazaním otca zo života dieťaťa, výsledky boli úplne opačné. Až 80 percent verejnosti bolo proti. Tento paradox bol dôsledkom veľmi slabej informovanosti verejnosti o skutočnom obsahu reformy, ktorá pri chaotickom zvládaní pandémie nedostávala adekvátny priestor v médiách.

Podľa prieskumov v júni, teda tesne pred posledným hlasovaním, si len štvrtina Francúzov uvedomovala, že reforma umožní plodenie detí bez biologického otca, a že akt bude preplácaný aj bez zdravotných problémov. V otázkach týkajúcich sa embrya bola informovanosť ešte nižšia; len 9 percent opýtaných vedelo, že zákon umožní genetické zásahy do embrya a v prípade chimérických embryí to bolo len 7 percent. Naopak, až 76 percent požadovalo, aby v tejto oblasti bol aplikovaný princíp predbežnej opatrnosti, tak ako je to pri ekologických otázkach.

Pre oponentov znamená prijatá reforma riskantný prielom v bioetike, po ktorom bude nasledovať uzákonenie náhradného materstva, s tým spojené ďalšie ústupky pre prokreačný priemysel a uvoľnenie priestoru pre trh. Jean-Marie Le Méné, predseda Nadácie Jerome Lejeune, však nehovorí o prielome, ale, prekvapivo, aj o kontinuite: „Ak sme pri prvom bioetickom zákone v roku 1994 nahradili slovo dieťa termínom rodičovský projekt, ak sme vtedy zverili realizáciu tohto projektu do rúk technikov, ktorí môžu podľa ľubovôle realizovať, zrušiť, prerobiť, vylepšiť tento projekt, ak pojem rodič už medzitým stratil svoj zmysel, nemožno sa čudovať prijatiu tohto zákona, ktorý len pokračuje v línii predchádzajúcich.“ [Šikmé písmo doplnené dodatočne, pozn. red.]